História a Význam Kostolov v Trenčíne

Trenčín, geografické centrum stredného Považia, patrí medzi najstaršie slovenské mestá. Sídlo Trenčianskeho kraja s takmer 54 000 obyvateľmi je ôsmym najväčším slovenským mestom. Trenčín patrí bezpochyby k najkrajším a najstarším mestám na Slovensku. Mestom preteká rieka Váh a centrum obopína rozsiahly lesný park Brezina, ktoré len dodávajú na atraktivite mesta. Dominantou Trenčína je slávny Trenčiansky hrad, ktorý sa vypína na vápencovom brale ponad celé staré mesto. Dejiny hradu siahajú do čias Veľkej Moravy.

Prvá zmienka o Trenčíne je zaznamenaná na mape gréckeho zemepisca Claudia Ptolemaia z 2. storočia. Na nej zaznačil osadu pod menom Leukaristos, čo je grécka forma latinského názvu Laugaricio, ako sa vtedy menoval dnešný Trenčín. Ešte významnejší doklad o Trenčíne (Laugariciu) je latinský nápis vytesaný do skaly Trenčianskeho hradu pochádzajúci z roku 179, ktorý hlása víťazstvo vojsk cisára Marca Aurelia nad germánskymi Kvádmi.

Príležitosť, ktorá sa objavuje raz za 13 rokov, predstavuje šancu na obnovu kultúrnych pamiatok vrátane viacerých sakrálnych stavieb, ktoré budú môcť návštevníci trenčianskeho regiónu i jeho starobylého sídla navštíviť a obdivovať. Pre ďalší vývoj Trenčína bude mimoriadnym impulzom víťazstvo v súťaži o titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) 2026. Po Košiciach pôjde len o druhé slovenské mesto hrdiace sa týmto titulom. Projekt EHMK 2026 sa netýka iba kultúry, ale má aj významný ekonomický a spoločenský vplyv na rozvoj mesta a celého regiónu i jeho prepájanie s Európou.

Čo sa týka konfesionálnej príslušnosti, najnovšie údaje ponúka Sčítanie osôb, domov a bytov v roku 2021. Rímskokatolícke farnosti Trenčína patria do Nitrianskej diecézy, gréckokatolícka farnosť do Bratislavskej eparchie, evanjelický cirkevný zbor je súčasťou Západného dištriktu ECAV na Slovensku.

K ďalším objektom, ktoré stoja za návštevu, patrí Evanjelický kostol z roku 1794, novorománsky kostol Notre Dame z roku 1909, baroková kaplnka sv. Anny, Mestský park založený koncom 18. storočia a mnohé ďalšie.

V Trenčíne sa podarilo v ostatných rokoch zrekonštruovať historické centrum a mnohé pamiatky. Medzi tie najzaujímavejšie patrí samozrejme Trenčiansky hrad, Mierové námestie s morovým stĺpom, farské kryté schody, farský kostol, mestská brána z 15. storočia.

Aj keď staršej generácii sa v súvislosti s Trenčínom vybaví prívlastok „mesto módy“, ten správny prívlastok je „mesto armády“. Bolo to tak po stáročia a nie je to inak ani dnes, a to pre jeho strategickú polohu.

Pôvodné datovanie kostolov Trenčína:

• 13. storočie (1): Kostol svätých Kozmu a Damiána (Biskupice)
• 14. storočie (1): Kostol narodenia Panny Márie
• 15. storočie (2): Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (Opatová), Kostol svätého Štefana Kráľa (Orechové)
• 18. storočie (2): Evanjelický kostol, Kostol svätého Františka Xaverského
• 20. storočie (3): Kostol svätého Jána Nepomuckého (Kubrá), Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Notre Dame), Kostol Svätej rodiny (sídlisko Juh)
• 21. storočie (2): gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda, rímskokatolícky kostol bez patrocínia vo výstavbe (sídlisko Sihoť)

Kostoly spravované rehoľnými rádmi: Kostol svätého Františka Xaverského - v správe rehole piaristov.

S Trenčínom sa spája meno Jozefa Braneckého (1882 - 1962), piaristu, ktorý mu venoval 42 rokov svojho tvorivého života. História Kaplnky svätej Anny v Trenčíne, ktorá slúži priam ako ďalší kostol mesta, sa spája s pomerne krátkym (1938 - 1949), zato nesmierne plodným pôsobením dominikánov, ktorí okrem kazateľskej činnosti mali na starosti duchovnú správu vo väzení i v nemocnici.

Reformácia a Evanjelický kostol

Začiatkom 16. storočia sa aj v Trenčíne udomácnili myšlienky Lutherovej reformácie. Rozvoju reformácie priala skutočnosť, že sa na jej stranu pridala rodina Iléšháziovcov, najmä Gašpar Iléšházi. Vtedy bola evanjelická cirkev celé jedno storočie v Trenčíne väčšinová. Evanjelikom v tom čase patril aj farský kostol pod hradom. Trenčín sa stal významným strediskom reformácie pre celé Považie a svedčí o tom aj skutočnosť, že sa v ňom konali významné cirkevné zhromaždenia. 5. októbra 1580 sa tu konala I. synoda, ktorá prijala zákony troch seniorátov: Trenčianskeho, Oravského a Liptovského.

