Prečo existuje zlo, ak je Boh dobrý?

Ťažko sa nájde niekto, kto by spochybňoval, že svet je plný strašného zla a utrpenia. Narážame naň každý deň, a to tak na emocionálnej, ako aj na praktickej rovine. Preto nie je jednoduché zosúladiť túto krutú realitu života s predstavou dokonale dobrého a dokonale mocného Boha.

Otázka: „Prečo Boh - ak je naozaj dobrý - strpí utrpenie a zlo? Prečo s ním navždy neskoncuje a nezabráni tomu, aby sa na svete diali zlé veci?“

Podľa Petra Kreefta a Ronalda K. Tacelliho by sa dal problém existencie zla formulovať ako zdanlivý rozpor medzi nasledujúcimi štyrmi výrokmi:

• Existuje Boh.
• Boh je dobrý.
• Boh je všemocný.
• Existuje zlo.

Zdá sa, že ak veríme v pravdivosť ktorýchkoľvek troch z týchto výrokov, štvrtý z nich musíme odmietnuť. Pokiaľ napríklad uznávame, že Boh existuje, že je dokonale dobrý a že existuje zlo, musíme odmietnuť predstavu, že Boh je všemocný, inak by so zlom skoncoval. Naopak, pokiaľ súhlasíme, že Boh existuje, je všemocný a napriek tomu existuje zlo, nemôžeme pre zmenu veriť, že je dokonale dobrý, inak by existenciu zla nedopustil.

Päť možných riešení podľa Kreefta a Tacelliho:

• Ateizmus vysvetľuje problém tým, že odmieta prvý výrok, totiž existenciu boha.
• Panteizmus (predstava, že boh je vo všetkom a všetko je boh) popiera druhý výrok, a v dôsledku toho môže byť boh súčasne dobrý aj zlý.
• Polyteizmus (viera v existenciu väčšieho počtu bohov) vylučuje pravdivosť tretieho výroku, a boh sa tak stáva len jedným z množstva božstiev.
• Idealizmus (názor, že realita je niečím, čo existuje len v našej mysli) odmieta štvrtý výrok a zlo prehlasuje za číru ilúziu.

Kresťanstvo na rozdiel od uvedených názorov verí v pravdivosť všetkých štyroch výrokov a odmieta uznať, že by medzi nimi existoval zásadný rozpor.

Logický paradox?

Ako by mohlo byť kresťanské vysvetlenie vierohodné? Jeho jadro spočíva v tom, že nie je až taká nepredstaviteľná možnosť, že by Boh mohol mať dobrý dôvod na to, aby pripustil existenciu zla, aj keď nám tento dôvod môže byť neznámy. Ak túto možnosť považujeme aspoň logicky za prijateľnú, potom pre nás neexistuje skutočný rozpor medzi existenciou zla a existenciou všemocného a dokonale dobrého Boha. To, že na tento dôvod my sami nedokážeme prísť, ešte neznamená, že nemôže existovať.

Boh nás však nenechal tápať v úplnej tme. I keď tento svet zjavne nie je najlepším zo všetkých logicky predstaviteľných svetov, je to ten najlepší svet, aký mohol Boh stvoriť, keď ho chcel osídliť skutočne slobodnými bytosťami. Slobodné bytosti sú totiž jedinými bytosťami, ktoré dokážu milovať a prežívať lásku. A keďže hlavný zámer, ktorý Boh sledoval, keď nás stvoril, spočíval v túžbe mať s nami vzťah vzájomnej lásky, vytvoril ten najlepší možný svet, ktorý by mohol za týchto podmienok existovať.

Boh nemôže ľudí donútiť k tomu, aby si slobodne volili dobro a zo svojej slobodnej vôle ho milovali. Keby ich k tomu nútil, už by to nebolo ich slobodné rozhodnutie. Bol by to skutočný spor. Boli by sme len obyčajnými bábkami hrajúcimi podľa jediného scenára.

