Viera a spiritualita sú neoddeliteľnou súčasťou ľudského života. Často hľadáme odpovede na zložité otázky a snažíme sa pochopiť svoj účel v tomto svete. Jedným z dôležitých aspektov viery je presvedčenie, že Boh má pre každého z nás osobitný plán a že si nás vyberá pre konkrétne úlohy a poslania. V tomto článku sa pozrieme na význam a hlboký zmysel toho, keď si ťa Boh vyberie.
Osobná skúsenosť a viera
Ak ľudí sklame jedno náboženstvo, skôr prestanú veriť, ako by sa mali presunúť k inému, tobôž k Hare Krišna. Spochybňovať duchovnú cestu len na základe prejavov a vlastností niektorých ľudí je hlúposť. Preto pre mňa neznamenal prejav toho farára stratu viery v Boha, len stratu dôvery v organizáciu katolíckej cirkvi.
Snažil som sa chodiť za farármi v Prahe, kládol otázky, ktoré boli nasmerované k Bohu, a buď mi nevedeli odpovedať, alebo reagovali nie príliš priateľsky v duchu „čo sa pýtaš také veci". Bol som typ, ktorý chcel veľa vedieť - ak sa chcete niečo dozvedieť, musíte sa pýtať.
Začali prichádzať odpovede na všetky moje otázky. A nielen to, boli v nej aj odpovede na veci, o ktorých som nikdy nepredpokladal, že by niekto dokázal vysvetliť.
Bhagavadgíta bola nerozbitá fľaša, z ktorej bolo jasné, ako vyzerá. V tom, že od začiatku jasne označovala Boha ako osobu, popisovala, ako vyzerá, čo robí, ako funguje materiálna existencia okolo nás, ako bol stvorená, ako do toho vstupoval Boh, my samotní, popisovala všetky zákonitosti, prečo sa niečo robí, niečo nie a podobne.
Boh má neobmedzené množstvo mien, takže náš Boh je tá istá osoba, ako u každého iného náboženstva. Na to, aby ste to pochopili, je však vyžadovaná istá kvalifikácia. Čiže ak ja poviem, že Krišna je Boh, vôbec to neznamená, že to každý príjme, hoci je to naozaj tak.
Keď chodíte do prvej triedy základnej školy a nemáte kvalifikáciu na vysokú matematiku, je to cynizmus? Nie, ide o realitu. Na to, aby niekto dosiahol vzdelanie v konkrétnej oblasti, musí prejsť rokmi štúdia. Ak neprejde, nie je to o tom, že ho označím za hlúpeho, ide len o realitu stavu tej osoby.
Vyšší druh poznania
Ľudia, ktorí študujú a prakticky žijú védy, majú vyšší druh poznania, lebo védy sú oveľa rozsiahlejšie, ako literatúra kresťanstva. Živá bytosť má konštantne dokonalé duchovné poznanie - bola, je a bude duchovnou bytosťou. Duchovný proces je teda v skutočnosti otváranie alebo znovuobjavovanie tohto poznania. Neakumuluje sa ním získané poznanie, len sa otvára to, ktorým už bytosť disponuje.
Na základe toho, že Boh to sám hovorí. Rovnako môžete na základe duchovného poznania a vedenia dospieť k tomu, že Krišna je Boh a naozaj vyriekol Bhagavadgítu.
V rámci nich prebehla istá bitka, zúčastnil sa jej aj Krišna. A tak, ako je historicky doložené toto, je historicky doložené aj to, že Bhagavadgítu vyriekol Boh.
Všetci, ktorí majú úprimný a vážny záujem dosiahnuť vedomosť, kto je Boh, majú otvorenú cestu k tomu, aby to naozaj dosiahli.
Našou prácou je, aby sme presvedčili ľudí, že je treba zaujímať sa o Boha. Existuje totiž len jeden. Všetci veríme len v jedného Boha.
Ak niekto tvrdí, že existuje aj iný Boh, potom si treba klásť otázku, či môže existovať viac Bohov. Pokiaľ si ktosi myslí, že katolícky Boh nie je aj hinduistickým, budhistickým a neviem akým Bohom, tak ide len o jeho obmedzenie schopnosti vnímať realitu.
Ak poviete, že bratislavská arcidiecéza má povedzme len 100 tisíc ľudí, vyplýva z toho, že v Ježiša Krista verí tak málo ľudí? Hare Krišna je teda len určitá škola, vetva, ktorá funguje v rámci globálnejšieho pohľadu na problematiku. Nie je to o tom, ktorá vetva je najsprávnejšia.
Čiže každá cesta, ktorá vedie ku Krišnovi, je správna? Áno, ale musí byť autorizovaná.
To, ako to robí, sa dá zistiť veľmi ľahko. Boh hovorí: „Keď vyvíjaš duchovné poznanie, jeho výsledkom je láska k Bohu." Čiže autorizovaná je každá vetva, ktorá výkonom náboženských praktík dosahuje v praxi lásku k Bohu.
