Pravoslávna Cirkev: Zvyky a Tradície

Pravoslávna cirkev je kresťanská cirkev, ktorá sa hlási k učeniu Ježiša Krista, podobne ako iné kresťanské cirkvi, napríklad katolícka, evanjelická a reformovaná cirkev.

Pravoslávna cirkev vznikla pred takmer 1000 rokmi pri prvom veľkom rozdelení cirkvi. Nepodlieha pápežovi. Existuje vlastne viac pravoslávnych cirkví (ruská, srbská, rumunská, albánska, česko-slovenská) a každá má na čele patriarchu.

Hlavný rozdiel medzi katolíkmi a pravoslávnymi je v trochu odlišnom slávení liturgie (bohoslužby, omše) a v inom uctievaní svätých a podobne.

Hlavou pravoslávnej cirkvi je ekumenický patriarcha, ale každá pravoslávna cirkev má aj svojho vlastného patriarchu (napr. srbský Pavle). Pravoslávni duchovní nežijú v celibáte a majú rodiny.

Pravoslávna cirkev sa riadi podľa juliánskeho kalendára, čo znamená, že napríklad Vianoce oslavujú pravoslávni veriaci nie 24. decembra, ale 6.-7. januára. Podobne majú o 13 dní posunutú aj Veľkú noc a podobne.

Pravoslávni sú iným slovom ortodoxní. Najznámejšie ortodoxné cirkvi sú grécka a aramejská.

Hlavný rozdiel medzi pravoslávim a rímskym katolicizmom, okrem toho, že pravoslávni neuznávajú Petra ako jediného zástupcu Krista na zemi, je spor o pôvod Svätého Ducha, keď v katolíckom vierovyznaní Svätý Duch vychádza z Otca a Syna a v pravoslávnom len z Otca.

Ďalej je to podávanie eucharistie (prijímania) pod oboma spôsobmi - aj malým deťom, čo ešte nemali spoveď. Prijímanie u dospelých je ale prísnejšie (asi ako katolícke pred 2. Vatikánskym koncilom).

Celkovo sa môže zdať, že vo viacerých veciach sú benevolentnejší (ako napr. umožnenie sobášiť sa viackrát, aj rozvedeným), ale je to cirkev ortodoxná a dodržiavajú zásady evanjelia prísnejšie. Majú prísnejší a dlhší pôst, viac sviatkov, viac svätých, ktorých si každá pravoslávna cirkev vyhlasuje sama. Napríklad v Rusku a na Ukrajine nemôže do chrámu vstúpiť žena s nepokrytou hlavou.

Kňazi sa ženia, ale majú aj rehole a dosť prísne. Baštou reholí (u nás v Európe) je ostrov Athos, kde je veľa kláštorov rôznych pravoslávnych cirkví a vstup naň majú len muži.

Pravoslávna cirkev učí o Svätom Duchu, že pochádza od Otca, opierajúc sa o slová Ježiša Krista z Jánovho evanjelia. Toto učenie zachováva pravoslávna cirkev v ôsmom článku svojho vyznania viery, ktorým je neporušené nicejsko-carihradské vyznanie viery, uznávané všeobecnými cirkevnými koncilmi, ktoré rozhodli, že je neprípustné čokoľvek z vyznania viery vypúšťať, alebo k nemu niečo pridávať.

Obradová stránka je formalita, tieto rozdiely by som spomenul asi ako poslednú vec. Liturgický jazyk v pravoslávnej cirkvi nie je staroslovenský, ale cirkevnoslovanský. Tieto dva sa od seba dosť líšia.

Pravoslávna cirkev formálne vznikla v roku 1054 (tzv. Veľkou schizmou) rozchodom s Rímskokatolíckou cirkvou.

Pravoslávie možno rozdeliť na dva prúdy: Východné (napr. Grécka pravoslávna cirkev, Ruská pravoslávna cirkev, Srbská pravoslávna cirkev a iné) a orientálne (Koptská pravoslávna cirkev, Asýrska cirkev Východu a iné).

Pravoslávni sú kresťania východných obradov (byzantský, arménsky a iné), no existuje i minorita západného obradu (napr. v Ruskej zarubežnej cirkvi).

Vysluhujú sedem sviatostí (tajín): krst, myropomazanie (birmovku), Eucharistiu, spoveď, kňazstvo, manželstvo a pomazanie chorých. Eucharistiu vysluhujú pod obomi spôsobmi (telo aj krv), kňazom sa môže stať i ženatý muž, čo sa týka rozvodu, taktiež sú v ňom trochu otvorenejší a birmovanie a prvé prijatie Eucharistie sa vykonáva hneď spolu s krstom.