Boh teda nemohol slobodným bytostiam znemožniť to, že si vyberú zlo, inak by zničil ich slobodnú vôľu. A slobodná vôľa nie je len akýsi milý doplnok ľudskej prirodzenosti. Je jej neodmysliteľnou súčasťou, jej samotnou podstatou. Takže keby Boh chcel odstrániť zlo, musel by odstrániť aj slobodnú vôľu ľudí. A to by sa dalo urobiť jedine spáchaním toho najstrašnejšieho zla, aké si je možné predstaviť: vyhladením celého ľudstva.

Dobrý Boh uprostred utrpenia a zla

Navyše treba poznamenať, že v skutočnosti už Boh s problémom zla a utrpenia niečo urobil. Pre väčšinu ľudí nie je problém existencie zla ani tak intelektuálnou ako emocionálnou záležitosťou. Chcú vedieť, prečo Boh dopustí zlo a utrpenie. Keď nedostávajú uspokojivú odpoveď, prebudí sa v nich hnev. Nepáči sa im Boh, ktorý dovoľuje, aby oni sami alebo iní ľudia trpeli. Výsledkom je ateizmus, ktorý nie je postavený na vyvrátení rozumových dôvodov pre existenciu Boha, ale jednoducho na odmietnutí takéhoto Boha.

Lenže dieťa, ktoré cíti bolesť, nepotrebuje ani tak vysvetlenie dôvodov, prečo to bolí, ako skôr uistenie, že to bude v poriadku. A ateizmus toto uistenie človeku poskytnúť nemôže. Ateizmus ani trochu nezmenšuje utrpenie - jednoducho len odníma akúkoľvek nádej. V ateistickom svete neexistuje žiadna konečná spravodlivosť, nikto, komu by sa človek zodpovedal zo svojich činov. Drvivá väčšina krutostí, ktoré zlí ľudia spáchali, im prejde.

V kresťanskom svete však Boh so zlom niečo urobil, a to prostredníctvom Ježiša Krista. Nie je to tak, že by nám jednoducho povedal: „Tak fajn. Ja som vás stvoril, tak sa pripravte, že budete trpieť.“ Dal nám určitý kľúč, určitú zálohu, ktorá zaručuje, že Boh má dobré dôvody, prečo zatiaľ dopúšťa prítomnosť zla, a zároveň predstavuje prísľub dobrých vecí do budúcnosti. Tým, že sa Boh objavil na zemi v ľudskej podobe, ukázal, že mu môžeme dôverovať.

A čo robil, keď tu bol? Trpel! Prešiel utrpením, ktoré si vôbec nedokážeme predstaviť. Niesol trest za hriechy celého sveta! Za všetko zlo, ktoré bolo kedy spáchané od vzniku ľudstva, zaplatil práve on. Takéto utrpenie presahuje medze nášho chápania. Aj keď bol nevinný, dobrovoľne na seba vzal trest, ktorý sme si zaslúžili my. A prečo? Z lásky k nám. Je to, ako keby hovoril: „Viem, že nechápete, prečo dovoľujem, aby existovalo všetko to zlo. Zatiaľ nie je možné, aby ste to pochopili. Ale aby som vám ukázal, že mi môžete dôverovať, budem trpieť s vami.“

Keď človeku dôjde význam Ježišovej obete a veľkosť jeho lásky, začne sa na problém zla pozerať z úplne iného pohľadu. Začne jasne vidieť, že problém zla je predovšetkým problémom nášho vlastného zla. Nejde iba o nejakého pre nás vzdialeného teroristu na Blízkom Východe alebo diktátora z minulosti. Zlo sa týka predovšetkým mňa - moje drobné lži a podvody, necitlivé slová voči mojim blízkym, moja pýcha a sebectvo.

