Otázka, prečo Boh dopúšťa utrpenie a zlo, je jednou z najťažších a najčastejších otázok, s ktorými sa veriaci stretávajú. Ako zosúladiť predstavu dokonale dobrého a všemocného Boha s krutou realitou plnou utrpenia? Je to ťažká otázka, veľmi podobná tej, ktorá sa týka zla. Prečo jestvuje zlo? Prečo je vo svete zlo? Obidve otázky sú ťažké, či už ich kladie človek človeku, ľudia ľuďom, alebo aj keď ju človek predkladá Bohu.
Podľa Petra Kreefta a Ronalda K. Tacelliho by sa dal problém existencie zla formulovať ako zdanlivý rozpor medzi nasledujúcimi štyrmi výrokmi:
- Existuje Boh.
- Boh je dobrý.
- Boh je všemocný.
- Existuje zlo.
Zdá sa, že ak veríme v pravdivosť ktorýchkoľvek troch z týchto výrokov, štvrtý z nich musíme odmietnuť. Pokiaľ napríklad uznávame, že Boh existuje, že je dokonale dobrý a že existuje zlo, musíme odmietnuť predstavu, že Boh je všemocný, inak by so zlom skoncoval. Naopak, pokiaľ súhlasíme, že Boh existuje, je všemocný a napriek tomu existuje zlo, nemôžeme pre zmenu veriť, že je dokonale dobrý, inak by existenciu zla nedopustil.
Kresťanstvo na rozdiel od uvedených názorov verí v pravdivosť všetkých štyroch výrokov a odmieta uznať, že by medzi nimi existoval zásadný rozpor.
Riešenia problému zla podľa Kreefta a Tacelliho:
- Ateizmus: Odmieta existenciu Boha.
- Panteizmus: Popiera, že Boh je len dobrý (môže byť aj zlý).
- Polyteizmus: Popiera, že Boh je všemocný (existuje viacero bohov).
- Idealizmus: Odmieta existenciu zla (je to len ilúzia).
Ak je Boh dobrý, prečo dopúšťa utrpenie a zlo vo svete? | #099 chcemviac podcast
Jadro kresťanského vysvetlenia spočíva v tom, že Boh mohol mať dobrý dôvod na to, aby pripustil existenciu zla, aj keď nám tento dôvod môže byť neznámy. Ak túto možnosť považujeme aspoň logicky za prijateľnú, potom pre nás neexistuje skutočný rozpor medzi existenciou zla a existenciou všemocného a dokonale dobrého Boha. To, že na tento dôvod my sami nedokážeme prísť, ešte neznamená, že nemôže existovať.
Boh nás však nenechal tápať v úplnej tme. I keď tento svet zjavne nie je najlepším zo všetkých logicky predstaviteľných svetov, je to ten najlepší svet, aký mohol Boh stvoriť, keď ho chcel osídliť skutočne slobodnými bytosťami. Slobodné bytosti sú totiž jedinými bytosťami, ktoré dokážu milovať a prežívať lásku. A keďže hlavný zámer, ktorý Boh sledoval, keď nás stvoril, spočíval v túžbe mať s nami vzťah vzájomnej lásky, vytvoril ten najlepší možný svet, ktorý by mohol za týchto podmienok existovať. Boh nemôže ľudí donútiť k tomu, aby si slobodne volili dobro a zo svojej slobodnej vôle ho milovali. Keby ich k tomu nútil, už by to nebolo ich slobodné rozhodnutie.
Boh teda nemohol slobodným bytostiam znemožniť to, že si vyberú zlo, inak by zničil ich slobodnú vôľu. A slobodná vôľa nie je len akýsi milý doplnok ľudskej prirodzenosti. Je jej neodmysliteľnou súčasťou, jej samotnou podstatou. Takže keby Boh chcel odstrániť zlo, musel by odstrániť aj slobodnú vôľu ľudí. A to by sa dalo urobiť jedine spáchaním toho najstrašnejšieho zla, aké si je možné predstaviť: vyhladením celého ľudstva.
Ježiš Kristus v Getsemanskej záhrade, Heinrich Hofmann
Dobrý Boh Uprostred Utrpenia a Zla
Navyše treba poznamenať, že v skutočnosti už Boh s problémom zla a utrpenia niečo urobil. Pre väčšinu ľudí nie je problém existencie zla ani tak intelektuálnou ako emocionálnou záležitosťou. Chcú vedieť, prečo Boh dopustí zlo a utrpenie. Keď nedostávajú uspokojivú odpoveď, prebudí sa v nich hnev. Nepáči sa im Boh, ktorý dovoľuje, aby oni sami alebo iní ľudia trpeli. Výsledkom je ateizmus, ktorý nie je postavený na vyvrátení rozumových dôvodov pre existenciu Boha, ale jednoducho na odmietnutí takéhoto Boha.
