Pravoslávna cirkev sa riadi podľa juliánskeho kalendára. Vďaka tomu veriaci začínajú sláviť Vianoce o trinásť dní neskôr než rímskokatolíci, teda 6. januára podľa gregoriánskeho kalendára. Keď rímskokatolícki veriaci oslavujú Troch kráľov, pravoslávnym sa vianočné sviatky len začínajú.
V protiklade k veľmi rozšírenému názoru, že Pravoslávna cirkev nepozná osobitný sviatok Narodenia Pána, lebo ho slávi ako sviatok Zjavenia Pána 6. januára, všetky východné cirkvi s výnimkou Arménskej apoštolskej cirkvi už od 4. storočia slávia spoločne s cirkvami Západu 25. decembra sviatok Kristovho narodenia, ktorý východné cirkvi kedysi skutočne slávili na sviatok Zjavenia Pána.
Vysvetlenie rozdielnosti názorov spočíva v tom, že kalendár nie je výlučne matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Kultúrne dejiny národov ukazujú, že pri svojom počítaní času sa vždy orientovali podľa udalostí, ktoré mali pre nich osobitný význam. Rimania napríklad datovali svoj kalendár „ab urbe condita“ - od založenia Ríma (753 pred Kr.), Gréci po olympijských hrách (začiatok 776 pred Kr.), Židia od 10. storočia pred Kr. Moderný letopočet sa začína v roku 48 pred Kr.
S pomocou egyptských astronómov pod vedením Alexandrijčana Sosigena presadil Cézar v roku 46 pred Kr. Juliánsky kalendár. Podľa vtedajšieho výpočtu slnečný rok (= obdobie trvania jedného obehnutia Zeme okolo Slnka) má priemernú dĺžku 365,25 dní (= otočení Zeme okolo vlastnej osi). Keďže tento výpočet je oproti skutočnému astronomickému trvaniu slnečného roka (365,2422 dní) dlhší o 11 minút a 14 sekúnd (= 0,0078 dňa), začiatok jari v Juliánskom kalendári sa každý rok posúval o túto časovú jednotku smerom k zime.
Gregoriánsky Kalendár a Reforma
Pápež Gregor XIII. (1572 - 1585), s pomocou bamberského jezuitu Christopha Clavia († 1612) uskutočnil reformu kalendára a do jeho doby nahromadený rozdiel desiatich dní odstránil tak, že v roku 1582 nechal po štvrtku, 4. októbri, nasledovať piatok, 15. Po Gregorovi pomenovaný a dnes celosvetovo platný Gregoriánsky kalendár (Nový štýl) skorigoval príčinu chyby Juliánskeho kalendára (Starý štýl) tým, že zredukoval priestupné roky (= roky, ktorých dve posledné číslice sú deliteľné číslom 4). V časovom úseku 400 rokov vypadnú tri priestupné roky: sú to roky, ktoré završujú storočie a nie sú deliteľné číslom 400.
Odpor proti tejto reforme nevyplýval z tejto nevýznamnej nepresnosti, ale z rozštiepenia kresťanstva. Trvalo takmer dve storočia, kým sa Gregoriánsky kalendár presadil všade v Nemecku. Pravoslávne cirkvi sa nedokázali prebojovať k spoločnému rozhodnutiu.
Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, t. j. 7. januára podľa Nového štýlu. Vzhľadom na prepletenie obidvoch cyklov sviatkov (= pohyblivého a nepohyblivého) používanie tohto zmiešaného kalendára vedie k niektorým kuriozitám.
Rozdiel medzi juliánskym a gregoriánskym kalendárom
Od konkrétneho kalendára závisí dĺžka trvania Apoštolského pôstu, ktorého začiatok - v pondelok po prvej nedeli po Zostúpení Svätého Ducha - je pohyblivý, zatiaľ čo jeho koniec má pevný dátum (28. jún). V roku 2002 napríklad Apoštolský pôst podľa Juliánskeho kalendára trval od 1. do 11. Spoločný kalendár nie je len otázkou vierohodnosti pravoslávnej, resp. kresťanskej identity, ale aj pastorácie.
