Pravoslávna cirkev: História a súčasnosť

Pravoslávna cirkev je jednou z najstarších kresťanských cirkví na svete, s bohatou históriou a hlbokými koreňmi aj na území Slovenska. Tento článok sa zameriava na jej historický vývoj, súčasné postavenie a aktivity, ako aj na jej prínos k slovenskej spoločnosti.

Počiatky a historický vývoj

Vznik Cirkvi sa uskutočnil v deň Päťdesiatnice na základe prísľubu Spasiteľa Christa pri Jeho Nanebovstúpení. Vtedy zostúpil Duch Svätý na apoštolov, zhromaždených v jednom dome v Jeruzaleme. Oblasti východného Slovenska v časoch prenikania Maďarov boli postupne pričleňované k stredovekému uhorskému štátu. Nakoľko príslušníci vládnúcej arpádovskej uhorskej dynastie boli tolerantní ku gréckej a slovanskej tradícii, pravoslávie sa tak mohlo pomerne pokojne rozvíjať.

Na dnešnom území Slovenska jej história začína príchodom sv. vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, kedy sväté moravské knieža Rastislav poprosilo byzantského cisára Michala o učiteľov viery. Tí na naše územie z Carihradu prišli v roku 863 a počas niekoľkoročnej misie učili slovanský národ Pravoslávnej viere. Neskôr však boli žiaci sv. Cyrila a Metoda vyhnaní a naše územie podliehalo tvrdej latinizácii. Napriek tomu sa však v Čechách, na Morave a Uhorsku pravoslávne bohoslužby konali ešte aj v 12 storočí. Rusíni, žijúci na Podkarpatskej Rusi a dnešnom východnom Slovensku vyznávali pravoslávnu vieru aj naďalej a jurisdikčne patrili pod Carihradský patriarchát.

Keďže územie Slovenska viac ako tisíc rokov bolo súčasťou Uhorska, aj dejiny Pravoslávnej cirkvi na Slovensku máme študovať v kontexte dejín Uhorska. Vieme, že v Uhorsku okrem Maďarov žili aj Slováci, Rusíni (Valasi), Rumuni, Srbi, Chorváti, Dalmatínci, Slavonci, Nemci, Gréci, neskôr za čias Rakúsko-Uhorska aj Poliaci a iní. Mnohí z nich vyznávali pravoslávnu vieru, preto aj tvorili jednu Cirkev.

Od 14. storočia Pravoslávie tu bolo zvlášť posilnené valašskou kolonizáciou. Valasi boli zväčša Slovania, ktorí po hrebeňoch Karpát prišli na Slovensko z územia dnešného Rumunska. Na teritóriu dnešného Slovenska sa pravoslávie zachovávalo najmä v horských oblastiach a vzdialených miestach od centier vtedajšej prozápadne vládnucej moci. Podľa cirkevnej príslušnosti historické dokumenty o nich hovoria ako o starovercoch, schizmatikoch, teda nie rímskokatolíkoch, preto neplatili ani rímskokatolíckym biskupstvám alebo kláštorom cirkevnú daň. Žili podľa tak zvaného valašského práva.

V 15. a 16. storočí pravoslávne chrámy nachádzame na Horehroní, Gemeri, v Honte. V čase vpádu husitov, reformácie a protireformácie pravoslávni veriaci častokrát boli nazývaní staroverci, boli donucovaní zmeniť vierovyznanie. Tých, ktorí zostávali stále pravoslávni, neskôr Rakúsko-uhorská vrchnosť nazývala Griechisch nicht unirte Kirche (Grécka nezjednotená cirkev) a nariadením z 29. 11. 1864 Griechisch Orientalische Kirche - Grécka východná cirkev.

Na počiatku 20. storočia silneli snahy o návrat obyvateľstva k Pravoslávnej viere. Bolo to aj pod vplyvom cestovania našich ľudí za prácou do USA, kde sa dozvedali, že aj keď majú rovnaký obrad a vieru ako ostatní pravoslávni, oficiálne patria pod Rím. Celej situácii veľmi pomohla misia ruských emigrantov, ktorí v čele s archimandritom Vitalijom (Maximenko) založili v roku 1923 pravoslávny monastier prep. Jova Počajevského v Ladomirovej (okr. Svidník).