V tom čase kňazi, ktorí sa pridali na stranu reformácie, ešte stále patrili pod právomoc katolíckej vrchnosti. Evanjelická cirkev v Hornom Uhorsku sa od katolíckej vrchnosti osamostatnila až na synode v Žiline v roku 1610. V Trenčíne sa 27. januára 1619 konala II. synoda a 17. marca 1642 aj III. V čase protireformácie Iléšháziovci konvertovali. Farský kostol pod hradom museli evanjelici odovzdať katolíkom a niekoľko rokov sa stretávali v drevenom kostole Pod hríbom.

Začiatkom 18. storočia ohrozoval Trenčín nielen hlad a mor, ale vypukol aj požiar, ktorý zničil celé vnútorné mesto a takmer celé predmestie. Zhorel aj evanjelický drevený kostol. Evanjelici sa potom zhromažďovali v stodole jedného z členov cirkevného zboru na Hornom Šianci.

Výstavba a rekonštrukcie

Po prijatí Tolerančného patentu si evanjelici postavili v Trenčíne vlastný kostol. Posvätili ho 29. septembra 1794 na sviatok svätého Michala. Kostol je pozdĺžny, halový, so sedlovou strechou a cibuľovou vežou na priečelí. V roku 1889 postavili pri kostole novú faru, ktorá slúžila cirkevnému zboru do roku 1978, kedy ju štát cirkvi vyvlastnil a dal asanovať.

Podstatnou prestavbou prešiel evanjelický kostol najmä v roku 1935, kedy dostal interiér novú podobu. Bola premiestnená kazateľnica a postavený nový oltár, nad ktorým dominuje kríž z tmavočervenej žuly s korpusom Ježiša Krista z bieleho mramoru od akademického sochára Jozefa Pospíšila. V kostole pribudol aj nový chór. Opravený kostol posvätil 29. septembra 1935 biskup Západného dištriktu Dr. Samuel Štefan Osuský. Vstupné dvere sú dielom trenčianskeho medikováča Artura Michalca.

Ďalšia veľká oprava kostola sa konala v rokoch 1985 - 1987, kedy zbúrali starú a pristavili novú sakristiu a na vežu nainštalovali nové hodiny. Posviacku vykonal generálny biskup ThDr.

Evanjelický kostol je prístupný len počas bohoslužieb.

Podľa údajov k 1. januáru 2021 v Trenčianskom kraji žije 577 464 obyvateľov, čo predstavuje zhruba 10 % slovenskej populácie. Konfesionálna charakteristika kraja:

• Rímskokatolíci: 58,05 % (335 222)
• Luteráni: 7,15 % (41 278)
• Gréckokatolíci: 0,52 % (2 979)
• Pravoslávni: 0,14 % (817)
• Kalvíni: 0,09 % (539)
• Bez náboženského vyznania: 26,5 % (152 586)

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Trenčianskom kraji organizovaná v rámci štyroch seniorátov, z ktorých Bratislavský (1 kostol), Myjavský (8 kostolov) a Považský (22 kostolov) sú začlenené do Západného dištriktu ECAV na Slovensku na čele s biskupom Jánom Hroboňom, a Turčiansky seniorát (9 kostolov) patrí do Východného dištriktu ECAV na Slovensku, ktorého biskupom je Peter Mihoč.

Prehľad Kostolov v Trenčianskom Kraji

V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám, z toho v krajskom meste je 11 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie medzi prvou tretinou 16. a druhou polovicou 17. storočia bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech ECAV, ktorá sa po protireformácii udržala prevažne v juhozápadnej časti (okolie Myjavy).

Až v 63 obciach Trenčianskeho kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám, čo je po Žilinskom kraji (69 obcí) druhý najvyšší počet.

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich z celkového počtu 11 má štatút národnej kultúrnej pamiatky sedem:

• rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána (polovica 13. storočia)
• rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (14. storočie)
• rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (18. storočie)
• rímskokatolícky Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (18. storočie)
• rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (18. storočie)
• Evanjelický kostol (18. storočie)
• rímskokatolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie (20. storočie)

V TSK nestoja kostoly či chrámy, ktoré by boli na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Najstarší kostol je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne z 11. storočia - prezentovaný je pôdorys zaniknutého kostola. Sedem najstarších stojacich kostolov pochádza z 12. storočia, z nich najstarší je pravdepodobne rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku, miestnej časti Klátovej Novej Vsi.

Najmladší chrám je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda v Trenčíne (2022).

Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: rímskokatolícky Kostol svätých emauzských učeníkov v Bánovciach nad Bebravou (sídlisko Dubnička), rímskokatolícky Kostol Svätej rodiny v Považskej Bystrici (sídlisko SNP), rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Trenčíne (sídlisko Sihoť), pravoslávny Chrám svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho v Brezovej pod Bradlom.

Interiér Evanjelického kostola je prístupný len počas bohoslužieb.

V katastri obce Sedmerovec, kde sa kedysi nachádzala osada Pominovec, stojí štýlovo takmer čistý románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa, ktorého emporu (chórus) prezentuje slovenská poštová známka vydaná v roku 2009. Koncom augusta sa pri kostolíku v rámci bicyklovej púte každoročne koná slávnostná svätá omša spojená s požehnaním bicyklov.

Evanjelický kostol v Krajnom bol postavený bezprostredne po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II., ktorý prakticky znamenal ukončenie protireformácie.

Návštevníci Trenčianskych Teplíc ocenia Evanjelický kostol na okraji Kúpeľného parku. Autorom architektonického návrhu a zároveň staviteľom bol Gustáv M. Dohnányi.

Tabuľka: Počet a podiel kostolov podľa denominácie v Trenčianskom kraji

tags: #pravoslavny #kostol #trencin