Pravoslávny Chrám Záštity Presvätej Bohorodičky v Smolníku: História a súčasnosť

Pravoslávne chrámy sú jedinečné svojou architektúrou, históriou a vnútorným usporiadaním. Často sa stávajú dominantami miest a obcí, a ich návšteva ponúka hlboký duchovný zážitok. V tomto článku sa pozrieme na niekoľko pravoslávnych chrámov, ich históriu, interiér a rekonštrukcie.

Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy.

Smolník, okres Gelnica: Pravoslávny chrám Záštity Presvätej Bohorodičky sa stal jednou z dominánt Smolníka. Najmä príchodom po ceste od Štóskeho sedla sa jeho zlaté kopuly jagajúce v slnečných lúčoch nedajú prehliadnuť.

Nie je to kostol, ktorý by sa nachádzal na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Jednoducho, nemá na to vek. Oproti katolíckemu kostolu Svätej Kataríny, či evanjelickému chrámu je vďaka niekoľkým storočiam úplným mladíkom. Ba i väčšina významných či radových budov obce je omnoho staršia. Jeho steny nedýchajú miestnou históriou, veď vysvätený bol len v roku 2008.

Poloha Smolník sa nachádza na severovýchode Slovenského rudohoria v údolí potoka Smolník. V minulosti to bolo významné banské mesto, a i keď má v súčasnosti štatút obce, centrum si zachovalo malomestský charakter. Smolník je od krajského mesta Košice vzdialený 55 kilometrov, od okresného mesta Rožňava je vzdialený 26 km. Nadmorská výška v 6 997 hektárovom katastri sa pohybuje od 500 do 1 323 metrov. Výškový rozdiel je daný najmä bezprostrednou blízkosťou Slovenského rudohoria, pričom jeho najvyšší vrch Zlatý stôl sa nachádza práve v katastri Smolníka. Uprostred obce je nadmorská výška 561 metrov. Do Smolníka vedie z Košíc (od mestskej časti Pereš) cesta II. triedy č. 548 cez Jasov, Medzev a Štós. Cesta č. 548 v Smolníku končí, resp napája sa na cestu č. 549, ktorá vo svojej celej dåžke vedie z Krásnohorského Podhradia do Jakloviec. Z okresného mesta Gelnica vedie do Smolníka cesta II. triedy č. 549, samotný Smolník sa nachádza medzi obcami Smolnícka Huta a Úhorná.

História Smolník je oveľa staršia obec, než poznáme najstaršiu písomnú zmienku o jej existencii. Súdiac podľa starých geografických názvov bezprostredného okolia prvé obyvateľstvo bolo pravdepodobne slovanské. K zmene pomerov z národnostného hľadiska došlo v čase nemeckej kolonizácie už koncom polovice 13. storočia. Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1243, teda z čias, keď kráľ Belo IV. pozýval „nemeckých hostí“, aby osídlili Tatármi vyľudnené oblasti vtedajšieho Uhorska a rozvinuli tu baníctvo a obchod. V roku 1280 to už bolo významné mesto, ktorému nechal vybudovať kráľ Ladislav IV. nemocnicu pre baníkov. Zachovaný názov Smolníka z roku 1290 - Schmöllnitzer Pochdorf - svedčí o prítomnosti nemeckého obyvateľstva. V baníctve dominovala ťažba železnej rudy. V roku 1327 kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil Smolník na slobodné banské mesto. Súčasťou privilégií bolo aj trhové, poľovné a rybárske právo, aké sa udeľovalo mestám, ktoré osídlili Sasi. V rokoch 1333 a 1338 sa kataster mesta ešte zväčšil, keď mu kráľ daroval ďalšie územia do správy. V roku 1456 tu už mali vlastnú školu.

