V histórii Anglicka existujú hlboké a zložité dôvody, prečo panovník nemôže byť katolík. Tieto dôvody siahajú do obdobia reformácie a náboženských konfliktov, ktoré formovali identitu krajiny.

Karol I.
Karol I. a konflikt s parlamentom
S kráľmi, ktorí v minulosti v Anglicku, Škótsku a Írsku vládli pod menom Karol, sa nespájajú práve najlepšie časy ostrovnej monarchie. Síce ešte v 17. storočí, Karol I. i jeho syn Karol II. pochádzali z dynastie Stuartovcov a Anglicku, Škótsku a Írsku vládli dovedna takmer 50 rokov. Za éry prvého z nich sa krajina ocitla vo víre občianskej vojny, ktorá vyústila do pádu monarchie.
Karol sa s ním od začiatku dostával do konfliktov a tie sa čoraz viac vyostrovali. Na rozdiel od otca totiž nebol ochotný robiť takmer žiadne kompromisy. „Najzaujímavejšie na ňom je, že na začiatku svojej vlády bol vysoký päť stôp a šesť palcov, ale na jej konci len štyri stopy a osem palcov,“ komentovala spôsobom sebe vlastným kedysi vo svojom programe osobu tohto vládcu populárna skupina Monty Python, narážajúc na skutočnosť, že ho v januári 1649 v Londýne verejne popravili sťatím hlavy. Predchádzalo tomu takmer štvrťstoročie jeho panovania. Na trón zasadol v marci 1625, po smrti svojho otca Jakuba I. Spolu s vládou a myšlienkou o Bohom danom práve vládnuť, po ňom zdedil aj napäté vzťahy s parlamentom.
Karol II. a obnova monarchie
Druhý ju síce obnovil a bol aj pomerne obľúbený, neskôr si však svojou politikou renomé pošramotil a napokon na seba strhol moc ako absolutistický vládca.
Náboženské konflikty a reformácia
Tieto udalosti sú hlboko zakorenené v náboženských konfliktoch, ktoré viedli k reformácii a následnému oddeleniu anglickej cirkvi od Ríma. Anglicko sa stalo protestantskou krajinou a táto identita bola chránená zákonmi, ktoré zakazovali katolíkom vládnuť.

Henrich VIII.
Dôsledky pre súčasnosť
Aj v súčasnosti platia zákony, ktoré zakazujú katolíkom vládnuť v Anglicku. Tieto zákony sú symbolom historických konfliktov a zároveň vyjadrujú ochranu protestantskej identity krajiny. Zrušenie týchto zákonov by vyvolalo rozsiahle diskusie a zrejme by narušilo historickú a kultúrnu identitu Anglicka.
Pozri aj: Na Sochu Slobody zabudnite. S kráľmi, ktorí v minulosti v Anglicku, Škótsku a Írsku vládli pod menom Karol, sa nespájajú práve najlepšie časy ostrovnej monarchie. Prakticky okamžite po úmrtí Alžbety II. sa vo Veľkej Británii znovu objavili už dávnejšie medializované špekulácie, či si jej syn a nástupca princ Charles ako nový kráľ ponechá toto meno, alebo si zvolí iné. Ich dôvodom, možno na pohľad iracionálnym, bolo pôsobenie dvoch predošlých panovníkov menom Karol na čele krajiny.