Keď vidíme, že sme hriešni a že stojíme pred Bohom so svojou vinou, už sa nepýtame, ako sa pred nami ospravedlní Boh, ale ako sa my ospravedlníme pred ním! A práve vďaka tomu, že Ježiš svojou smrťou na kríži zaplatil za zlo, ktorého sme sa dopustili, môžeme byť my ospravedlnení pred Bohom. Vďaka nemu môžeme získať Božie odpustenie.

Mnoho kresťanov tiež rozpráva o skúsenostiach s vnútorným zdrojom sily, ktorý im dáva Boh v ťažkých chvíľach. Boh sľubuje, že všetky veci slúžia na dobro tých, čo ho milujú. Taktiež sľubuje konečné víťazstvo nad smrťou, nad tým najhorším zlom. Tí, čo sa úprimne rozhodnú prijať jeho odpustenie, vstanú z mŕtvych a dostanú premenené, nesmrteľné a nezničiteľné telo, v ktorom budú žiť navždy s Bohom. Smrť, bolesť a zlo utrpeli Ježišovou smrťou a vzkriesením rozhodujúcu porážku.

Takže problém zla paradoxne existenciu dobrého a všemocného Boha nevylučuje. Dalo by sa skôr povedať, že práve Boh je jeho skutočným riešením!

Otázka začínajúca slovom prečo, pohrýzla každú myseľ a po nej väčšinou nasleduje absolútna frustrácia. O tom, ako do sveta vstúpilo zlo, je záznam v Biblii. Stalo sa tak pre jedno nesprávne rozhodnutie Adama a Evy, a vďaka neodolateľnej chuti na zakázané ovocie, sa objavil hriech. Jeho pôsobením sa dá vysvetliť choroba, smrť a akákoľvek krivda.

Na myseľ nám často prichádza závažná otázka: Keď Boh, v ktorého veríme, je dobrý, plný lásky a milosrdenstva voči ľuďom, ako je možné vysvetliť prítomnosť zla vo svete? Prečo existuje toľko zla, ktoré ľuďom komplikuje život? Odpoveď nám dáva Božie slovo. Človek zle použil slobodu, ktorú mu dal Boh. Tvorcom zla je diabol. Mnohí tomu neveria a myslia si, že je to nejaká rozprávka. Ale diabol je skutočnosť. Ak neexistuje diabol, ako je možné vysvetliť médium, čiernu a bielu mágiu? Ako je možné vysvetliť rôzne formy uctievania Satana, obetovanie ľudí a toľko ďalších prejavov v jeho mene? Príčinou zla je diabol a človek je obeťou diabla. Človek zle použil svoju slobodnú vôľu a teraz je zviazaný v putách zla. Dnes sa zlo rozhojnilo. Vášne, ktoré sa v človeku rozrástli, z neho urobili otroka hriechu. Kvôli nim človek žije bez radosti, pokoja a nádeje. Človek sa vzdialil od prameňa života, ktorým je Boh, a teraz žije v pekle, ktoré si sám vytvoril.

V prírode existuje neporušiteľný zákon sejby a žatvy. Apoštol Pavol hovorí: „Čo človek rozsieva, to bude aj žať. Je pravdou, že sejba zla sa v súčasnosti uskutočňuje vo veľkom množstve. Seje sa v školách, prostredníctvom televízie, cez masovokomunikačné prostriedky, v rodine, prostredníctvom malých i veľkých škandálov. Všetci sme boli zamiešaní do zla a teraz žneme výsledky. Rodičia i školy žnú to, čo v dušiach detí siali celé roky. Spoločnosť žne to, čo zasiala do ľudských duší, hlavne mladých ľudí. Všetci dvíhame ruky pred zlom v súčasnej dobe. Márne. Rodičia, učitelia, pedagógovia, psychológovia a ďalší zodpovední sa snažia vysvetliť zlo namiesto toho, aby ho obmedzili. Príčiny zla sú omnoho hlbšie. Je to vzdialenie sa človeka od Boha. Chceli sme žiť bez Boha a v dôsledku toho sme sa stali otrokmi svojich vášní. Zlo sa neohraničilo len na človeka, ale rozšírilo sa na prírodu, na celé stvorenie. Znečistili sme vzduch, zem, more. Všetko stoná, kričí, protestuje.