V poslednej dekáde prvej police 15. storočia, keď vládol Ladislav Pohrobok, bola ťažba železných rúd zastavená. Stalo sa tak z dôvodu, že sa v okolitých horách ťažili aj drahé kovy a dreva z okolitých lesov by bolo na spracovanie (tavenie) toho i toho málo. Smolník v roku 1465 stratil svoju nezávislosť, keď Ján Zápoľský vyslal vojsko a to dobylo Gelnicu i Smolník. Takto sa stalo poddanským mestom, ktoré patrilo pod Spišský hrad, resp. jeho pánov. V tom čase sa v okolí Smolníka ťažilo najmä striebro a meď. Zároveň tu pôsobilo niekoľko hámrov na spracovanie kovov. Od začiatku 16. storočia ovládali smolnícke bane grófi Sauerovci a rodina Dölenovcov, ktorí ťažili predovšetkým striebro. V tom čase sa menilo aj vierovyznanie obyvateľov mesta, ktoré zasiahla výrazná reformácia. V roku 1567 zomrel posledný z rodu Bebekovcov, čím sa Smolníku výrazne uľavilo. I keď Bebekovci vlastnili Štítnické a Krásnohorské panstvo, obohacovali sa aj svojimi lúpežnými gardami, ktoré prepadávali mestá a obce, rabovali a často odvliekli obyvateľov na nútené práce. Niekoľkokrát takto prepadli aj Smolník. Výrazná reformácia v oblasti náboženstva prerástla aj do významných násilných konfliktov. Konflikt zapríčinil takmer zánik miestneho baníctva, až zakročil vtedajší pán Spišského hradu Imrich Tököli, ktorý odporúčal, aby v Smolníku popri katolíckom pôsobil aj luteránsky farár. V rokoch 1650 až 1681 vlastnili mediarske závody Ján a Silvester Joanelliovci. Mesto stratilo svoje bane v roku 1691, keď v rámci banskej reformy prešli do vlastníctva eráru a svoju činnosť vykonávali pod správou Banskej komory.

V 18. storočí za vlády Márie Terézie a Jozefa II. nastal vďaka reformám zlatý vek baníctva v Uhorsku a výrazne ožili aj tunajšie bane. Začiatkom 18. storočia vznikla v Smolníku mincovňa, ktorá razila mince až do roku 1816. V roku 1747 začala v meste pôsobiť aj banská škola. Podľa sčítania z roku 1787 žilo v Smolníku 6050 obyvateľov, ktorí žili v 915 domoch. Začiatkom 19. storočia mesto založilo divadlo s azda s prvým otočným javiskom na Slovensku. Aj to svedčí o postavení a kultúrnom rozvoji Smolníka, pretože len máloktoré uhorské mesto si mohlo dovoliť prevádzkovať vlastné divadlo s profesionálnymi hercami. V roku 1828 žilo v Smolníku 4003 obyvateľov v 560 domoch. V danom čase tu sídlil Banský súd i Banský inšpektorát. V Smolníku sa z kovov ťažil prevažne pyrit. V rámci rozvoja hutného priemyslu mesto v roku 1858 pristúpilo na založenie vlastného dobrovoľného hasičského zboru. O rok na to zanikol Banský inšpektorát i Banský súd a vznikol Banský kapitanát, čo je predchodca súčasných banských úradov. Baníctvo v Smolníku začalo upadať. V roku 1872 vznikla v meste tabaková továreň na výrobu cigár, ktorá fungovala vyše 130 rokov.

Obdobie I. svetovej vojny malo na hospodárstvo Smolníka napočudovanie pozitívny vplyv. S pyritu sa tu vyrábala kyselina sírová, ktorá mala svoje uplatnenie v zbrojárskom priemysle, takže počet obyvateľov ešte vzrastal. II. svetová vojna rozdelia nemecké obyvateľstvo na dve časti. Na tú, ktorá sympatizovala s myšlienkou „Tretej ríše“ a na jej odporcov. To malo i svoje dôsledky. Na jednej strane sa nemeckí vojaci v Smolníku cítili ako medzi svojimi, na druhej strane v okolitých horách silnelo partizánske hnutie, ktorého sa zúčastňovali aj miestni nemeckí (mantácki) starousadlíci. Mesto bolo oslobodené 23. januára 1945. Po skončení vojny, tak ako v mnohých iných mestách a obciach s nemeckými starousadlíkmi, bola značná časť obyvateľov deportovaná do Nemecka, hoc tu rodovo žili od 13. storočia. Baníctvo, ktoré robilo Smolník známym a slávnym až v medzinárodnom kontexte, zaniklo po roku 1989, resp. v krátkom čase po nastúpení novej „pozamatovej“ éry.