V roku 1950 sa komunistická štátna moc rozhodla zlikvidovať tzv. gréckokatolíkov. Sledovala tým oslabenie vplyvu Vatikánu na spoločnosť. Veriaci mohli prijať latinský obrad alebo prejsť do Pravoslávnej cirkvi. Necitlivý postup komunistov vzbudil u mnohých averziu. Po obnovení tzv. gréckokatolíckej cirkvi v r. 1968 dochádzalo k mnohým útokom na pravoslávnych kňazov a násilnostiam voči pravoslávnym veriacim. K novej vlne nepokojov došlo v roku 1990 pri tzv. majetkovo-právnom vysporiadaní, kedy Pravoslávna cirkev na území Slovenska prišla o takmer všetok svoj nehnuteľný majetok.

Autokefalita a súčasnosť

Z misijného pohľadu spoločensko-politický život ukazoval, že bude lepšie, ak Pravoslávna cirkev v Československu bude samostatná. Preto Posvätná synoda požiadala Jeho Svätosť moskovského patriarchu Alexija o udelenie autokefality. Po nadviazaní bližších vzťahov Jeho Blaženosť metropolita Dorotej písomne požiadal Ekumenický patriarchát o potvrdenie autokefality. Tejto žiadosti bolo vyhovené vydaním Patriaršieho a synodálneho Tomosu č. 1058 dňa 27. 1. januára 1993 sa Česko-slovenská federatívna republika rozdelila na dva samostatné štáty - Českú republiku a Slovenskú republiku. Pravoslávna cirkev bola nútená reagovať na túto skutočnosť.

V oboch štátoch boli zo zákona o cirkvách zaregistrované dva samostatné právne subjekty, a to Pravoslávna cirkev v českých krajinách a Pravoslávna cirkev na Slovensku. Podľa posledného sčítania obyvateľstva je na Slovensku 49 133 veriacich, čo je 0,9% z celkového počtu obyvateľstva.

V súčasnosti má Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku dve metropolitné rady, štyri eparchie, jednu teologickú fakultu - Pravoslávnu bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove - a niekoľko monastierov. Cirkev prevádzkuje filantropické zariadenia zamerané na deti, mládež a utečencov. Cirkevné obce poskytujú filantropickú službu núdznym. Cirkev sa zapája do ekologických a environmentálnych aktivít. Vydáva bohoslužobné knihy, teologickú literatúru, v Čechách oficiálny časopis Hlas pravoslaví a na Slovensku Odkaz sv. Cyrila a Metoda.

Štruktúra a organizácia

Usporiadanie Pravoslávnej (grécky: ortodoxnej) cirkvi bolo vytvorené v dobe od 1. do 9. storočia. Podľa tohto zriadenia sa kresťania organizujú podľa štátnych území a podľa národov do vlastných miestnych cirkví. Miestne cirkvi sú spojené do jednej Cirkvi všeobecnej (grécky: katolíckej). Najvyšším zákonodarným orgánom spoločným pre všetky pravoslávne cirkvi na svete je všeobecný snem, ktorý je aj ich spoločným putom.

Jednotlivé správne celky Cirkvi nazývame autokefálnymi - samostatnými alebo autonómnymi - samosprávnymi pravoslávnymi Cirkvami. To znamená, že každá autokefálna Cirkev ma po úradnej stránke svojho predstaveného a nepodlieha pod patriarchu, metropolitu či arcibiskupa, ktorý žije v inom štáte. Neznamená to však, že v každom štáte, kde sú pravoslávni veriaci, majú svoju cirkevnú samostatnosť.

Vierouka a tradície

Vierouka Pravoslávnej cirkvi je obsiahnutá vo Svätom písme a Svätej tradícii. Tradícii je zachovaná v živote Cirkvi ako aj v spisoch sv. otcov. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi je založené na pravidlách, ktoré boli prijaté na siedmich všeobecných snemoch, na významnejších miestnych snemoch a na pravidlách, ktoré obsahujú spisy svätých otcov.

Charakteristickou črtou pre pravoslávnu cirkev je jednoznačne ikona - sakrálny obraz s vyobrazením svätých, ich životov s biblickými motívmi, maľovaný najmä na drevo. V pravoslávnych chrámoch sa súbor ikon spojených do jednej steny nazýva ikonostas a má za úlohu oddeliť svätyňu od chrámovej lode.

