Pravoslávny Chrám Záštity Presvätej Bohorodičky: História a Architektúra

Pravoslávne chrámy sú jedinečné svojou architektúrou, históriou a vnútorným usporiadaním. Často sa stávajú dominantami miest a obcí, a ich návšteva ponúka hlboký duchovný zážitok.

Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme

Len pred niekoľkými týždňami sa skončili rekonštrukčné práce v Bazilike Svätého hrobu v Jeruzaleme. Zreštaurovaná hrobka, v ktorej bolo údajne uložené telo Ježiša Krista po jeho ukrižovaní, je súčasťou Baziliky Božieho hrobu v jeruzalemskom Starom meste.

Starostlivosť o tento chrám má spoločne šesť denominácií - rímskokatolícka cirkev, grécka pravoslávna cirkev, arménska apoštolská cirkev, sýrska pravoslávna cirkev, etiópska pravoslávna cirkev a koptská cirkev. Práve spory medzi nimi dlhý čas bránili začatiu rekonštrukcie.

Obnovu hrobky za takmer 3,5 milióna eur sponzorovali uvedené denominácie, jordánsky kráľ Abdalláh II., palestínska samospráva a Mica Ertegunová, vdova po Ahmetovi Ertegunovi, spoluzakladateľovi hudobného vydavateľstva Atlantic.

Kupola baziliky, ktorá bola roky takmer dočierna začadená od horiacich sviec, nadobudla svoju pôvodnú farbu - "farbu nádeje", uviedla šéfka tímu Antonia Moropulová. Spresnila, že počas renovácie boli rozobrané prakticky všetky časti edikuly vrátane stĺpov a kopuly svätyne.

Podľa kresťanskej tradície bol Ježiš po svojom ukrižovaní pochovaný práve na tomto mieste. Časť kresťanov je presvedčená, že Ježiš bol pochovaný v tzv. Záhradnom hrobe, ktorý sa nachádza neďaleko jeruzalemského Starého mesta.

Najdôležitejším miestom v Bazilike Božieho hrobu je Golgota a Ježišov hrob. Pri vstupe do baziliky si pútnici hneď všimnú kamennú dosku, ktorú veriaci bozkávajú a s úctou sa jej dotýkajú. Hneď napravo vedú schody na vyvýšené miesto, kde sa nachádza samotná Kalvária.

Na Kalvárii je aj oltár, kde sa dá dotknúť symbolického miesta, kde stál kríž. „Oltár je robený tak, že sa musíme pokloniť. Podľa neho je veľmi dôležité si uvedomiť, že Kristus zomrel za mňa. „Toto miesto je miestom osobného stretnutia sa s Kristom, ktorý dáva svoj život, aby sme mohli žiť.

Najvýznamnejším miestom Baziliky Svätého hrobu je samotný hrob, kde Ježiš ležal a z ktorého vstal z mŕtvych. Nad hrobom je postavený sarkofág alebo kaplnka a pútnici na vstup do jej vnútra neraz čakajú celé hodiny.

Vchod do Božieho hrobu spravuje pravoslávna cirkev a pri vchode stojí mních či kňaz, ktorý dozerá na to, aby ľudia neboli dnu dlho. Z druhej strany sarkofágu Božieho hrobu majú kaplnku kopti. „Tvrdia, že v časti, ktorú majú ortodoxní, bolo síce telo Ježiša, ale v ich časti bola Ježišova hlava a aj oni majú aspoň časť Božieho hrobu.

Františkán Karol Miroslav Švarc pripomína, že archeologické prieskumy dokazujú, že Ježišov hrob je hrobom z prvého storočia. Podľa neho otázka, či ide o pravé miesto alebo nie, je legitímna. Rehoľník Švarc zdôrazňuje, že miesto, odkiaľ vstal Ježiš z mŕtvych, je stredobodom našej viery, odtiaľ vstávame k novému životu.

V bazilike sa nachádza aj Kaplnka svätej Heleny a vedľa nej Kaplnka nájdenia Svätého kríža. Podľa tradície sa tam nachádza hrob prvého človeka - Adama. „Ježiš je nový Adam, ktorý vykúpil človeka tam, kde bol človek stvorený. Mávame zobrazenia kríža, kde je lebka.

Zaujímavosťou je, že na tomto mieste sa nachádza malý oltárik a skala. V jej pukline je umiestnený malý seizmogram, ktorý stále zaznamenáva jemné chvenia. Skala, nad ktorou meter zomrel Ježiš, sa stále chveje.