Lenže dieťa, ktoré cíti bolesť, nepotrebuje ani tak vysvetlenie dôvodov, prečo to bolí, ako skôr uistenie, že to bude v poriadku. A ateizmus toto uistenie človeku poskytnúť nemôže. Ateizmus ani trochu nezmenšuje utrpenie - jednoducho len odníma akúkoľvek nádej. V ateistickom svete neexistuje žiadna konečná spravodlivosť, nikto, komu by sa človek zodpovedal zo svojich činov. Drvivá väčšina krutostí, ktoré zlí ľudia spáchali, im prejde.
V kresťanskom svete však Boh so zlom niečo urobil, a to prostredníctvom Ježiša Krista. Nie je to tak, že by nám jednoducho povedal: „Tak fajn. Ja som vás stvoril, tak sa pripravte, že budete trpieť.“ Dal nám určitý kľúč, určitú zálohu, ktorá zaručuje, že Boh má dobré dôvody, prečo zatiaľ dopúšťa prítomnosť zla, a zároveň predstavuje prísľub dobrých vecí do budúcnosti. Tým, že sa Boh objavil na zemi v ľudskej podobe, ukázal, že mu môžeme dôverovať. A čo robil, keď tu bol? Trpel! Prešiel utrpením, ktoré si vôbec nedokážeme predstaviť. Niesol trest za hriechy celého sveta! Za všetko zlo, ktoré bolo kedy spáchané od vzniku ľudstva, zaplatil práve on. Takéto utrpenie presahuje medze nášho chápania. Aj keď bol nevinný, dobrovoľne na seba vzal trest, ktorý sme si zaslúžili my. A prečo? Z lásky k nám. Je to, ako keby hovoril: „Viem, že nechápete, prečo dovoľujem, aby existovalo všetko to zlo. Zatiaľ nie je možné, aby ste to pochopili. Ale aby som vám ukázal, že mi môžete dôverovať, budem trpieť s vami.“
Kto z nás je bez viny?
Keď človeku dôjde význam Ježišovej obete a veľkosť jeho lásky, začne sa na problém zla pozerať z úplne iného pohľadu. Začne jasne vidieť, že problém zla je predovšetkým problémom nášho vlastného zla. Nejde iba o nejakého pre nás vzdialeného teroristu na Blízkom Východe alebo diktátora z minulosti. Zlo sa týka predovšetkým mňa - moje drobné lži a podvody, necitlivé slová voči mojim blízkym, moja pýcha a sebectvo.
Keď vidíme, že sme hriešni a že stojíme pred Bohom so svojou vinou, už sa nepýtame, ako sa pred nami ospravedlní Boh, ale ako sa my ospravedlníme pred ním! A práve vďaka tomu, že Ježiš svojou smrťou na kríži zaplatil za zlo, ktorého sme sa dopustili, môžeme byť my ospravedlnení pred Bohom. Vďaka nemu môžeme získať Božie odpustenie.
Mnoho kresťanov tiež rozpráva o skúsenostiach s vnútorným zdrojom sily, ktorý im dáva Boh v ťažkých chvíľach. Boh sľubuje, že všetky veci slúžia na dobro tých, čo ho milujú. Taktiež sľubuje konečné víťazstvo nad smrťou, nad tým najhorším zlom. Tí, čo sa úprimne rozhodnú prijať jeho odpustenie, vstanú z mŕtvych a dostanú premenené, nesmrteľné a nezničiteľné telo, v ktorom budú žiť navždy s Bohom. Smrť, bolesť a zlo utrpeli Ježišovou smrťou a vzkriesením rozhodujúcu porážku.
Takže problém zla paradoxne existenciu dobrého a všemocného Boha nevylučuje. Dalo by sa skôr povedať, že práve Boh je jeho skutočným riešením!
Ecce Homo
Božia Prozreteľnosť
Učenie Cirkvi o Prozreteľnosti uznáva Stvoriteľovo riadiace pôsobenie na vesmír. Ruka božskej Prozreteľnosti koordinuje komplexné podmienky, v ktorých jednotlivci v spoločnosti žijú. Prozreteľnosť riadi vesmír a usmerňuje chod vecí s cieľom a láskavosťou.
Božskú Prozreteľnosť môžeme definovať ako „plán koncipovaný v Božej mysli, podľa ktorého smeruje všetky stvorenia k ich vlastnému cieľu“. Takto môžeme vysvetliť život, ktorý má zmysel a nie je produktom náhodnosti; a aj v nešťastiach, ktoré nás postihujú, vidíme zmysel.
Vlastným cieľom všetkých stvorení je nejakým spôsobom zjavovať Božiu slávu. Boha oslavujeme vtedy, keď spoločnosť žije čnostne a v harmónii. Zlo, ktoré existuje vinou našej hriešnej zloby, je dovolené, aby z neho mohlo vzísť väčšie dobro. Aj zločinec musí nakoniec vzdať slávu Bohu, keď ho Jeho spravodlivosť trestá.