Ak chce západná civilizácia odtrhnúť vieru od vedy, je to jej problém, ale nezmyselný. Ide o totálny omyl západného sveta. My predstavujeme duchovnú školu, ktorá učí praktickú exaktnú vedu o duchovných veciach.
Ak tvrdíte, že je rozdiel medzi cestou kresťana a hinduistu k Bohu, pýtam sa, v čom. Ja v tom žiadny rozdiel nevidím.
Aj my ako Hare Krišna máme povinnosť ctiť si sviatky, chodiť do chrámov a podobne. V istom zmysle máme dokonca aj Vianoce. Chcem tým povedať, že praktická cesta je rovnaká, líšime sa len v detailoch. Naše rituály nie sú príliš odlišné od tých katolíckych.
Spievajú v kostoloch, nezáleží na tom, kde sa tak deje. Keď sa pozriete do ich kostolov alebo do hinduistických či našich, vidíte tam spevy, oltáre, rehoľníkov, rovnaký spôsob kázania, pretože všetci ospevujeme Boha. V čom je potom rozdiel? Cesta, teda princíp, ostáva rovnaký.
Obsahovo sú obe knihy rovnaké. To je ako keď si vezmete vreckový slovník a nejaký univerzitný. Medzi nimi tiež nie je žiadny rozdiel v obsahu.
Presne tak. Akurát že Bhagavadgíta a védska literatúra je niečo ako univerzitný slovník proti vreckovému vydaniu, ktoré stelesňuje Biblia.
Porovnajte počet veršov v Biblii a v Bhagavadgíte. Vyhrá tá druhá, akurát princíp je ten istý. Neexistuje teda žiadna zvláštna cesta katolíkov, hinduistov, budhistov a krišnovcov, lebo je len jedna.
Svätý Jozef: Príklad džentlmenstva a poslušnosti
Svätý Jozef je vzor poslušnosti. ,,Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“ On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.” (Mt 2:13,14)
Ak chcete poznať poslušnosť svätého Jozefa, pozrite sa, ako v noci na hlas anjela vstal a nedbal na hlad, ťažkosti ani zimu, ale šiel do Egypta, kde viedol ťažký život, až kým nedostal ďalší Boží príkaz.
Jozef sa džentlmensky zhostil tejto neľahkej úlohy. Vedela, že sa o ňu Jozef postará. Vedela, že plní Božiu vôľu a aj keď možno s malým strachom či otázkami, dôverovala Bohu a tomu, že si Boh vybral Jozefa, aby bol pri nej.
Znamená to ovládať sa a mať veci pod kontrolou. Znamená to uchovávať si svoje srdce a telo pre sebadarovanie na príhodný čas. Všetci ľudia sú povolaní k čistote v závislosti od svojho životného poslania.
Boh ho povolal, aby sa zasnúbil s pannou, ktorá sa zasvätila Bohu vo svojej mysli, tele a duši. Svätý Jozef bol šľachetný strážca Panny.” (str.58)
Práve vďaka tomu, že mal Jozef čisté srdce bol schopný počúvať Boží hlas a byť tým, ktorý denne trávil čas s Ježišom. Uvedomme si, že Jozef k tej najkrajšej žene na svete pristupoval s veľkou úctou, rešpektom a dôstojnosťou. Drahí muži, aj tejto čnosti vás môže svätý Jozef naučiť. Čisté srdce je srdce príťažlivé pre Boha aj pre ľudí okolo teba.
Svätý Jozef bol silný. Boh mu zveril tú najkrajšiu ženu na svete a okrem toho mu zveril úlohu postarať sa o svätú rodinu. To je dosť tlaku a zodpovednosti, ktorú ako chlap niesol.
Svätý Jozef je vzor pre chlapov v tom, ako oddane a s láskou pracovať. Jozef neostal v pohodlí svojho domova. Šiel, a robil vlastnými rukami všetko pre to, aby zabezpečil svoju rodinu. Aby sa postaral o Máriu aj Ježiša. Bol živiteľom svätej rodiny.
Jozef miloval Ježiša aj Máriu. Bol oddaným vo svojom povolaní. Učil Ježiša chodiť, neskôr spolu trávili čas v dielni, bol pri ňom, keď dospieval. Mária sa zasa mohla na neho kedykoľvek spoľahnúť. Mohla sa o neho oprieť, keď bola unavená, počuť od neho slová uistenia a cítiť sa prijatá.
Svätý Jozef je vzor pre všetkých mužov. Skutoční muži sú praví džentlmeni v službách druhých. Skutoční muži milujú. Skutoční muži chránia ženy a deti pred akýmkoľvek ohrozením. Skutoční muži obetujú aj život za svoje manželky a deti. Muži ako svätý Jozef sú hotoví bojovať za to, čo milujú, čo je dobré, pravé a krásne.
Záver
Viera v Boha a presvedčenie, že si nás Boh vyberá pre konkrétne poslania, môže byť zdrojom veľkej sily a motivácie. Svätý Jozef nám ukazuje, ako s pokorou a oddanosťou plniť Božiu vôľu, a byť pravým džentlmenom v službách druhých. Nech nás táto viera sprevádza na našej ceste a nech nám pomáha objavovať hlbší zmysel nášho života.