Predpoludním sa koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie. Štedrá večera pravoslávnych veriacich pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. V nasledujúci deň, 7. januára, je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv. Štefana.
Tradície a Zvyky
Ženy i muži pripravujú celý deň 12 pôstnych jedál. Pripodobňujú to počtu apoštolov, ktorých mal okolo seba Ježiš Kristus. Medzi pokrmy patria fazuľa, pirohy s kapustou, ryba, kysnuté buchty, uvarený kompót zo sušených hrušiek, jabĺk a šípok, tzv. holúbky, čo sú kapustné listy plnené zmesou ryže a hríbov, ale aj zemiakové placky.
Veriaci dodržiavajú tradíciu, že na ich Štedrý deň nemôžu nič jesť, až kým nevyjde prvá hviezda na nebi. Pre menšie deti to však neplatí. Gazdovia idú ešte pred večerou opatriť hospodárstvo. Kravám, ovciam či koňom rozdajú chleba. História totiž hovorí, že Ježiš Kristus sa narodil v maštali medzi zvieratami, preto sa aj o ne musia postarať. Chlapi potom prinesú do obydlia seno i slamu. Rozsypú ju po zemi v izbách.
Symbolom sviatkov v Srbsku je dubová vetva, ktorú je podľa miestnych povier potrebné od kmeňa odseknúť jednou ranou. V opačnom prípade bude v nadchádzajúcom roku celú rodinu prenasledovať nešťastie. Počas hlavnej vianočnej noci veriaci dubovú vetvu spaľujú, čo má symbolizovať víťazstvo dobra nad zlom.
V Gruzínsku sa k pravosláviu hlási 84 percenta obyvateľov. Vianoce vítajú rozsvietenými sviečkami v oknách. Pred sviatkami sa predávajú tradičné čičilaki - vianočné stromčeky z lieskového dreva, ktoré podľa tradície pripomínajú bradu sv. Basila.
Africká Etiópia je kresťanská. Ale keďže sa riadi podľa juliánskeho kalendára, Vianoce začínajú oslavovať na Troch kráľov. Sviatok sa nazýva „Genna“ či „Lidet." Oslavy sa konajú v cerkviach, kam Etiópčania prichádzajú oblečení v bielom.
Pravoslávne Vianoce
Na Štedrý deň sa všetci pripravujú na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode, napríklad aj v potoku. Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého aspoň okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou. Následne sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky.
Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Nový rok v pravoslávnej cirkvi, ktorá má na východnom Slovensku hlboké korene, sa slávi podľa juliánskeho kalendára. Tento tradičný kalendár je posunutý o 13 dní oproti gregoriánskemu kalendáru, čo znamená, že pravoslávni veriaci vítajú nový rok 14. januára. Pravoslávny Nový rok je úzko spätý s dvoma významnými cirkevnými sviatkami: Obrezanie Pána a sviatkom svätého Bazila Veľkého. V tento deň sa slúži liturgia svätého Bazila Veľkého, ktorá je dlhšia a slávnostnejšia ako bežná liturgia svätého Jána Zlatoústeho.
Na východnom Slovensku, kde žije početná rusínska komunita, je pravoslávny Nový rok obohatený o ľudové zvyky a tradície. Jedným z nich je pečenie špeciálneho chleba alebo koláča, známeho ako "vasilopita", do ktorého sa vkladá minca. Táto tradícia pochádza z Grécka, no prenikla aj k pravoslávnym Rusínom. Okrem toho sa počas osláv pripisuje veľký význam spoločenstvu a rodine. Na stole nesmú chýbať tradičné jedlá, ako sú pirohy, bobaľky s makom či kyslá kapusta.
Pravoslávny Nový rok na východnom Slovensku nie je len oslavou začiatku nového kalendárneho roka. Je pripomienkou duchovných hodnôt, rodinnej súdržnosti a hrdosti na bohaté kultúrne dedičstvo.
Gregoriánsky vs. juliánsky kalendár: Prečo ten veľký rozruch?
tags: #pravoslavny #juliansky #kalendar