Omšu nazývajú božská liturgia, svätá liturgia alebo jednoducho liturgia.

Pravoslávne cirkvi sú jednotlivo pomenované podľa krajín alebo národov (Ruská, Srbská, Bulharská cirkev...) a každá cirkev má svoju synodu.

Pravoslávne cirkvi neuznávajú primát pápeža nad celou cirkvou a ani jeho neomylnosť. V Nicejsko-carihradskom vyznaní nepoužívajú Filioque (i Syna).

Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom a posun medzi katolíckymi a pravoslávnymi Vianocami vznikol prijatím gregoriánskeho kalendára v západnej Európe.

S rímskou sa nielenže líši vyššie spomínaným faktom, že duch svätý pochádza len z otca, ale aj otázkou pannenstva Bohorodičky, či prísnejšími pôstami, dĺžkou liturgie, jazykom alebo aj dreskódom...

Ďalší rozdiel je pri samotnom prijímaní. Prijať môžu všetky deti do 6. rokov, keďže sa predpokladá, že sú stále nevinné bez hriechu a až potom po prvej svätej spovedi (cháp prvé sväté prijímanie, ale toto majú naše deti absolvované pri krste, podobne ako aj birmovku) prijímajú výlučne len po vyspovedaní sa.

Pravoslávna cirkev, ktorá na Slovensku nemá hlboké kultúrne korene, môže cestovateľov prekvapiť svojou liturgiou, názvoslovím i zvykmi.

Cirkev nie je jednotná ako jedno telo, ale tvorí ju 13 samostatne sa spravujúcich cirkví nazvaných podľa národa, kde sa nachádza (Srbi, Rumuni, Poliaci, Ukrajinci a pod.).

Neoficiálne oslovenie Batjuška, čo v preklade znamená „otec“, má dlhú tradíciu (pochádza zo 16. storočia), ale takéto oslovovanie kňaza alebo duchovného sa nepovažuje za vhodné a správne.

Slovo lavra v doslovnom preklade znamená „mestská ulica“ a slovo kláštor (po rusky monastyr) pochádza zo slova „monos“ - sám, samotný. Kláštorom/monastyrom sa nazýva spoločenstvo mníchov s vlastným štatútom a vlastným komplexom budov.

Charakteristickou črtou pre pravoslávnu cirkev je jednoznačne ikona - sakrálny obraz s vyobrazením svätých, ich životov s biblickými motívmi, maľovaný najmä na drevo.

V pravoslávnych chrámoch sa súbor ikon spojených do jednej steny nazýva ikonostas a má za úlohu oddeliť svätyňu od chrámovej lode.

Ikonopisec sa musí vyznačovať hlbokou vierou k Bohu, čistotou srdca, askézou a ukázneným spôsobom života. Jeho nástroje - farby a štetec - sú inštrumenty, velebiace Boha a od Boha.

Maľovanie ikon sa považuje za svätú cirkevnú činnosť prirovnávanú k liturgii. Ikonopisec je počas tejto činnosti v hlbokom spojení s Bohom, odriekava modlitby, drží prísny pôst, aby očistil nielen ducha, ale i telo. Ikonopisci sami seba nepovyšujú, považujú sa len za nástroj Ducha Svätého, ktorý prostredníctvom nich sväté obrazy - ikony - píše. Podstatou maľovania ikony je duchovne čistý vnútorný prejav, doslova „modlitba vo farbe“.

Pravoslávne Vianoce

Väčšina pravoslávnych kresťanov, ktorí nasledujú juliánsky kalendár, slávi Vianoce 7. januára. Tento rozdiel vznikol reformou kalendára v 16. storočí, keď západná cirkev prešla na gregoriánsky kalendár, zatiaľ čo pravoslávna cirkev zostala pri pôvodnom juliánskom kalendári.

Pravoslávnym Vianociam predchádza 40-dňový pôst, známy ako Filipovka alebo Adventný pôst. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mäsa, mliečnych výrobkov a často aj oleja. Pôst však nie je len o jedle - jeho cieľom je duchovné očistenie, modlitba a zmierenie s blízkymi.