Pravoslávny Chrám Záštity Presvätej Bohorodičky v Smolníku

Pravoslávny chrám Záštity Presvätej Bohorodičky sa stal jednou z dominánt Smolníka. Najmä príchodom po ceste od Štóskeho sedla sa jeho zlaté kopuly jagajúce v slnečných lúčoch nedajú prehliadnuť. Nie je to kostol, ktorý by sa nachádzal na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Jednoducho, nemá na to vek. Oproti katolíckemu kostolu Svätej Kataríny, či evanjelickému chrámu je vďaka niekoľkým storočiam úplným mladíkom.

Jeho steny nedýchajú miestnou históriou, veď vysvätený bol len v roku 2008. Napriek tomu upúta pozornosť už z diaľky.

Pôvodné obyvateľstvo Smolníka pozostávalo najmä zo Slovákov a nemeckých prisťahovalcov, ktorí osídlili tunajšie okolie v 13. storočí na výzvu kráľa Bela IV. Zmenu priniesla až novodobá história, keď sa po výbuchu atómovej elektrárne v Černobyli prisťahovali do Smolníka ľudia z Ukrajiny a jej okolia.

Rusíni síce na Spiši žijú, dokonca aj na južnom Spiši, kam Smolník patrí, ale v niekdajšom meste nemali nikdy výrazné zastúpenia. Svoju vieru si priniesli so sebou.

Takto v roku 1994 vznikla z pohľadu pravoslávia Cirkevná obec Smolník ako filiálka Cirkevnej obce Závadka. Potom sa stala samostatnou cirkevnou obcou, na čele ktorej stál otec Mgr. Vasiľ Bobák, CSc. Práve tento muž zohráva kľúčovú úlohu v odvážnom pláne postaviť vlastný chrám v dedine, kde žije len dvanásť pravoslávnych rodín.

Podľa slov pravoslávnych veriacich zo Smolníka je otec Vasiľ svetovo uznávaným liečiteľom, ktorý má dar zbaviť aj ťažko chorých ľudí ich postihnutia prostredníctvom modlitieb. Často na svojich cestách za pomocou iným chodí aj do USA. Nepýta peniaze, no ľudia v snahe zavďačiť sa ich neraz pošlú. Čo príde, to otec Vasiľ poskytuje na rozvoj pravoslávnej cirkvi. Takto to bolo aj v tomto prípade. V roku 2003 položili základný kameň novej stavby.

Tu sa však prejavila tolerancia a ústretovosť smolníčanov, aká býva typická najmä pre multikultúrne a viacnárodné mestá a obce. Rímsko-katolíci i evanjelici dobrovoľne chodili k pravoslávnym na brigády, dňa 19. októbra 2008 bol už chrám postavený i vysvätený. Pre dvanásť pravoslávnych rodín, ktoré sa musia vedieť uživiť samé v relatívne novom prostredí, to bola neľahká úloha.

V súčasnosti je pravoslávny chrám Záštity Presvätej Bohorodičky postavený a na posledné úpravy čaká už len zvonica. Chrám je vo vnútri zariadený podľa ortodoxného štýlu. Dominuje veľký ikonostas, ktorý bol zhotovený na Ukrajine v zmysle presných pravidiel ikonopisectva.

V strede ikonostasu sa nachádza cárska brána. Jej meno vychádza zo starej tradície, podľa ktorej touto bránou nesmie prejsť nikto iný ako kňaz chrámu alebo cár.

Pravidlá spočívajú najmä v nárokoch na duchovnú úroveň a život tvorcu, ako i samotný spôsob realizácie, kde sa maľovanie ikon (pravoslávni hovoria, že ikony sa nemaľujú, ale píšu) vníma ako rozjímanie a duchovný rozhovor s Bohom. Bohoslužby sa tu konajú spravidla dva razy do týždňa. Počas veľkých sviatkov pravoslávia tu prichádzajú aj veriaci iných kresťanských cirkví zo Smolníka, takže chrám v takéto dni býva vyťažený na maximum. Pod cirkevnú obec Smolník spadajú aj pravoslávni z Úhornej, Mníška nad Hnilcom, Štósu a Smolníckej Huty.

Podľa slov správcu je vítaný každý, kto prichádza v dobrom a s úmyslom spoznať ich chrám a cirkev.

Krypta v Osadnom

V Snine sa nachádza jedinečná kultúrna pamiatka - krypta 1025 vojakov z I. svetovej vojny. Nikde na Slovensku pod chrámom nenájdeme tak rozsiahle pohrebisko. V krypte je hrob o rozmeroch 4m (dĺžka) x 1,5m (šírka) x 7-11m (hĺbka). Miestnosť je zdobená pravoslávnymi ikonami, ale aj informačnými tabuľami o jej histórii a zaujímavostiach okolia obce.

