Čo znamená príchod Ducha Svätého?

Slávime slávnosť Zoslanie Ducha Svätého, známu aj ako Turíce alebo Letnice. Tento sviatok sa oslavuje päťdesiat dní (7 týždňov) po Veľkej noci a pripadá vždy na nedeľu. Oslavuje zostúpenie Ducha Svätého na apoštolov.

Zoslanie Ducha Svätého na apoštolov.

Kto je Duch Svätý?

Duch Svätý je tretia Božská osoba. Je Bohom podobne ako Otec a Ježiš. On je ten, ktorý hýbe naším životom, má miesto v ňom, je potrebný a žije v nás, medzi nami. Považujeme ho za rovnocennú súčasť trojjediného Boha.

V pôvodných biblických textoch sa Duch Svätý označuje slovom ruach, čo je v preklade „duch‟, „dych“ alebo „vietor‟. Vietor nemôžeš vidieť ani sa ho dotknúť. Nemáš nad ním žiadnu kontrolu. Vnímaš ho len na základe jeho vplyvu na okolie: hýbu sa stromy alebo oblaky.

Duch Svätý prejavuje vlastnosti osoby: miluje, premýšľa, rozpráva, má vôľu aj emócie. Zároveň prejavuje aj božské vlastnosti: je večný, všemocný, všadeprítomný a pod.

Duch Svätý sa spomína na mnohých miestach v Biblii. Hneď v 2. vete knihy Genesis čítame, že „Boží duch‟ sa vznáša nad vodami zatiaľ pustej a prázdnej zeme - je súčasťou stvorenia sveta. Celkovo sa však v Starej zmluve spomína zriedkavejšie. V tom čase Duch Svätý ešte pravdepodobne neprebýval v každom veriacom. Boh ho zosielal na vybraných ľudí, ktorých poveril nejakou výnimočnou úlohou: napr. na Jozefa, Mojžiša a jeho pomocníkov, na Samsona, Dávida a pod.

Prečo práve Duch Svätý?

Spomínam si, keď som bol malý chlapec ako mi moja mama pripomínala a povzbudzovala ma: „modli sa, pros Ducha Svätého a utiekaj sa k nemu vždy.“ V kňazskom seminári „letela“ úsmevná príhoda, kedy seminaristi vzývajú Ducha Svätého, kedy intenzívne prosia: v čase skúškového obdobia. Veľmi silným príkladom je udalosť zo Svätého písma. Boh povedal kráľovi Šalamúnovi, aby žiadal, čo chce: kráľovstvá, bohatstvo a podobne. Kráľ Šalamún si žiadal múdrosť.

Zoslanie Ducha Svätého je pre nás veľkým a vzácnym darom. Pápež František raz povedal: „Duch Svätý nemôže vstúpiť do pyšného človeka a človeka, ktorý povie ja si vystačím sám. On premieňa srdce a udalosti.“

Je potrebný Duch Svätý pre náš život? Áno je veľmi potrebný. Spôsobuje v našom živote viditeľnú premenu. Sme svedkami v našich rodinách, vzťahoch, spoločenstvách ako „zúri“ duch nepokoja, rozdelenia medzi sebou navzájom. Práve Duch Svätý nám chce darovať pokoj, lásku a jednotu. Veľa ľudí žije v neistote, pochybnostiach, strachu, úzkostiach, depresiách. Prosme o svetlo Ducha Svätého do týchto konkrétnych situácií. Duch Svätý prichádza tam, kde je milovaný, pozvaný a očakávaný.

Duch Svätý svojím tichým hlasom ukazuje človeku, že je hriešny a potrebuje Boha. Vďaka nemu sa človek rozhoduje nasledovať Ježiša. Duch mu dáva nový život, aby mohol vstúpiť do Božieho kráľovstva. Vlieva mu do srdca Božiu lásku a dáva mu vnútornú istotu, že patrí Bohu.

Ak si kresťan, Duch Svätý je tvojím učiteľom. Nikdy nie je neskoro obrátiť sa k Bohu. Prvým krokom je pokánie. To znamená, že oľutuješ svoje hriechy a to, že si v živote šiel svojou vlastnou cestou. Druhým krokom je rozhodnutie nasledovať Ježiša a dať sa pokrstiť, tak ako to urobili prví veriaci. Boh sľúbil, že odpustí tvoje hriechy, dá ti nový život s Ježišom a Duch Svätý si z tvojho srdca urobí chrám.

Niekto pri prijatí Ducha zažije silný emocionálny zážitok, iný nemusí. Nie je to o emóciách, ale o viere, že Boh svoj sľub dodrží. Ak si kresťan, Duch v tebe už prebýva: „A vari neviete, že… vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?“ Biblia zároveň hovorí o dvoch skupinách veriacich - telesných a duchovných. Aký je rozdiel medzi telesným a duchovným kresťanom?

Duchovný kresťan dôveruje Bohu, verne nasleduje Ježiša a zmýšľa ako on. Nie je bez hriechu a čelí každodenným problémom a pokušeniam podobne ako ktokoľvek iný. No na svojej ceste životom sa necháva viesť Duchom a dôveruje mu v každej situácii. Jeho primárnou túžbou je páčiť sa Ježišovi, a nie ľuďom okolo seba.