6. januára, na Štedrý večer, začína hlavná oslava narodenia Krista. Tento deň je pre veriacich významným momentom:

• Pôstne jedlá: Tradične sa podáva 12 pôstnych jedál, ktoré symbolizujú dvanásť apoštolov. Medzi typické pokrmy patria varená pšenica (kutiya), med, orechy, ovocie, kapustové listy a fazuľové jedlá.
• Modlitba a sviečky: Rodiny sa spoločne modlia, zapaľujú sviečky a čítajú pasáže z Biblie.
• Seno na stole: Na stôl sa často kladie seno, ktoré pripomína narodenie Krista v maštali.
• Prvá hviezda: Oslavy oficiálne začínajú, keď sa na oblohe objaví prvá hviezda, symbolizujúca Betlehemskú hviezdu.

Na Pravoslávne Vianoce (7. januára) je hlavným bodom dňa slávnostná bohoslužba, známa ako Božská liturgia. Veriaci sa stretávajú v kostoloch, kde sa modlia, spievajú hymny a radujú sa z Kristovho narodenia. Atmosféru dotvára kadidlo, svetlo sviečok a nádherné pravoslávne ikony.

Počas Vianoc sa konajú bohoslužby, ktoré sa nazývajú Veliké povečerie.

Pre ozrejmenie, 6. január (gregoriánsky kalendár) je vlastne 24. december (juliánsky kalendár). Sviatok „Roždenia spasiteľa Jesusa Christa“ (tak to znie po rusky) 25. decembra (podľa nášho kalendára 7. januára). Pár dní pred „Roždestvom“, čítaj Vianocami, zabili prasiatko, lebo práve v tento deň sa jedla hlavne bravčovina. Samozrejme, do Vianoc mäso nejedli, bol totiž vianočný pôst. No deň pred 6.1. (24.12.) sa držal prísny pôst a jesť sa mohlo, až keď sa objavila prvá hviezda.

A čo jedli na ruské pravoslávne Vianoce? Ako základ bola tzv. Kuťa, alebo aj sočivo. Po tomto sa jedli ďalšie jedlá - tých muselo byť vždy 12 (ako apoštolov). Všetky boli pôstne a za stolom muselo sedieť vždy párne číslo ľudí. Až potom, po pôstnych jedlách a modlitbách, sa jedlo mäso, ale aj ryby. Hydina sa podávala studená - napr. Piekli sa kysnuté koláče tzv. pirogy s rôznymi náplňami: kapusta, mäso, vajce a varenja (niečo podobné ako naše džemy). Bežne sa stávalo, že v tento veľký deň pozývali k stolu aj neznámych cestovateľov, či chudobných bezdomovcov. Deti chodili po domoch s koledami, za čo ich vždy odmenili.

Regionálne zvyky v pravoslávnych krajinách

• Rusko: Vianoce sú v Rusku tichým a duchovným sviatkom. Počas Štedrého večera sa rodiny stretávajú pri skromnej večeri, kde nechýba kutya a rybie pokrmy. Kostoly sú vyzdobené ikonami a farebnými dekoráciami.
• Srbsko: Srbi majú tradíciu pálenia badnjaka, čo je dubová vetva symbolizujúca Betlehemské jasle. Tento obrad sa odohráva na Štedrý večer a má priniesť rodine pokoj a zdravie.
• Grécko: Gréci oslavujú Kristovo narodenie pečením špeciálneho chlebíka nazývaného Christopsomo (Kristov chlieb), ktorý sa zdobí krížom a symbolmi rodiny.
• Ukrajina: Na Ukrajine je kľúčovým pokrmom počas Vianoc varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zároveň tu prebiehajú kolednícke sprievody, kde deti aj dospelí spievajú vianočné piesne.

Na rozdiel od komerčne ladených západných Vianoc si pravoslávne komunity zachovávajú hlbokú duchovnú podstatu sviatkov. Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu.

Pravoslávna Veľká Noc (Pascha)

Pravoslávni kresťania po celom svete oslavujú Christovo Zmŕtvychvstanie - Paschu. Dôvod je pomerne prozaický. Západné kresťanské spoločenstvá sa pri výpočte dátumu Veľkej noci striktne pridržiavajú pravidla, že to má byť najbližšia nedeľa po jarnej rovnodennosti a splne mesiaca, pravoslávne cirkvi a väčšina kresťanských spoločenstiev Východu na základe tradície, pripisovanej 1. Všeobecnému snemu (konal sa v r. 325 n. l. v Nicei) k týmto dvom požiadavkám (jarná rovnodennosť a spln mesiaca) pripájajú ešte tretiu - kresťanská Veľká noc môže byť až po židovskom Pesachu.