Nemôže Boh zastaviť všetko utrpenie? Existujú rôzne príčiny utrpenia: morálna skaza (zlo) ľudí, choroba, zemetrasenie, potopy, hladomor atď.

Poznáme niekoľko dôvodov, prečo Boh dopúšťa utrpenie, určite však nie sú dostatočným vysvetlením pre každé utrpenie.

• Boh nám dal slobodu vybrať si. Táto sloboda znamená, že môžeme aj rebelovať proti Bohu a robiť rozhodnutia, ktoré sú v protiklade s Jeho želaniami. Zlo je potom všetko, čo je v rozpore s Jeho dokonalou a svätou vôľou, a preto kto koná to, čo je v protiklade s Božou vôľou, pácha zlo. To je riziko našej slobodnej vôle.
• Biblicky povedané, Adam nebol iba reprezentantom svojich potomkov, ale bol aj prvým človekom a bolo mu dané panovať na zemi.
• Boh dovolil, aby sa zlo dialo z dôvodov, ktorým čiastočne rozumieme, ale iným rozumieť nikdy nebudeme. Uvedomujeme si tiež, že Boh používa zlo aj na výchovu a vyučovanie ľudí. Nemôžeme však poznať všetky dôvody, prečo dovoľuje zlu a utrpeniu, aby existovali vo svete. Ak Boh nezastaví zlo a utrpenie vo svete, neznamená to, že to nedokáže. Boh môže použiť utrpenie pre svoj nadprirodzený plán v prípadoch, keď chce ľudí niečomu naučiť, alebo ich vychovávať. Existencia utrpenia neznamená zákonite, že ho Boh nemôže zastaviť.

Otázka o odstránení zla nás vedie k uvažovaniu, že ak Boh môže odstrániť zlo, musí odstrániť všetko zlo. Inými slovami - so zlodejom musí byť odstránený aj vrah, ale aj zlo v myšlienkach, ktoré je v rebélii voči Bohu, ak má byť naozaj odstránené všetko zlo. Preto odstránenie zla a utrpenia, by znamenalo aj odstránenie ľudskej schopnosti slobodne sa rozhodovať. Ak chceme, aby Pán Boh odstránil zlo, vyžadujeme, aby odstránil všetko zlo, alebo iba časť? Ak odstráni iba časť zla, otázka existencie zla vo svete ostáva.

Je možné, že ľudské utrpenie, napr. rôzne druhy chorôb, môžu byť vnímané ako Boží prostriedok na odstránenie následného utrpenia, ktoré by bolo oveľa horšie. Toto sa na prvý pohľad nezdá byť serióznym názorom, pretože ak chce Boh odstrániť utrpenie, prečo na to používa iné utrpenie? A čo tak zemetrasenia a potopy, ktoré tiež spôsobujú utrpenie? Ako tie zapadajú do Božieho zámeru znížiť alebo odstrániť utrpenie, vynímajúc možno ľudskú smrť, ktorá samotné utrpenie ukončuje? Toto je naozaj ťažká otázka, aj keď to môže byť práve preto, že Boh používa určité utrpenie na to, aby nás ochránil pred ešte väčším utrpením.

Pán Boh má plán. On všetko pozná a neprekvapuje Ho prítomnosť zla a hriechu, ktoré so sebou prinášajú utrpenie. Boh pozná od počiatku všetky veci, preto je bezpochyby schopný použiť aj utrpenie pre svoj veľký plán. Najlepším a najjednoduchším príkladom je utrpenie Ježiša Krista v rukách zlých ľudí. A práve kvôli utrpeniu Pána Ježiša smieme byť zbavení trestu za našu rebéliu voči Bohu. Bol to Boží odveký plán, aby bol Ježiš Kristus ukrižovaný kvôli našim hriechom. To znamená, že Boh počítal vo svojom dokonalom pláne s realitou zla a utrpenia a použil ho, pre naplnenie svojej vôle. To však neznamená, že Boh je autorom zla. Boh je nad všetkým a môže to použiť na vykonanie dobra.

