V bratislavskom Dóme sv. Martina je dodnes uchovávaná a verejnosti prezentovaná zaujímavá kuriozita: doska a dve plátna s vypálenými odtlačkami pravej ruky. Tieto, ako aj ďalšie znamenia mal po sebe zanechať duch nebohého Jána Clementa Zwespenbauera, ktorý sa v Prešporku v rokoch 1641 - 1642 zjavoval mladej Regine Fischerin.
Clement zavraždil človeka a jeho duša za tento hriech pykala v očistci. Od dievčaťa žiadal zariadiť niekoľko vecí, ktoré pred smrťou už nestihol zrealizovať, pričom sa Regina mala postarať najmä o zhotovenie súsošia Piety pre Dóm, vtedy hlavný mestský chrám. Duša Jána Clementa bola napokon vyslobodená a pri oltári s votívnym dielom vyhotoveným na žiadosť mŕtveho vznikol osobitný kult „zázračnej“ prešporskej Piety.
Zanikol až v polovici 20. storočia a spolu s príbehom o zjaveniach ducha preslávil naše mesto v takmer celej Európe... Tri storočia sa kauzou mŕtveho Clementa zaoberali teológovia, spisovatelia a parapsychológovia, ktorí väčšinou hovorili o jednoznačnej autenticite udalostí z polovice 17. storočia. Až dnes sa však čitateľ môže prvý raz dozvedieť, aké významné - no takmer úplne zabudnuté - miesto majú tieto udalosti v našej histórii a čo za nimi skutočne stálo...
Monografia zostavená na základe niekoľkoročného systematického výskumu totiž odkrýva dosiaľ nikdy komplexne nespracovanú kapitolu z dejín Bratislavy.
Aj Bratislava má svojich duchov. No len jeden z nich je najznámejší - prešporský duch richtára.
Pri návšteve Bratislavy turisti nikdy neobídu korunovačný Dóm sv. Martina. No málokto nielen z nich, ale aj z Bratislavčanov vie, že v katedrálnej klenotnici sa nachádza aj bizárnejší exponát. Okrem bohato zdobených rúch či cenných liturgických predmetov môžu návštevníci vidieť aj prazvláštny exponát zaváňajúci záhrobím. Sú to odtlačky pravice vypálené do dreva a plátna.
Lesny duch - Bukovec - Kosice
Príbeh ducha richtára
Príbeh ducha richtára z prešporského Podhradia sa začal pred 380 rokmi. Bolo to v rokoch 1641 - 1642. Je úzko spojený s vtedy 19-ročnou Reginou Fischer z hornorakúskeho Hallstattu.
Už v rodičovskom dome v Hallstatte sa jej koncom júla 1641 zjavil záhadný duch. Predstavil sa jej ako Ján Klement Zwespenbauer. Jeho „návštevy“ pokračovali aj neskôr. To už bola na návšteve u tety v Prešporku. Tetin manžel Ján bol domovníkom v Pálffyho paláci.
Z paláca na Zámockej ulici sa zachovalo dodnes len torzo - záhradný pavilón. Tu ju mal duch nebohého podhradského richtára žiadať, aby od jeho vdovy vypýtala 200 zlatých z jeho pozostalosti. Z nich mali zhotoviť pre kostol sv. Martina súsošie Piety. Kedysi totiž túto sumu ukradol pri lúpeži a vražde. A hoci svoj hriech pri spovedi oľutoval, nevedel nájsť pokoj ani po smrti. Aspoň teraz chcel splniť sľub, ktorý za života nestihol. Zároveň žiadal aj odslúžiť tri omše, obetovať dvanásť sviec a rozdeliť almužnu chudobným.
Regine sa jeho duch zjavoval skoro celý rok. Svedkami zvláštnych zjavení mali byť dokonca i niektorí kňazi. Celé mesto vtedy nehovorilo o ničom inom.
Udalosti zašli až tak ďaleko, že prípad začal v lete 1642 vyšetrovať osobitný tribunál, ktorý zriadil ostrihomský arcibiskup.
Vyvrcholilo to, keď ho požiadala o dôkaz, že patrí k „dobrým duchom“. Vtedy Ján Klement vypálil do drevenej truhlice a plátna, ktoré bolo položené na nej, ohnivý kríž a odtlačok svojej pravice. Tento vypálený odtlačok ruky na doske a dve prepálené plátna môžu občas obdivovať aj návštevníci Dómu sv. Martina.
Zázračná Pieta
Socha Piety, ktorú si duch niekdajšieho richtára vyžiadal, sa dnes nachádza na južnom bočnom oltári v Katedrále sv. Martina. Oltár pre sochu nechala postaviť Zuzana Balašová (Balassa). Zriadila tiež pri oltári Piety základinu (fundatio), na ktorú venovala 2700 zlatých.
Sochu vytesal sochár Juraj Scheibele, ktorému vraj pri tvorbe radil samotný duch Zwespenbauera. Pietu v Dóme slávnostne odhalili 29. júna 1642. No predtým, vraj asi dvadsať svedkov videlo odlietať bielu holubicu - symbol vyslobodenej duše Zwespenbauera. Povesť hovorí, že plachta cez kríž na Piete sa objavila po prelete holubice. Odvtedy vraj majú Bratislavčania dobrý vzťah k holubom.
Tento južný oltár musel byť veľmi významný. Vykonávateľ testamentu po ríšskom dvorskom radcovi Ottovi zo starého šľachtického rodu Nosticovcov venoval 700 zlatých na stavbu bočného oltára na severnej strane Dómu.
Samotný kráľ Ferdinand III. založil z vďaky, že požiar v Prešporku neohrozil chrám a mohla sa v ňom uskutočniť korunovácia jeho následníka Ferdinanda IV., pri oboch oltároch v roku 1647 fundáciu na slúženie omší za duše v očistci.
Oltár, ktorý si za čudesných okolností vyžiadal duch z onoho sveta so sochou Piety sa tešil úcte verejnosti. Pri ňom sa v minulosti začínali slávne pešie púte do rakúskej mariánskej svätyne v Mariazelli. Po nástupe komunizmu kult upadol a doteraz sa neobnovil. No svedectvo na ducha v chráme nájdete podnes.
Bestseller svojej doby
Prešporský prepošt a titulárny biskup sriemsky Michal Kopchani na príkaz ostrihomského arcibiskupa Juraja Lippaya publikoval v roku 1643 spis Narratio Rei Admiralis… (Rozprávanie o podivuhodnej udalosti…), ktorý bol v tejto dobe skutočný „bestseller“. Vďaka tomuto spisu prípad vyvolal neskonalý záujem. Stal sa z pomedzi mnohých „duchárskych“ príhod v Európe najpopulárnejší.
V Dóme sv. Martina sa nachádza doska a dve plátna s vypálenými odtlačkami ruky. Tieto znamenia mal po sebe zanechať duch nebohého Jána Clementa, ktorý sa v Prešporku zjavoval v rokoch 1641 - 1642 mladej Regine Fischerin. Clement zavraždil človeka a jeho duša pykala v očistci. Od dievčaťa žiadal aby sa dala zhotoviť súsošie Piety pre Dóm. Jeho duša bola napokon vyslobodená a vznikol kult „zázračnej“ Piety. Zanikol v polovici 20. storočia, ale spolu s príbehom o zjaveniach ducha preslávil naše mesto... Tri storočia sa touto kauzou zaoberali teológovia a parapsychológovia, ktorí potvrdzovali autenticitu udalostí. Dnes sa čitateľ môže dozvedieť ako to skutočne bolo...
tags: #presporsky #duch #svedectvo #dejin