Prečo Pelé Nikdy Nezískal Futbalový Titul?

Edson Arantes do Nascimento, známy ako Pelé, je považovaný za jedného z najlepších futbalistov všetkých čias. Jeho kariéra bola plná úspechov a momentov, ktoré navždy zmenili svet futbalu. Pelé, ktorý dnes oslavuje 80. narodeniny, zanechal nezmazateľnú stopu v srdciach fanúšikov po celom svete.

Bol skvelý technik, rýchly, mal tvrdú strelu, výbornú hlavičku. Bol rýchly a kreatívny. Elegantný, presne v štýle „jogo bonito”, ktorý stále hlásal. Bol veľmi všímavý, mal skvelé periférne videnie.

Začiatky Kariéry

Ešte pár týždňov pred MS si vraj rodák z Tres Coracoes zo štátu Minas Gerais nebol istý, či na šampionát pôjde. Za Brazíliu debutoval ešte v roku 1957. Mimochodom, pri prehre 1:2 s úhlavným rivalom z Argentíny. V máji 1958 si v prípravnom zápase proti Bulharsku poranil koleno.

Pelé sa na futbalovom nebi objavil ako kométa. Nad kúskami, ktoré robil, všetci žasli. Mal skvelý fyzický fond, bol vytrvalý a atleticky stavaný. Nedal sa ľahko odstaviť od lopty, vyhrával aj osobné súboje. Najprv hral na hrote útoku, v trojzáprahu alebo v dvojzáprahu, v neskorších rokoch kariéry sa stiahol hlbšie do poľa a vyrážal dopredu z pozície ofenzívneho stredopoliara. Prihrávky vedel premieňať na gól a na góly i prihrával, patril pritom k tým nevyspytateľným hráčom, ktorí sa pozerali do jednej strany a vzápätí poslali diagonálu do druhej.

Prvú loptu dostal k šiestym narodeninám, predtým si musel vystačiť s vypchatou pančuchou alebo grapefruitom. Futbalové základy ho naučil otec, sám bývalý profesionál, ktorý hral pod prezývkou Dondinho. V jedenástich rokoch začal Pelé hrať za tím AC Bauru, v ktorom ho trénoval Waldemar Brito, účastník MS 1934. Práve on ho odporučil do klubu FC Santos. Pelé s ním prepojil väčšinu svojej aktívnej kariéry.

Majstrovstvá Sveta 1958

Na MS 1958 so sebou Brazílčania priniesli pre Európu neznámeho 17-ročného mladíka. Mal prezývku Pelé a všímal si ho len málokto. V centre záujmu boli Vavá, Didi, Zito, Nilton Santos, a predovšetkým zázračný Garrincha. Ibaže, zažiaril práve placho pôsobiaci tínedžer. V prvých dvoch zápasoch ešte pre doznievajúce zranenie nehral. Vo štvrťfinále už rozhodol jediným gólom zápas s húževnatým Walesom. V semifinále tromi gólmi za dvadsať minút rozstrieľal silné Francúzsko (5:2) na čele s Fontainem a Kopom. Vo finále dal dva góly domácim Švédom, Brazília si zopakovala výsledok z duelu s Francúzmi.

K zlatu vo Švédsku prispel spolu šiestimi gólmi a jeho meno bolo zrazu najviac skloňované. Svet už Pelého poznal. Netušil však ešte, že vzdáva prvý hold budúcemu kráľovi futbalu. Získal titul majstra sveta! Sám k tomu výrazne prispel, jeho gólostroj sme spomínali. Vtedy mal 17 rokov a 249 dní, doteraz je najmladší strelec vo finále MS a najmladší majster sveta.

„Keď rozhodca ukončil finálové stretnutie, Pelé si myslel, že omdlie. Podlomili sa mi kolená, roztiahol som ruky, aby som bez opory nespadol. Ale Pelé neležal, pretože zrazu letel vzduchom na ramenách spoluhráčov. Držal som sa a plakal,” spomína v knihe „Pelé, môj život a najkrajšia hra” Roberta L. Fisha.