História krypty je spojená so vznikom obce Osadné (do roku 1948 Telepovce) a náboženstvom tunajších obyvateľov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1543, kedy ju oficiálne založili Rusíni pravoslávneho vierovyznania. Tí boli v roku 1726 tunajšími zemepánmi nútení prijať úniu s Rímom v 19. storočí nesprávne nazvanú ako Gréckokatolícka cirkev.

V roku 1926 vznikol v obci spor s miestnym gréckokatolíckym kňazom, ktorý vyžadoval od veriacich vysoké poplatky. Vrcholom bola udalosť, keď tento kňaz pochoval manžela istej vdovy a keďže táto nemala čím zaplatiť, zobral jej zo stajne poslednú jalovicu. Preto sa Osadňania rozhodli obrátiť sa na kňaza s prosbou o zníženie poplatkov. Ten sa im vysmial a zo žartu ich poslal za pravoslávnym duchovným, ktorý im bude slúžiť zadarmo. Ľudia jeho „radu“ prijali a poprosili pravoslávne biskupstvo o duchovného. Presne po 200 rokoch po spomínanom násilnom prechode do únie s Rímom sa celá obec vrátila k Pravoslávnej viere a bohoslužby tu prišiel vykonávať duchovný Alexander Cuglevič.

Gréckokatolícke biskupstvo však s týmto stavom nebolo spokojné a prisľúbilo každému, kto sa vráti k ich viere bezplatne pôdu. Tá mala v tom čase vysokú hodnotu a tak ich ponuku prijalo 14 z 81 rodín. Rozhodli sa postaviť si vlastný chrám, čo však v tom čase nebolo vôbec jednoduché. Nastala situácia, že pravoslávni, ktorých síce bolo v obci oveľa viac, museli opustiť miestny chrám a vykonávať bohoslužby v tunajšej škole a súkromnom dome.

Jej predsedníčkou bola Nadežda Kramářová, manželka predsedu vlády ČSR Karla Kramářa. Tá miestnym veriacim poradila, aby postavili chrám ako pamätník ruským vojakom. Dokonca bola pre tento účel dňa 8. októbra 1928 Ministerstvom vnútra ČSR povolená realizácia finančnej zbierky. Za necelý rok bol chrám - pamätník dokončený a v roku 1930 ho posvätil mukačevský biskup Damaskin. Projektoval ho významný pravoslávny architekt archimandrita Andrej Kolomacký a je postavený v staroruskom štýle.

Podľa záznamov z vojenských archívov bolo v roku 1933 exhumovaných 931 vojakov z vojenských cintorínov z Osadného, Nižnej a Vyšnej Jablonky a ostatky 94 vojakov exhumovaných v dňoch 13. - 17. novembra 1933 z roztrúsených hrobov z lokality chotára na Skórach. Ich ostatky boli v roku 1933 uložené do jamy v krypte. Uloženie 1 025 ruských a rakúsko-uhorských vojakov pripomína tabuľa v ruštine a češtine umiestnená pri krypte s textom: „Zde v Pánu odpočívá 1025 vojínu padlých ve světové valce 1914 - 1915. Známych podle jmen 23. neznámych 1002. Čest budiž jejich památce.“ V roku 1933 bolo známych 23 mien pochovaných vojakov, v súčasnosti ich už poznáme 61.

Padlí vojaci bojovali a padli počas tzv. Kornilovovho prielomu v novembri 1914 a počas Veľkonočnej bitky v Karpatoch v apríli 1915. Po ich ústupe na nižnom konci nad hájenkou pri ceste do Nižnej Jablonky, na lokalite zvanej Poľana, bol v rokoch 1915 - 1917 zriadený vojenský cintorín, ktorý neskôr preniesli do krypty a na obecný cintorín. Dnes sa v obci nachádza dokopy 2498 vojakov Ruskej a Rakúsko-uhorskej armády.

Krypta je otvorená 24 hodín denne a o nej aj všetkom zaujímavom z Osadného informuje audio sprievodca, ktorý je tu k dispozícii.

Chrám svätého Rastislava v Bratislave

Výstavba Chrámu svätého Rastislava v Bratislave trvala desať rokov. Budova je už zvonku dostavaná, vnútri však ešte prázdna. Zariadiť by ho mali v krátkom čase.