Biblia hovorí, že Boh toho, koho miluje, vychováva a tresce a že žiadne skutočné Božie dieťa nemôže ostať bez výchovy a vyučovania. Je zrejmé, že výsledkom našej rebélie voči Bohu je utrpenie a je taktiež pravdou, že sa skrze utrpenie môžeme učiť, že takáto rebélia je zlá. Niekedy sa najväčšie veci naučíme práve vtedy, ak zakúšame dôsledky svojich činov a to je určite dobré. Ak vidíme, že vo svete existujú zlé následky skutkov, ktoré spôsobujú utrpenie, môžeme s istotou potvrdiť, že taktiež príde aj do našich životov budúce utrpenie, ako následok našej súčasnej rebélie. To nás môže logicky viesť k záveru, že potrebujeme byť oslobodení z našej rebélie voči Bohu, aby sme tieto následky nemuseli zakúšať na našom vlastnom živote.

Povedané jazykom Biblie, bolesť a utrpenie sú dôsledkom existencie hriechu vo svete. Adam, reprezentant celého ľudstva a stvorenia, rebeloval proti Bohu a priniesol do tohto sveta utrpenie. Hriech je viac, iba ako jednoduchý vzdor a porušenie Božích prikázaní. Hriechom je nasiaknuté celé Božie stvorenie a to prináša hladomor, nerovnováhu, zemetrasenia, choroby, a i. To neznamená, že Boh zlo stvoril.

Zlo a utrpenie vo svete slúžia na varovanie proti prekročeniu Božích prikázaní a práve preto smú ľudia vidieť nevyhnutnosť nasledovania Boha. Božie cesty sú správne a dobré a ich nasledovanie vedie do bezpečia a ochrany. Dôsledky neposlušnosti voči Bohu sú manifestované v utrpení.

Je možné, že Boh jednoducho dovoľuje zlo a utrpenie vo svete na dôkaz toho, že rebélia oproti Nemu prináša utrpenie a bolesť, možno používa tento prirodzený spôsob. Možno nám raz v súdny deň povie tieto slová: „Vidíš, čo rebélia proti mne priniesla svetu?“ Toto sa zdá ako veľmi jednoduché, ale môže to byť jeden z dôvodov, prečo Boh vo svete dovoľuje existenciu bolesti a utrpenia. Veď či nás nestvoril na svoj obraz a nedal nám slobodu rozhodnúť sa? A či sme nerebelovali vo svojej slobode? Ale áno, rebelovali sme. Mal z nás teda Boh urobiť robotov alebo obmedziť našu slobodu natoľko, že by sme nemali možnosť žiadnej voľby? Pravdaže nie!

Smrť Božieho Syna je prostriedkom k tomu, že Boh odpúšťa tým, ktorí uverili v Pána Ježiša. Nikdy by však pán Ježiš nezomrel, ak by nebol aj človekom. V prípade, že bol človekom, musel sa narodiť ako každý iný. Ale preto, že bol bez hriechu, dôsledky Božieho hnevu sa Ho nedotýkali. V tom prípade mohol zomrieť za nás, a práve preto nám mohlo byť odpustené. Keby však vo svete nebolo utrpenie a zlo, Ježiš Kristus nemusel ísť na kríž. Môžeme teda povedať, že utrpenie a zlo sú nevyhnutné k tomu, aby sme videli obrovskú Božiu lásku voči ľuďom. Ježiš povedal, že najväčším skutkom lásky je to, ak niekto položí život za druhého. Ak je Boh láska a ak láska dáva, môže existovať iná, väčšia demonštrácia skutku lásky?