Genéza názvu obce:

• 1290 - Schmöllnitzer Pochdorf
• 1327 - Semelnech
• 1332 - Smulnuczbanya, Somolnokbanya
• 1346 - Smulnich
• 1375 - Smolnykbanya, Smolnukbanya
• 1397 - Szmolnicza
• 1437 - Szmlonycz
• 1439 - Smolnyczbanya
• 1773 - Smolník (maďarsky Szomolnok)

Súčasnosť Smolník má približne 1 150 obyvateľov a pre zánik baníctva i tabakovej továrne je orientovaný predovšetkým na lesné hospodárstvo s možnou perspektívou rozvoja turizmu. Nachádza sa tu celý rad historických budov a kultúrnych pamiatok, no napriek tomu svojou atraktivitou dominuje príroda s možnosťami cykloturistiky i pešej horskej turistiky. Nad obcou sa nachádza vodná nádrž ako obľúbené miesto rybárov. Priamo Štóskym sedlom prechádza červená turistická značka Cesta hrdinov SNP, ktorá vedie hrebeňmi slovenských hôr spájajúc Slavín a Duklu. Od Smolníka je obľúbenou túrou značkovaný chodník na vrch Kloptaň (1153 m.n.m.) s vyhliadkovou vežou. Žltá turistická značka vedie na vrch Hekerová (1260 m.n.m.) s vyhliadkou do okolia a pripája sa opäť na červenú hrebeňovku v lokalite Biele skaly. V katastri Smolníka sa nachádza aj najvyšší vrch Volovských vrchov - Zlatý stôl (1322 m.n.m.).

Zoznam historických pamiatok a prírodného bohatstva:

• Jána Nepomuckého - kaplnka z 18. storočia
• Barokový evanjelický chrám - protestantský kostol
• Duchovná cesta - náučný chodník
• Historický hostinec Alžbetin dom - historický objekt v centre obce
• Insígnie Baníckeho bratstva - historická zaujímavosť
• Svätý Ján Nepomucký - historická pamiatka so sochou svätca
• Kaplnka Navštívenia Panny Márie - kostol náboženských pútí
• Kaplnka sv. Jozefa Robotníka - kostol náboženských pútí
• Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej - kostol v centre obce
• Pamätník poslednej vyťaženej rudy - spomienka na banícku slávu
• Chrám Záštity Presvätej Bohorodičky - pravoslávny kostol
• Tereziánska štôlňa - podzemná chodba pod horským masívom
• Trojičný ståp - historická pamiatka v centre obce
• Potok Smolník - vodný tok
• Lesnícky chodník - náučný chodník v Smolníckej Hute
• Smolnícke sedlo - horské sedlo nad Smolníkom
• Štóske sedlo - horské sedlo nad Smolníkom
• Vodná nádrž Úhorná - jazero v katastri Smolníka

Kaplnka Panny Márie Snežnej v Smolníku

História chrámu

O histórii tu ťažko hovoriť, pokiaľ sa na veci pozeráme z pohľadu stáročných dejinotvorných udalostí. Pôvodné obyvateľstvo Smolníka pozostávalo najmä zo Slovákov a nemeckých prisťahovalcov, ktorí osídlili tunajšie okolie v 13. storočí na výzvu kráľa Bela IV. Rusíni síce na Spiši žijú, dokonca aj na južnom Spiši, kam Smolník patrí, ale v niekdajšom meste nemali nikdy výrazné zastúpenia. Zmenu priniesla až novodobá história, keď sa po výbuchu atómovej elektrárne v Černobyli prisťahovali do Smolníka ľudia z Ukrajiny a jej okolia. Svoju vieru si priniesli so sebou.

Takto v roku 1994 vznikla z pohľadu pravoslávia Cirkevná obec Smolník ako filiálka Cirkevnej obce Závadka. Potom sa stala samostatnou cirkevnou obcou, na čele ktorej stál otec Mgr. Vasiľ Bobák, CSc. Práve tento muž zohráva kľúčovú úlohu v odvážnom pláne postaviť vlastný chrám v dedine, kde žije len dvanásť pravoslávnych rodín.

Podľa slov pravoslávnych veriacich zo Smolníka je otec Vasiľ svetovo uznávaným liečiteľom, ktorý má dar zbaviť aj ťažko chorých ľudí ich postihnutia prostredníctvom modlitieb. Často na svojich cestách za pomocou iným chodí aj do USA. Nepýta peniaze, no ľudia v snahe zavďačiť sa ich neraz pošlú. Čo príde, to otec Vasiľ poskytuje na rozvoj pravoslávnej cirkvi. Takto to bolo aj v tomto prípade. V roku 2003 položili základný kameň novej stavby. Pre dvanásť pravoslávnych rodín, ktoré sa musia vedieť uživiť samé v relatívne novom prostredí, to bola neľahká úloha.