Menoslov hviezdnych hráčov a loptových virtuózov v drese Brazílie bol veľký, ale keď si Pelé vypočul svoje meno medzi nominovanými v rádiu, bolo to podľa jeho vlastných slov „lepšie ako prvý sex”.

A tak sa Edson Arantes do Nascimento mohol sústrediť na to, aby naplnil sľub, ktorý dal sám sebe. „Keď som videl svojho otca plakať po prehre Brazílie na majstrovstvách sveta v roku 1950, sľúbil som, že túto trofej prinesiem domov. Veril som, že by to mohlo vyjsť už v roku 1958, ale po zranení kolena som sa trochu preľakol. Navyše, nemohol som si byť istý, že sa do výberu dostanem,” spomínal s odstupom času Pelé.

Nebolo to však vážne, do Európy mohol cestovať. Svojím spôsobom už nebol zelenáč, vo finále MS a v spomínanom veku dal svoj 10. a 11. gól za reprezentáciu!

Potom už ukazoval naplno dôvod, prečo to tak vraj je. „Boh ma zrejme poslal na Zem s poslaním, aby som hral futbal,” hovorí s obľubou Pelé.

Ďalšie Úspechy a Zranenia

Na MS 1962 v Čile už Pelého vnímali ako hlavnú hviezdu Brazílčanov. Šampionát sa však preňho osobne vyvíjal nešťastne. Už v druhom zápase skupinovej fázy medzi Brazíliou a ČSSR si zranil stehenný sval.

Pelé však už pokračovať nemohol, do zostavy sa namiesto neho dostával Amarildo a obhajobu titulu sledoval len z hľadiska. Tam totiž v tých časoch sedeli náhradníci. Férový moment ocenil Pelé vo svojej autobiografii, kde konkrétne spomínal Masopusta a Popluhára. V roku 1967 dostal Ján Popluhár práve preto Svetovú cenu za fair play (World Fair Play Award).

K svojim súperom z toho zápasu sa Pelé stále hlásil. Veľmi pozitívny a vzájomne úctivý bol jeho vzťah s Josefom Masopustom. Nezabúdal ani na ostatných. Keď v roku 1995 pri návšteve Košíc Pelé - v rámci turné exhibičného tímu Brasil Masters, ktoré do Maďarska a na Slovensko priviedol manažér so slovenským pôvodom Joe Borbély - v tamojšom hoteli Slovan zbadal Jána Popluhára, tak za ním doslova vyšprintoval, aby ho vyobjímal.

Na šampionáte v Anglicku v roku 1966 sa zas stal obeťou tvrdšej hry európskych tímov. Vrcholom bol duel s Bulharskom, keď ho vyniesli na nosidlách. „Mám pocit, akoby som bol lovená zver,” sklamaný vravel.

Dokopaný a znechutený vraj dokonca uvažoval nad koncom kariéry v reprezentácii. Ibaže, na obzore boli MS v Mexiku a Brazília práve na nich chystala veľký revanš, ktorý skutočne prišiel. Hovorí sa, že zlaté medaily na nich získal najlepší reprezentačný tím v histórii.

Majstrovstvá Sveta 1970

Najjagavejší diamant bol Pelé, ktorý uchmatol už tretí titul majstra sveta. Bonbónik si nechala Brazília na koniec, vo finále sa pohrala s Talianskom (4:1) ako mačka s ulovenou myšou. Bola to aspoň čiastočná satisfakcia pre tím ČSSR, ktorý v základnej skupine s Brazíliou prehral rovnako 1:4.

„Pred začiatkom zápasu som si hovoril, že to nebude žiadny problém. Vravel som si, že Pelé je predsa futbalista z mäsa a kostí. Vtedy som ešte nevedel, že sa mýlim,” povedal taliansky obranca Tarcisio Burgnich.