Pravoslávna Cirkev sama seba nazýva jednoducho "Cirkev". Je to z toho dôvodu, že Pravoslávna Cirkev je organicky tou obcou, to jest ekléziou, ktorá má svoj počiatok v Jeruzaleme v deň Päťdesiatnice pri zoslaní Svätého Ducha.

Pravoslávna cirkevná obec v Humennom

Pravoslávna cirkevná obec v Humennom je súčasťou autokefálnej (samostatnej) Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku. Sťažené podmienky pre humenský región nastávajú už v 14. storočí, keď sa mesto Humenné stalo sídelným mestom pre Drugetovcov. Tvrdá katolizácia zasiahla celé východné Slovensko v 17. storočí. K násilnému zjednoteniu dochádza až 24. apríla 1646, kedy 63 pravoslávnych duchovných podpisuje úniu s Rímom.

Gróf Andrássy dal v roku 1712 zbúrať drevený pravoslávny chrám v Humennom a na jeho základoch dal pre svojich pravoslávnych poddaných Rusínov postaviť murovaný chrám. V roku 1950 zákazom pôsobenia gréckokatolíckej cirkvi sa pravoslávni veriaci vrátili do chrámu, ktorý doteraz od rozhodnutia Márie Terézie slúžil gréckokatolíckym veriacim. V súčasnosti sa v deň múzeí a v deň sv. archanjela Michala vracajú tohto chrámu a slúžia v ňom sv. Liturgiu.

Dnes ma v meste nezastupiteľné miesto. Prispieva veľkou mierou k vytváraniu dobrých medziľudských vzťahov. Pri pravoslávnej cirkevnej obci pracuje skupina Bratstva pravoslávnej mládeže, ktorá je súčasťou Svetovej federácie pravoslávnej mládeže SYNDESMOS a podieľa sa na práci a formovaní mladého človeka. Pri chráme pracuje spevácky cirkevný zbor, ktorý pravidelne spieva pri sv. Liturgiách v nedeľu, sobášoch, rôznych iných príležitostiach cirkevnej obce a reprezentuje cirkevnú obec a Pravoslávnu cirkev na Slovensku na rôznych podujatiach. Neoddeliteľnou súčasťou činnosti cirkevnej obce je aj sociálna a charitatívna služba. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa v Humennom k pravoslávnej Cirkvi prihlásilo 1805 veriacich.

V súčasnosti prebieha rozpis ikon na stenách Pravoslávneho chrámu sv. Cyrila a Metoda v Humennom, s ktorým sme započali v mesiaci júl 2009.

Rozhovor s Jeromonachom Gabrielom Bunge

Jeromonach Gabriel Bunge je renomovaný švajčiarsky teológ a znalec patristiky. V roku 1962 vstúpil do benediktínskeho kláštora v Belgicku a vysvätený za kňaza bol v roku 1972. Od roku 1980 žije v skýte vo švajčiarskych horách. Pôvodom rímskokatolícky benediktínsky mních, otec Bunge prijal Pravoslávie 27.

Na otázku, prečo sa rozhodol prijať Pravoslávie, odpovedal: „Keď som bol ešte v Grécku a pomaly som sa začal obracať k východnému kresťanstvu, začal som si zároveň veľmi bolestivo uvedomovať, aký je rozkol medzi východom a západom. Už to nebola len abstraktná teória alebo poznámka v knihe o cirkevnej histórii, ale niečo, čo sa veľmi dotýkalo môjho duchovného života. Preto aj odhodlanie prestúpiť na pravoslávie začalo vyzerať ako veľmi logický krok v mojom živote.“

Tiež poznamenal: „Keď som bol ešte ako rímskokatolík v Grécku, uvedomil som si, že to bol západ a nie východ, kto sa odtrhol od Cirkvi. V tom čase mi to prišlo ako ťažko pochopiteľný fakt a potreboval som čas, aby som to „strávil“ a prijal. Samozrejme, že nemôžeme nikoho, odsúdiť, to nie! My sa tu rozprávame o jednom veľkom a dlhom historickom procese a nemôžeme tvrdiť, že ten alebo onen bol za všetko vinný. Ale fakty zostávajú zrejmé: to, čo my dnes nazývame západným kresťanstvom, má svoj pôvod v reťazci trhlín a prasklín s východom.“

Štatistiky a údaje

Nasledujúca tabuľka zobrazuje počet veriacich Pravoslávnej cirkvi na Slovensku podľa posledného sčítania obyvateľstva:

tags: #pravoslavna #ortodoxna #cirkev