Kým sme na svete, nikdy úplne nepoznáme, prečo Boh dovoľuje zlo vo svete. Ani spomínané dôvody neboli úplným výpočtom príčin a existencie zla. Čo nám Biblia hovorí, čo Boh urobil so zlom? Hovorí, že poslal Ježiša, aby zomrel za naše hriechy a oslobodil nás od bolesti a utrpenia. Určite nie od absolútneho utrpenia, ale od toho, ktoré je dôsledkom našej rebélie voči Nemu. Nakoniec treba povedať, že Boh povoľuje zlo z určitého dôvodu, ináč by mu nedovolil existovať.

Otázka, ktorou sa často neveriaci snažia spochybniť existenciu kresťanského Boha, ktorý je pre kresťana zosobnenou láskou. Bolo by nefér tvrdiť, že takýto obraz Boha nezapadá do skladačky len neveriacim, aj my sme sa už neraz určite pozastavili na tým ako je možné, že existuje toľko nešťastia vo svete. Pozeráme na správy (ktoré o inom nehovoria), pozeráme na internete smutné fotografie, ako sú deti v Afrike zneužívané na ťažkú prácu a hladujúce, vojnou zmietané časti sveta, prírodné katastrofy,… zoznam je naozaj veľký. Poďme sa skúsiť pochopiť, ako to teda je.

Krásnu odpoveď nájdeme v dokonalom zdroji a tým je Biblia. My kresťania veríme, že všetko stvoril Boh, čiže aj človeka. Mnohí si myslia, že biblia sa snaží poukázať na to ako Boh stvoril svet a človeka. Hlina - muž - rebro - žena a všetko ostatné za šesť dní a siedmi si dal šlofíka. No v skutočnosti sa v biblii píše nie ako, ale prečo. Biblia nie je vedecká zbierka kníh, ktoré majú niečo vedecky vysvetliť. Kto pozná bibliu, vie, že sa v nej nenachádzajú príbehy bezchybného života bezchybných ľudí. Biblia je plná príbehov ľudí, ktorí robia rozhodnutia. Niekedy sa ukážu ako správne niekedy nie. No a pomaly a isto sa dostávame k pointe. Boh stvoril človeka slobodného!!!

Prišli sme na svet a nič sme si nepriniesli, odchádzame z sveta a tiež si nič nevezmeme so sebou. Ak je teda Boh milujúci a je spravodlivý a my máme slobodnú vôľu, čo z toho vyplýva?

Rozhodli sme sa ísť proti Bohu, robíme rozhodnutia, ktoré sú proti Bohu. Rozhodnutia ktoré sú nám často predstavované ako tie, ktoré nás majú priviesť k šťastiu. Neskôr keď zbierame čo sme zasiali, radi všetko to utrpenie hodíme na Boha, že také hrôzy dopúšťa. Ak Boh nezasahuje, obviníme ho že nič nekoná a dopúšťa, ak by zasiahol obvinili by sme ho, že nás zotročuje.

Boh neprikazuje, aby ťa obmedzil, ale aby ťa ochránil. Rozhodnutie je stále na tebe, ale následky za zlé rozhodnutia prídu. Boh nie je ten, ktorý sa odpláca za to, keď niekto neskáče ako on píska (bohužiaľ takýto obraz o Bohu majú mnohí ľudia).

Láska - hľadáme ju a túžime po nej, každý jeden z nás či už veriaci alebo neveriaci. Túžime po šťastnom živote bez utrpenia a starostí a to nie je zlé, pretože sme boli stvorení z Lásky a pre Lásku. No pokiaľ sa rozhodneme ísť proti Láske, ktorá nás stvorila nikdy toto šťastie nedosiahneme. “Všetko smiem.” Ale nie všetko osoží.

V biblickom opise stvorenia čítame ako Boh všetko stvoril, a potom: „Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré“ (Gn 1, 31). Keď teda boli Adam a Eva „veľmi dobrí“ a stvorení „na Boží obraz“, prečo potom po dvoch kapitolách už neposlúchajú Boha, čo má za následok ich vyhnanie z Raja?