Klubová Kariéra a Koniec Aktívnej Kariéry

Od čias Pelého každý FC Santos vníma ako niečo výnimočné. Doteraz z toho ťaží klub, ktorý stále zdôrazňuje, aká osobnosť za neho hrala. Keď mal v službách Neymara, dupľoval to - FC Santos je klub, v ktorom hral Pelé a Neymar. Toto špecifikum trvá dodnes.

Inde to tak nie je. Barcelona hovorí o Messim, ale nespája ho s Kubalom či Cruyffom. Tottenham pri Kanovi nespomína Ardilesa a v Bayerne popri Neuerovi nevyťahujú Seppa Maiera.

FC Santos je iný. Spojenie s Pelém je súčasť značky. Platí to aj pre mesto Santos, ktoré je vzdialené len 55 kilometrov od Sao Paula. Počas MS 2014 v Brazílii si doň odskočilo množstvo novinárov. Stopy po Pelém boli všade. Na tejto pláži hrával futbal. Tu chodil do školy. Tu si zarábal prvé peniaze. Tu je jeho rodný dom. Keď sa opýtate na Casa Pele, zrekonštruovaný rodný dom Pelého v Santose, každý vám k nemu vie ukázať cestu.

Zlé jazyky hovoria, že Pelému rodný dom nechýbal 40 rokov a otvoril ho v roku 2012, rok pred Pohárom konfederácií a dva roky pred svetovým šampionátom len pre ekonomický zámer. Do Casa Pelé sa, samozrejme, platí vstupné a počas oboch šampionátov sa doň fanúšikovia len tak hrnuli.

Napriek mnohým ponukám nikdy nešiel do Európy. Aj preto, že v Brazílii ho označili za národný poklad a keď prišla ponuka, Santos s podporou bánk, ba i štátneho sektora dokázal Pelému vylepšiť podmienky. Vtedajší brazílsky prezident Janio Quadros stále opakoval, že Pelé je národný poklad.

Nakoniec sa ešte na pár rokov pobral „popularizovať futbal v USA” v drese tímu New York Cosmos (1975 - 1977). Samozrejme, táto časť kariéry mala aj silný finančný aspekt. Možno sa to zdá neuveriteľné, ale keď v Santose končil, mal pre neúspešné investície a množstvo väčších i menších príživníkov dlh zhruba jeden milión USD.

Pôsobenie v Cosmose mu zaručilo príjem 2,8 milióna USD. S aktívnou kariérou sa rozlúčil 1. októbra 1977 v exhibičnom zápase New Yorku Cosmos s FC Santos. Každý polčas odohral v inom drese. Zápas vysielali v 38 krajinách a bolo na ňom 650 novinárov.

Štatistiky a Zaujímavosti

Počas svojej kariéry nastrieľal Pelé 1 283 gólov, pričom odohral 1 367 zápasov. Celkovo dosiahol 92 hetrikov, 31-krát dal v jednom zápase štyri góly, šesťkrát päť gólov a raz, v roku 1964, osem. Tisíci gól oslavoval v zápase proti tímu Vasco da Gama na Maracane 19. novembra 1969, v drese Santosu skóroval z pokutového kopu. Zápas, ktorý Pelého tím vyhral 2:1, museli po góle na 20 minút prerušiť.

V skutočnosti, čo sa zistilo pri spätnom prepočítavaní, však strelil tisíci gól už sedem dní predtým v Recife v súboji s mužstvom Santa Cruz, v ktorom hostia vyhrali 4:0 a Pelé zaznamenal dva góly. V tom čase mu ale oficiálne rátali len 998 gólov.

V tejto súvislosti ešte jedna pikantéria. Hneď ďalší zápas hral Pelého Santos v meste Joao Pessoa s tamojším Botafogom. Brazílska legenda opäť premenila jedenástku a k tisícke jej chýbal už len gólik. V tom sa však zranil brankár Santosu Jair Estevao, ktorého museli vyniesť na nosidlách. Vtedy sa ešte nesmelo striedať, a tak do bránky išiel Pelé. Paradoxná situácia. K oficiálnej tisícke chýba gól a vy idete do bránky?

