Prešov a Gréckokatolícka Cirkev: História a Význam

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku si pripomína bohatú a zložitú históriu, ktorá je úzko spätá s mestom Prešov. Táto cirkev prešla obdobiami rozkvetu, útlmu a prenasledovania, no vždy si zachovala svoju identitu a vernosť tradíciám.

Gréckokatolícky chrám v Prešove.

Počiatky Kresťanstva a Cyrilometodská Misia

Kresťanstvo má svoj pôvod v Ježišovi Kristovi a šírilo sa z Jeruzalema do celého vtedajšieho kultúrneho sveta. Historicky podložené počiatky kresťanstva u nás sa datujú do obdobia Veľkej Moravy, do prvej polovice 9. storočia, kedy sa už skončil proces zjednocovania príbuzných slovanských kmeňov na Morave.

V roku 863 boli Konštantín a Metod poverení byzantským cisárom šíriť kresťanstvo a vzdelanosť na Veľkej Morave. Konštantín zostavil nové slovienske písmo a preložil bohoslužobné knihy do staroslovienčiny. Misia Konštantína a Metoda sprostredkovala Slovanom liturgiu v ich vlastnej reči. Počas svojho účinkovania museli vierozvesci odolávať rôznym vplyvom a útokom. Napriek tomu dielo misie na Morave pokračovalo až do smrti moravského arcibiskupa Metoda 6. apríla 885.

Cirkevný prevrat, ktorý sa vtedy uskutočnil, spôsobil zánik projektu kristianizácie Slovanov, ako ho videli solúnski bratia Cyril a Metod a otvoril nový projekt vedený ich žiakmi, skrze ktorý sa cez Bulharskú ríšu kresťanstvo východného gréckeho obradu stalo dominantným vo východoeurópskych slovenských národoch. Napriek tomu na Morave a jej okolí, teda aj na území dnešného Slovenska, nachádzame aj v neskoršom období odkazy na grécku misiu Cyrila a Metoda.

Svedectvom sú fresky v ikonografickom štýle v najstarších chrámoch na území Slovenska, najstaršie patrocíniá chrámov zviazané práve so svätými uctievanými najmä vo východnej byzantskej cirkvi, ba aj niektoré písomné zmienky potvrdzujúce východné kresťanstvo v týchto lokalitách. Rodiaca sa uhorská šľachta v 10. storočí mala silné väzby práve s východným kresťanstvom.

Freska v kostole sv. Mikuláša v Košickej Hutke.

Grécko-slovanský obrad a Užhorodská únia

Grécko-slovanský obrad v severovýchodnom Uhorsku bol spočiatku v tieni iných častí krajiny, kde prekvital. Avšak tam v 14. storočí dochádza k narastaniu mocenského nátlaku s cieľom latinizácie, resp. katolizácie týchto cirkví. Avšak v priebehu týchto storočí boli aj obdobia, kedy kresťania grécko-slovanského obradu na tomto území boli zjednotení s Katolíckou cirkvou.

Dlho sa rodiaca únia bola nakoniec uzavretá 24. 4. 1646 v hradnej kaplnke rodiny Drugethovcov v Užhorode. Jágerský biskup Juraj Jakušic na toto stretnutie pozval kňazov troch žúp- Užskej, Šarišskej a Zemplínskej. Za prítomnosti biskupa Jakušica, grófky Anny Jakušicovej, /manželky nebohého Jána Drugetha/ , baziliánov Petra Parthéna Petroviča a Gabriela Kosovického, prišlo na toto stretnutie 63 kňazov východného obradu zo spomenutých troch žúp.

O tom, že história gréckokatolíckej cirkvi kontinuitou nadväzuje na cyrilometodskú misiu, svedčí Spišská Kapitula, ktorá bola duchovným strediskom náboženského života s jasnými stopami pokračovania dejín východných kresťanov byzantského obradu. Spišské prepošstvo vzniklo v roku 1198 pravdepodobne na starých základoch biskupstva z veľkomoravskej doby. Po zjednotení v roku 1651 mukačevský biskup Peter Parthén zveril spišskému prepoštovi do duchovnej správy gréckokatolícke farnosti na Spiši. Po svojom vzniku v roku 1776 malo spišské biskupstvo aj gréckokatolícke farnosti.