Život kresťana si vyžaduje, aby sme spolupracovali s Božou Prozreteľnosťou, nikdy proti nej. Boh rešpektuje našu slobodu, ale zároveň nás vedie k tomu, aby sme konali dobro a vyhýbali sa zlu.
Utrpenie ako súčasť kresťanského života
Katolícka viera učí, že utrpenie je neúprosným dôsledkom prvotného hriechu a spáchaného osobného hriechu. Je nevyhnutnou súčasťou dlhého a bolestivého procesu posväcovania, prekonávania hriešnych návykov myslenia a konania. Je to nevyhnutný sprievodný znak prenasledovania, ktorému musia kresťania čeliť pri kázaní evanjelia a odsudzovaní skazenosti sveta. Utrpenie je nevyhnutný trest za hriech, ktorý musíme prijať v kajúcnom duchu. Utrpením platíme svoj dočasný dlh a môžeme ním splatiť aj dlh iných, za ktorých svoje utrpenie obetujeme. Prostredníctvom utrpenia sa tesne zjednocujeme s Kristovým umučením.
Thomas Cole, Vyhnanie z rajskej záhrady, 1828
Prečo Boh dovoľuje utrpenie?
Jedným z dôvodov prečo nám Boh dovoľuje trpieť, aj keď sa ho snažíme poslúchať je, aby sme mohli byť spasení. Lebo ak sa usilujeme o spravodlivosť len vtedy, keď je to ľahké, naša cnosť za veľa nestojí a nevydrží. Ak by spojenie medzi cnostným správaním a materiálnymi požehnaniami bolo automatické, neusilovali by sme sa o cnosť zo správnych dôvodov. Nemôžeme dosiahnuť šťastie v budúcom svete, ak sa príliš pripútame k tomuto svetu, a utrpenie je prostriedkom, ako tomu zabrániť.
Rozdiel medzi spravodlivým a zlým človekom
Augustín poukazuje, že rozdiel medzi skutočne spravodlivým a zlým človekom sa prejavuje práve utrpením: Preto, hoci dobrí a zlí ľudia trpia rovnako, nesmieme sa domnievať, že medzi ľuďmi samotnými nie je rozdiel, pretože nie je rozdiel v tom, čím obaja trpia. Lebo aj pri podobnosti utrpenia zostáva v trpiacich nepodobnosť; a hoci sú vystavení tej istej úzkosti, cnosť a neresť nie sú to isté. Lebo ako ten istý oheň spôsobuje, že zlato jasne žiari a plevy dymia…, tak to isté násilie utrpenia utvrdzuje, očisťuje, zjasňuje dobrých, ale zatracuje, ničí a vyhladzuje zlých. A tak je to tak, že v tom istom súžení bezbožní nenávidia Boha a rúhajú sa, kým dobrí sa modlia a chvália. Podstatný rozdiel nie je v tom, akými chorobami trpia, ale aký druh človeka nimi trpí.
Peter Paul Rubens, Sv. Augustín
Trest ako výzva na obrátenie
K hriešnikom, ktorí sú trestaní za svoje neprávosti, sa obracia Tobiho hymnus s výzvou na obrátenie a otvára obdivuhodnú perspektívu „vzájomného“ rozhovoru medzi Bohom a človekom: „Keď sa k nemu obrátite celým svojím srdcom a celou svojou dušou a budete pred ním konať pravdu, on sa obráti k vám a už neskryje pred vami svoju tvár“ (v. 6).
Sloboda a vzťahy: Prečo Boh niekedy necháva ľudí slobodnými?
Mnohí kresťania túžia po manželstve, ale nie vždy sa im to podarí. Prečo je to tak? Existuje niekoľko dôvodov, prečo Boh niekedy necháva ľudí slobodnými:
- Nedozretosť: Ak nie si pripravený zvládnuť kresťanské manželstvo, bolo by to skôr prekliatie ako požehnanie, ak by ti ho Boh dal.
- Nestretol si osobu, ktorú pre teba On chce: Ak si proaktívny a nečakáš, kým niekto príde do tvojho života, ale radšej ideš von a rozprávaš sa s inými ľuďmi a vyhľadávaš príležitosti, je to pre teba užitočné.
- Ty a Boh: Aký je tvoj vzťah k Bohu? Aktívne vzdoruješ voči Bohu: Ak si v období aktívneho vzdoru voči Bohu, nepožehná ťa niečím, čo by pre teba nebolo dobré.
Záver
Otázka utrpenia a zla je komplexná a vyžaduje si hlboké zamyslenie. Kresťanská viera ponúka nádej a uistenie, že Boh je s nami v našich ťažkostiach a že aj z utrpenia môže vzísť dobro. Dôležité je hľadať zmysel v utrpení, dôverovať Bohu a spolupracovať s jeho prozreteľnosťou.