K chytaniu sa však Pelé vždy hlásil. V Santose, ba i v reprezentácii, bol vždy pripravený v prípade núdze pomôcť. Potvrdzuje to aj fakt, že vo svojom klube sa ocitol v bránke štyrikrát, v reprezentácii v priateľskom zápase na pár minút raz.

Ešte na margo 19. novembra 1969, v ten deň pristáli Američania na Mesiaci. Hovorilo sa, že v Severnej Amerike ľudia vedia o misii Apolla 12 a v Južnej o tom, že Pelé dal gól.

Život Po Kariére

Po skončení kariéry sa stal vyslancom futbalu. Podľa FIFA bol najlepší futbalista 20. storočia a podľa MOV najlepší športovec 20. storočia. Pôsobil na poste vyslanca dobrej vôle Organizácie Spojených národov (OSN). Získal množstvo ocenení.

Magazín The Time ho zaradil do stovky najdôležitejších ľudí minulého storočia. Skúšal robiť biznis, no nedarilo sa mu. V politike tiež nie. Nemusí však už nikomu nič dokazovať.

Nie je už ale miláčik národa, hoci ním pred polstoročím bol. Veľa sa zmenilo. Je uznávaný, rešpektovaný. Všetci Brazílčania potvrdia, že je kráľ futbalu, veď ten predsa musí byť od nich, ale dodávajú, že už dávno nie je „ľudový”. Vraj ani taký nebol.

Stačí sa údajne pozrieť na už spomínaný rodný dom. Keď sa po rekonštrukcii otváral, Pelé bol unesený, že je naozaj taký, ako kedysi. Ibaže, hoci je dom skromný, má štyri izby, kuchyňu a vlastný ohradený dvor. Nie je to Pelém toľko opisovaná chatrč, v ktorej sa tiesnil s ostatnými členmi rodiny.

Pravda je aj to, že jeho zdravotný stav je čoraz horší. V roku 2012 absolvoval operáciu bedrového kĺbu, bol na vozíku, no už chodí normálne. Trápila ho ťažká infekcia močových ciest a iné, už s vekom súvisiace problémy. Aj preto nebol ani pri odhalení svojej sochy 20. februára 2020 na štadióne Maracana v Riu de Janeiro, čo sa nestretlo s pochopením krajanov.

„Od prvého svetového šampionátu, ktorý som hral v roku 1958, robím stále to isté. Bránim Brazíliu a robím jej reklamu a milujem futbal!” tvrdí Pelé. Človek z mäsa a kostí, hoci Burgnich to vyjadril inak, a s množstvom ľudských chýb. Ale pokiaľ ide o futbal, jeho bezchybný kráľ.

Prečo Pelé?

Ani sám Pelé presne nevie, ako vznikla jeho prezývka. V Bauru bola početná turecká kolónia a brazílski chlapci hrávali futbal proti tureckým. Zakaždým, keď sa vtedy ešte Edson Arantes do Nascimento dotkol lopty, kričali naňho Turci „Pé-le”.

Vysvetlenie má byť takéto: „pe” znamená v portugalčine „noha” a „le” v turečtine „hlupák”. V portugalčine zas slovo „pele” znamená detský krik, čo zas až takú logiku nedáva. Ďalšia verzia hovorí o slove „pelada”, čo v preklade znamená „handrák”, myslené na loptu ušitú z handier.

Čo je však isté, Pelého jeho prezývka najprv poriadne hnevala. „Nechcel som mať žiadnu prezývku. Pelé v portugalčine znie ako detský džavot. Edson, moje pravé meno, znie podobne ako Thomas Edison, muž, ktorý vynašiel žiarovku. Páčila sa mi aj prezývka Dico, lebo aj takú som chvíľu mal. Spolužiaci kričali na mňa Pelé len aby ma najedovali. Vždy som vyletel, keď ma niekto tak oslovil. Niektorí dostali aj päsťou. Bol som dobrý žiak, ale aj bitkár. Často som býval podmienečne vylúčený na dva dni,” s...

tags: #preco #boh #nikdy #neziskal #titul