Po desiatich rokoch sa pravoslávnej cirkevnej obci podarilo v Bratislave dokončiť vlastný chrám, ktorý v roku 2002 začal stavať ruský podnikateľ Alexander Belousov.

„Nemal by to byť dlhý časový úsek,“ hovorí tajomník úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie Michal Švajko. Mobiliár by mali zohnať v priebehu niekoľkých mesiacov. Závisí to od toho, kedy sa im podarí získať dosť peňazí. Nový Chrám svätého Rastislava, ktorý bol naprojektovaný ako verná kópia kostola v Kyjeve, nie je rozlohou veľký. Ťahá sa do výšky 27 metrov. Vnútri sú dva balkóny. Zariadenie by malo byť tradičné ako v klasických kostoloch tohto typu. K pravoslávnej cirkvi sa na Slovensku hlási takmer 50­-tisíc veriacich, v Bratislave ich je 1863.

Podnikateľ a manžel bývalej šéfky SNS Anny Belousovovej od projektu odstúpil ešte v roku 2003. V roku 2004 náhle zomrel. Pre nevyriešené dlhy stavba zastala a chátrala. Vzácne medené strechy rozkradli. Dnes sú spory s pôvodnou stavebnou firmou podľa Švajka urovnané. Stavbu dokončila iná spoločnosť. Okolie chrámu, ktorý stojí medzi benzínkou a centrálou HZDS, je upravené a oplotené.

Pravoslávny chrám na ulici Československej armády v Košiciach

Medzi nimi je aj pravoslávny chrám na ulici Československej armády. Jeden z nich už síce slúži veriacim, ale zvonku je ešte stále obohnaný plotom.

Budovali ho dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Momentálne sa stavajú garáže a pastoračné centrum.

Veľké posvätenie Katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého bolo 28. septembra 2013. Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby je 31. december 2020.

Pravoslávny chrám na ulici Československej armády funguje už päť rokov.

Vývoj Pravoslávnej Cirkvi na Slovensku

Pravoslávna cirkev na Slovensku, ku ktorej sa v súčasnosti hlási okolo 50 000 obyvateľov našej republiky, odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863. Zánik Veľkomoravskej ríše a vznik Uhorského kráľovstva však spečatili osud byzantskej cirkvi na našom území. Od prelomu 9. a 10. storočia tak absentujú hodnoverné dôkazy o existencii cirkvi byzantského obradu na dnešnom území Slovenska.

Rozširovanie pravoslávnej viery so sebou prináša až valašská kolonizácia v Uhorsku, ktorá trvala približne od 30. rokov 14. storočia do 18. storočia. Spočiatku v tejto migrácii prevládal rumunsko-valašský faktor zo Sedmohradska a Valašska, no postupom času získali prevahu Rusíni spoza Karpát a z Haliče. Na východnom a strednom Slovensku sa Rusíni v rámci valašskej kolonizácie postupne stali dominantným etnikom zaoberajúcim sa pastierskym chovom dobytka, najmä oviec. Obsadzovali tak hlavne vyššie položené oblasti Uhorského kráľovstva, kde vznikali aj nové osady, z ktorých sa neskôr vyvinuli obce.

K zjednoteniu s katolíckou cirkvou nakoniec došlo po tom, čo sa 63 ,,spoľahlivých“ pravoslávnych kňazov dostavilo 24. apríla 1646 na užhorodský hrad. Tam uznali pápeža Innocenta X. za najvyššieho pastiera cirkvi a po zjednotení si mohli ponechať byzantský obrad, voliť si svojho biskupa (ktorého potvrdí Svätá stolica) a taktiež im mali byť poskytnuté také výsady, aké prislúchali katolíckym kňazom. Mukačevský pravoslávny biskup Bazil Tarasovič, ktorý koketoval s myšlienkou únie, odmietol z politických dôvodov pozvanie do Užhorodu a únia tak bola uzavretá bez účasti väčšiny kňazov jeho eparchie, ako aj jeho samotného. Napriek počiatočnému odporu väčšiny pravoslávneho duchovenstva sa plazivou metódou aj za pomoci mníšskych rádov podarilo pretransformovať pravoslávne duchovenstvo východného Slovenska a vtedajšej Uhorskej Rusi na gréckokatolícke v horizonte približne 100 rokov. Pravoslávna cirkev sa po udalostiach v Užhorode takmer na 250 rokov opäť vytráca z našich dejín.

Prehľad spomínaných chrámov

tags: #pravoslavny #chram #zastity #presvatej #bohorodicky