Tu sa však prejavila tolerancia a ústretovosť smolníčanov, aká býva typická najmä pre multikultúrne a viacnárodné mestá a obce. Rímsko-katolíci i evanjelici dobrovoľne chodili k pravoslávnym na brigády, dňa 19. októbra 2008 bol už chrám postavený i vysvätený.

Pravoslávny chrám v Smolníku

Súčasnosť chrámu

V súčasnosti (jún 2010) je pravoslávny chrám Záštity Presvätej Bohorodičky postavený a na posledné úpravy čaká už len zvonica. Chrám je vo vnútri zariadený podľa ortodoxného štýlu. Dominuje veľký ikonostas, ktorý bol zhotovený na Ukrajine v zmysle presných pravidiel ikonopisectva. Pravidlá spočívajú najmä v nárokoch na duchovnú úroveň a život tvorcu, ako i samotný spôsob realizácie, kde sa maľovanie ikon (pravoslávni hovoria, že ikony sa nemaľujú, ale píšu) vníma ako rozjímanie a duchovný rozhovor s Bohom. V strede ikonostasu sa nachádza cárska brána. Jej meno vychádza zo starej tradície, podľa ktorej touto bránou nesmie prejsť nikto iný ako kňaz chrámu alebo cár.

Bohoslužby sa tu konajú spravidla dva razy do týždňa. Počas veľkých sviatkov pravoslávia tu prichádzajú aj veriaci iných kresťanských cirkví zo Smolníka, takže chrám v takéto dni býva vyťažený na maximum. Pod cirkevnú obec Smolník spadajú aj pravoslávni z Úhornej, Mníška nad Hnilcom, Štósu a Smolníckej Huty.

Prístupnosť chrámu a kontakt na správcu

Podľa slov správcu je vítaný každý, kto prichádza v dobrom a s úmyslom spoznať ich chrám a cirkev.

„Problémy sú v každej obci a meste, Smolník nie je výnimkou. Pri ich riešení je dôležité vidieť pred sebou konkrétnych ľudí a nie prázdne frázy,“ hovorí Gréta Čandová, ktorá v obci na východe Slovenska rozbehla vydávanie lokálnych novín.

Kedysi prosperujúce banské mestečko, dnes hladová dolina. Po tom, čo v obci začiatkom 90. rokov zanikla banícka činnosť a neskôr aj tabaková továreň, stratil Smolník (okres Gelnica) veľkú časť obyvateľstva. Situácii nepomáha ani to, že časť obyvateľstva nemá zavedenú kanalizáciu. Z toho všetkého prirodzene pramení aj frustrácia. Pre Grétu Čandovú to však bolo dôvodom, prečo pred troma rokmi do tejto dediny vôbec prišla. „Áno, v Smolníku sú problémy. Lenže sú to ľudia, ktorí sú jeho podstatou, telom a duchom.

Je známe, že čím viac sa rozprávame a spoznávame, tým máme k sebe bližšie a neodsudzujeme sa. V takých chvíľach vieme aj niečo spoločne dokázať. Bola by rada, keby ľudia vďaka novinám dokázali pomôcť aj obci, ale to hlavné, čo noviny prinášajú, podľa nej spočíva v tom, čo nevidieť na prvý pohľad. „Nie je to o tom, čo sa k ľuďom dostane čierne na bielom, ale čo medzi nimi vďaka tomu vznikne.

Dominantami historického jadra obce sú barokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol svätej Kataríny z roku 1801, barokovo-klasicistická zvonica z druhej polovice 17. storočia, trojpodlažná klasicistická dvojtraktová budova Tabakovej továrne, budova historického hostinca zo začiatku 19. storočia a budova historickej radnice zo začiatku 20. storočia.

Pravoslávne chrámy sú jedinečné svojou architektúrou, históriou a vnútorným usporiadaním. Často sa stávajú dominantami miest a obcí, a ich návšteva ponúka hlboký duchovný zážitok.

Prehľad spomínaných chrámov

tags: #pravoslavny #chram #zastity #presvatej #bohorodicky #smolnik