Zriadenie Prešovského Biskupstva

Mimoriadne významnú úlohu v živote gréckokatolíkov na území dnešného Slovenska zohralo prešovské biskupstvo. Kánonicky bolo Prešovské biskupstvo erigované až v roku 1818, keď konzistoriálna kongregácia Svätej stolice 9. septembra 1818 vydala nariadenie na zriadenie Prešovského biskupstva.

19. septembra 1818 tajomník kongregácie Rafael Monius po prvýkrát verejne prezentoval obsah buly, ktorá pojednávala o zriadení Prešovského biskupstva vyčlenením z Mukačevského biskupstva. Táto bula, nazvaná podľa úvodných slov Relata semper, bola slávnostne vyhlásená 22. septembra 1818 a potvrdená na zasadnutí konzistoriálnej kongregácie pápežom Piom VII. 2. októbra 1818.

Bula prináša konkrétne ustanovenia, napr.:

• sídlom biskupstva bude mesto Prešov
• za katedrálny chrám bol vyhlásený Chrám sv. Jána Evanjelistu (dnes je katedrála zasvätená sv. Jánovi Krstiteľovi)

Prešovské biskupstvo bolo oficiálne zriadené 22. septembra 1818 bulou pápeža Pia VII. Relata semper vyčlenením z Mukačevskej eparchie. Nová eparchia zahrňovala 193 farností a 150 000 veriacich. Za sídlo biskupstva bolo stanovené mesto Prešov, podľa ktorého nesie názov.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a vytvorenie nástupníckych štátov priniesli opodstatnenú potrebu ďalšieho cirkevno-právneho vývoja. Po vzniku samostatného Československa boli pod jurisdikciu Prešovského biskupstva zahrnutí aj gréckokatolíci v Čechách, na Morave a v Sliezsku.

Bohoslužba v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove.

Likvidácia Gréckokatolíckej Cirkvi

Gréckokatolícka cirkev v ČSR zaujímala v rokoch 1945 - 1950 významné miesto v spoločnosti. Napriek priaznivému postoju štátnych orgánov po skončení vojny sa vzťahy medzi Gréckokatolíckou cirkvou a štátom postupne ochladzovali, až prerástli do nepriateľského postoja štátu voči Cirkvi najmä v súvislosti s protináboženským postojom komunistov.

Komunistická ideológia napokon získala prevahu v spoločnosti a v roku 1948 sa už jej negatívny postoj k Cirkvi prejavil v reštriktívnych krokoch, ktoré postihli aj Gréckokatolícku cirkev. Vyvrcholením procesu likvidácie gréckokatolíckej cirkvi zo strany komunistického totalitného režimu v bývalom Československu bola Akcia P. Od Akcie P, ktorá postavila gréckokatolícku cirkev mimo zákona na 18 rokov, uplynie 28. apríla 75 rokov.

Dňa 28. apríla 1950 sa v Prešove uskutočnil tzv. Prešovský sobor. Sobor sa uskutočnil 28. apríla 1950. ŠtB odviedla z prešovskej Katedrály sv. Jána Krstiteľa gréckokatolíckeho biskupa Pavla Petra Gojdiča.

„Prešovský sobor bol vopred zinscenovaným zhromaždením, následkom ktorého bola gréckokatolícka cirkev v Československu postavená mimo zákon. Bol to násilný zásah, známy ako Akcia P.

V sále prešovského hotela Čierny orol sa 28. apríla 1950 uskutočnila Akcia P, resp. komunistami a ŠtB riadený Veľký sobor, ktorého delegáti mali rozhodnúť o „návrate“ k pravoslávnej viere či cirkvi. Veľký sobor prijal vopred pripravený dokument - Manifest ku gréckokatolíckemu duchovenstvu a veriacim Československa, ktorý rušil jednotu gréckokatolíckej cirkvi so Svätou stolicou a pápežom a vyjadroval vôľu prestúpiť na pravoslávie. Dokument zároveň žiadal moskovského pravoslávneho patriarchu, aby gréckokatolíckych veriacich prijal pod svoju právomoc.