Kým pre obdobie Veľkého pôstu sú charakteristické kajúcne bohoslužby, Veľká noc prináša do pravoslávnych chrámov množstvo zmien. Temný interiér chrámu, ktorý mal v dobe pôstu napomáhať sústredenosti, na Paschu vystrieda žiarivo osvetlený chrám ako vyjadrenie duchovnej radosti.

V noci alebo skoro ráno na Paschu sa koná tzv. Utreňa Vzkriesenia, ktorá je snáď najradostnejšou bohoslužbou celého cirkevného roka. Po liturgii, na ktorej sa číta Evanjelium vo viacerých jazykoch, sa požehnávajú pokrmy živočíšneho pôvodu, ktorým sa kresťania v priebehu pôstu vyhýbali - rôzne druhy mäsa, vajcia, syr. Nesmie chýbať ani sladký koláč, príznačne nazývaný pascha.

Okrem kresťanských tradícií, spojených s oslavou Veľkej noci, sa takmer na celom Slovensku zachovali i zvyky, majúce svoj pôvod v pohanských oslavách príchodu jari - napr. tzv.

Veľkonočný pôst logicky nadväzuje a súvisí z pokrstením „Isusa Christa v rieke Jordan“, keď odišiel na púšť a 40 dni sa postil, ešte do jeho verejného účinkovania. Vo východnom obrade sú k tomu ešte prirátané tri dni „Christových strasti“ od zajatia Isusa Christa až po jeho ukrižovanie a uloženie do hrobu.

Pred samotným „Velekdeňom je ešte týždeň vopred posvätenie „miňok“(bahniatok) ako spomienka na slávnostný vstup Isusa Christa tesne pred zradou a ukrižovaním do Jeruzalema.

Spomínané Bohoslužobné motlitby „ Strasti Isusa Christa sa začinajú vo štvrtok takzvaný zelený, kedy sa zaroveň zaviažu zvony a pri modlidbach sa užíva iba „rapkač“. Vo veľký piatok najprísnejší pôst kresťanov sa pri strastných modlitbách ukladá symbolické Chritovo telo napisané ako ikona na „Plaštenici“ po obchodde pkolo Cerkvi do hrobu, kde zotrvá až do nedele do Voskresnej utrení“ ako spomienka keď ženy a potom apoštoli našli prázdny hrob a anjeli im oznámili, „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi, hľa podľa písiem tretieho dňa vstal z mŕtvych“.

Samotná príprava na pásku však trvala dlhšie a my detí sme sa už nemohli dočkať dňa, keď budeme môcť jesť posvätenú pásku, klobásu a domácu pekné vyúdenú šunku, ale aj syr či vajíčka, pravdaže nesmela chýbať cvikla s poriadnou dávkou chrenu.

Na samotnú bielu sobotu sa poupratoval Boží chrám a pochmúrne bordové prestieranie a zákryty ukrižovaný Isus, platnom tej istej farby pred „krylosami“ sa odkryl, prestieranie na oltari a žertveniku, analojoch dostalo slávnostnú bielu farbu čistoty Isusa Crista, ktorý na seba zobral všetky hriechy sveta a z lásky k ľuďom sa za ne dal ukrižovať až na smrť a tretieho dňa podľa písiem vstal z mŕtvych, aby sme my ktorí sme boli s ním pokrstení v smrť, aby sme s ním slávnostné vstali z mŕtvych a mali s ním podiel už nie ako pohaní a hriešnici, ale ako Božie detí.

Od „Voskresnej utrení sa už zdravilo „Christos Voskres a odpovedalo Vojistynu Voskres“.

Po najedení sa detí šli na lúku guľať maľované vajíčka a samozrejmá poobede sa šlo na „Velykonnu večurňu“ kde ako som už spomenul pri opise Vianočných sviatkoch v našej dedine Ruské bolo zvykom, že krstní rodičia pred, alebo po skončení „večurni“ obdarovali svoje krstné detí, nejakým darčekom, spravidla to bola lopta nakopanie, loptička na gumičke, alebo ústna harmonika v kombinácii s nejakými sladkosťami, za čo sme boli neskonale vďačné a šťastne.

Dievčatá poobede chodili po dedine spievali „kačkali“ a chlapci už kuli plány na oblievačku, ktorá sa začínala veľmi skoro ráno vo Velykonnyj ponedilok, dievčatá zas mali deň v utorok. Dobré oliata dievka v studenej vode, bola zdravá ako ta naša voda po ostatok celého roka.

tags: #pravoslavna #cirkev #zvyky