„Lebo miluješ všetko, čo je, a nepohŕdaš ničím, čo si vytvoril, lebo keby si bol niečím pohrdol, nebol by si to stvoril. A ako by mohlo niečo trvať, keby si ty nechcel? Alebo ako by sa mohlo zachovať, čo by si ty nepovolal k bytiu? Ale ty sa zľutúvaš nad všetkým, lebo je to tvoje, Pane, ktorý miluješ to, čo žije“ (Múd 11, 24-26).

„Boh nie je nijako, ani priamo ani nepriamo, príčinou morálneho zla. Dopúšťa ho však, lebo rešpektuje slobodu svojho stvorenia a vie zo zla tajomným spôsobom vyvodiť dobro“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 311).

Slobodná vôľa sama o sebe nevysvetľuje existenciu zla. Ak je slobodná vôľa príčinou zla, prečo to Boh dovolil? Nebolo by lepšie nestvoriť možnosť robiť zlo? Bez slobodnej vôle by však nebolo možné ani milovať. „Ale človek, na nahováranie Zlého, už na začiatku dejín zneužil svoju slobodu“ (KKc, 1707).

Ľudská sloboda však bola odjakživa určená na konanie dobra. „Ľudská osoba je svojou vôľou sama od seba schopná smerovať k svojmu pravému dobru. Nachádza svoju dokonalosť v tom, že hľadá a miluje pravdu a dobro“ (KKc, 1704).

Kniha Genezis má úžasnú postupnosť. Na začiatku čítame o stvorení a o dobre všetkých vecí. Vzápätí sa stvorenie skazí a do sveta vstúpi zlo. Zbytok Knihy je prehliadkou ovocia tohto zla: vražda, bratovražda, genocída, znásilnenie, incest, cudzoložstvo, klamstvo, podvod, krádež, atď. A Jakubovmu synovi Jozefovi muselo byť po tom, čo sa mu stalo, zjavné, že všetko je beznádejne stratené. Jeho bratia ho predali do otroctva. Manželka jeho pána ho z pomsty nespravodlivo obvinila zo znásilnenia. Uvrhli ho do žalára. Potom sa však odrazu všetko zmenilo. Bol vyslobodený z väzenia a stal sa vládcom Egypta, hneď druhým mužom po faraónovi. Potom sa vďaka Božej prozreteľnosti stretáva so svojimi bratmi, ktorí ho predali do otroctva. Jeho bratia sa však báli a reagovali podľa očakávania: „Len aby si nespomenul na príkorie, ktoré musel zniesť, a aby sa nám nepomstil za všetko zlo, čo sme mu vykonali!“ (Gn 50, 15). V tomto okamihu mení Jozef tón celej Knihy Genezis. Neodpláca svojim bratom zlým za zlé. Zľutúva sa nad nimi a vysvetľuje aj prečo: „Vy ste osnovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobré. Povýšil ma, ako vidíte, a tak zachránil mnoho ľudu“ (Gn 50, 20).

Áno, Jozef trafil presne do čierneho. Zlo, ktoré zažil, mu totiž ukázalo hodnotu lásky a odpustenia. Často si myslíme, že Starý zákon je plný toho najneslýchanejšieho zla. Určite je ho tam obrovské množstvo, no ani zďaleka sa nevyrovná tomu najväčšiemu zlu, aké sa kedy spáchalo.

„Z najväčšieho morálneho zla, aké sa kedy spáchalo, z odvrhnutia a zabitia Božieho Syna, zapríčineného hriechmi všetkých ľudí, vyvodil Boh nesmiernou hojnosťou svojej milosti najväčšie dobro: oslávenie Krista a naše vykúpenie. Láska a odpustenie sú liekom proti zlu.

tags: #preco #je #na #svete #zlo #ked