Manifest rušil tzv. Užhorodskú úniu z roku 1646 so Svätou stolicou a po jeho prijatí Štátnym úradom pre veci cirkevné prestala gréckokatolícka cirkev v Československu existovať. Iba tridsať gréckokatolíckych kňazov z 320 súhlasilo s prestupom k pravosláviu, absolútna väčšina z nich sa režimu vzoprela.

Tí, ktorí prestup na pravoslávie odmietli, boli postupne zbavovaní farností, väznení, posielaní do táborov nútených prác alebo internovaní. Bol medzi nimi aj prešovský biskup Pavol Peter Gojdič, ktorého po vykonštruovanom procese odsúdili na doživotie. Vo väzení skončil aj jeho pomocný biskup Vasiľ Hopko.

Gréckokatolícka cirkev bola v Československu postavená na 18 rokov mimo zákona a oficiálne neexistovala, obnovená bola v roku 1968.

Obnovenie Gréckokatolíckej Cirkvi

Demokratizačným procesom v roku 1968 začali prenikať pre cirkev lúče nádeje, zvlášť pre Gréckokatolícku cirkev, ktorá bola už osemnásty rok v ilegalite. Nastáva prelom v politickom, spoločenskom, ale i náboženskom živote. Prvé ešte nesmelé hlasy volajúce po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi sa objavili v ukrajinskej tlači na východnom Slovensku v prvej polovici marca 1968.

Dňa 10. apríla 1968 sa konala v Košiciach schôdza gréckokatolíckeho duchovenstva za účasti 133 kňazov a rehoľníkov z celého Československa. Na tomto fóre prečítali aj list Ladislava Holdoša, ako svedectvo korunného svedka v nezákonnom postupe štátnych orgánov v roku 1950. Cieľom stretnutia bolo posúdiť situáciu, zvoliť Akčný výbor a sformovať požiadavky. V prijatej rezolúcii privítali demokratizačný proces, poukázali na nezákonný postup voči Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 a vyhlásili Prešovský "sobor" za neplatný, lebo ho organizovali v rozpore s právnymi a cirkevnými normami.

Po nepokojoch vo Východoslovenskom kraji, keď sa veriaci zmocňovali svojho majetku, ktorý im pred päťdesiatym rokom patril, sa už vláda musela pustiť do riešenia otázky Gréckokatolíckej cirkvi. Výsledkom bolo uznesenie č. 205 o povolení činnosti Gréckokatolíckej cirkvi a nariadenie vlády č. 70/1968 Zb. o jej hospodárskom zabezpečení štátom. Prijaté to bolo dňa 13. júna 1968. Od 13. júna 1968 mohli už kňazi verejne účinkovať a ich radosť bola nesmierna a neopakovateľná.

Definitívne riešenie prinieslo uznesenie vtedajšej vlády o povolení gréckokatolíckej cirkvi a vládne nariadenie o hospodárskom zabezpečení gréckokatolíckej cirkvi štátom. Obe rozhodnutia boli prijaté 13. júna 1968. O necelý mesiac, 5. júla 1968, dostali gréckokatolíci späť svoj katedrálny chrám v Prešove, ale biskupská konferencia a seminár ostali pravoslávne.

Príchod okupačných vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 však spomalil proces postupnej obnovy gréckokatolíckej cirkvi. V rokoch 1968 - 1969 sa však ku gréckokatolíckej cirkvi vrátilo 205 farností s 315-tisíc veriacimi.

Po páde komunistického režimu ho 21. decembra 1989 pápež Ján Pavol II. vymenoval za prešovského sídelného biskupa. Biskupskú vysviacku prijal od kardinála Tomka v Prešove 17. februára 1990.

Uznesenie č. 70/1968 Zb. z 13. júna 1968 nevytvorilo dostatočné predpoklady na nápravu krívd, ktoré postihli gréckokatolíkov v predchádzajúcich troch desaťročiach. Nový deň pre gréckokatolíkov svitol 29. mája 1990, kedy predsedníctvo Slovenskej národnej rady prijalo zákonné opatrenie č. 211 o usporiadaní majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou.

Dňa 20. decembra 2000 bolo podpísané slávnostné vyhlásenie o ukončení vysporiadania majetkových vzťahov medzi Gréckokatolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou v zmysle zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 211/1990 Zb.

tags: #presov #greckokatolicka #cirkev #biskup