Telesný kresťan je síce veriaci, ale je zameraný na seba samého a svoje potreby. Telesný kresťan sa nenecháva viesť Duchom Svätým - buď z nevedomosti, alebo zámernej neposlušnosti. Svoj život žije z vlastných síl miesto toho, aby čerpal z moci Ducha.

Aká je cesta von? Ako sa napĺňať Duchom Svätým? Môžeš každú nedeľu chodiť do kostola, to však ešte neznamená, že ťa v živote napĺňa a zmocňuje Duch Svätý. Dovoliť Bohu, aby viedol tvoj život vo všetkých oblastiach, je voľba. Ak po tom túžiš, môžeš ho o to požiadať napríklad takto: „Bože, potrebujem ťa. Uznávam, že som si sám riadil život, a tým som proti tebe zhrešil. Ďakujem ti, že si mi vďaka Ježišovej smrti na kríži odpustil všetky hriechy. Ježišu, pozývam ťa, aby si opäť prevzal vedenie môjho života. Ty si prikázal, aby som sa nechal naplniť tvojím Duchom, a sľúbil si, že tak urobíš, ak ťa o to budem s vierou prosiť. Duchu Svätý, naplň ma, prosím, svojou mocou. Amen.“

Ak si sa modlil úprimne, Duch ťa práve skutočne naplnil - či to cítiš, alebo nie. Nezávisí to od tvojich pocitov (niekto je emotívnejší než iný), ale od spoľahlivosti Božích zasľúbení. Jeho vedenie by malo viesť k pozitívnym a trvalým zmenám v tvojom živote (pozri nižšie časť o ovocí Ducha Svätého).

Môžem byť naplnený Duchom Svätým a ďalej zápasiť s hriechom? Závisí to od toho, čo máš na mysli pod „zápasom s hriechom“. Ak neustále vedome hrešíš, zjavne sa nepodriaďuješ vedeniu Ducha. Byť naplnený a vedený Duchom Svätým znamená robiť, čo ti hovorí Duch, a nasledovať Ježišov príklad.

No ak sa pýtaš, či budeš hrešiť aj po naplnení Duchom, odpoveď je áno. Nikdy nebudeme imúnni voči hriechu. Bezhriešnosť nás čaká až v nebi. Čím viac však budeme duchovne rásť a počúvať vedenie Ducha Svätého, tým lepšie sa naučíme bojovať s pokušením.

Ježiš sa prirovnal k vínnemu kmeňu a nás k výhonkom. Pokiaľ sú výhonky napojené na kmeň, prúdi cez ne moc Ducha Svätého a výhonky budú prinášať ovocie. Inými slovami: keď žiješ s Bohom a nechávaš, aby v tebe pôsobil, v tvojom živote sa prejaví ovocie Ducha: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.‟

Samozrejme aj bez Ducha Svätého vieme niekomu prejaviť lásku či nejaký čas prežívať radosť a pokoj.

Každý kresťan dostáva od Ducha aj špeciálne duchovné dary. Môžu byť rozšírením tvojho prirodzeného talentu, ale môžu to byť aj úplne nové schopnosti. Sú určené na to, aby si pomocou nich slúžil iným ľuďom v cirkvi. Cirkev alebo spoločenstvo kresťanov sa v Biblii niekedy prirovnáva k telu a my ľudia sme ako jeho údy či orgány. Každý úd je dôležitý a ak má telo fungovať dobre, jeho jednotlivé časti musia spolupracovať. Uši nemôžu hovoriť a ruky nemôžu vidieť - najviac dosiahnu spoločne.

Existuje mnoho darov Ducha Svätého: dar učiť, hovoriť iným o Ježišovi, pomáhať, dávať, slúžiť, prorokovať a podobne. Duch Svätý rozdeľuje tieto dary, ako sa mu páči, pretože vie, ktorý je pre koho najlepší. Môžeš ho prosiť aj o nejaký konkrétny duchovný dar, ale je len na ňom, či ti ho dá.

Aký je rozdiel medzi ovocím a darmi Ducha Svätého? Ovocie Ducha je zamerané na náš osobný život viery.

Duch Svätý u niekoho koná radikálne a veľmi viditeľne - v ich živote dochádza k náhlym, veľkým zmenám. Iní nevnímajú, čo Duch urobil, až kým sa po dlhšom čase nepozrú späť na určité obdobia svojho života.

On sa do tvojho života nevnucuje, musíš mu dať priestor. Najdôležitejšie je preto modliť sa k Duchu Svätému, aby ťa napĺňal svojou prítomnosťou, mocou a ovocím. Pýtaj si jeho pomoc, múdrosť a pokoj. Nezabudni ho však potom počúvať. Nie je to vždy jednoduché, lebo jeho hlas je tichý a často nenápadný.

Veni Creator Spiritus (Príď, Duchu Svätý, tvorivý) je gregoriánsky hymnus, ktorý napísal pravdepodobne teológ Rabanus Maurus v 9. storočí. Tento prastarý liturgický spev vyvoláva v mysli každého kňaza spomienku na deň jeho vysviacky a pripomína predsavzatie úplne sa podvoliť pôsobeniu Ducha Svätého, ktoré pri tej jedinečnej príležitosti urobil.

Hymnus sa spieva počas vešpier na slávnosť Zoslania Ducha Svätého, ale aj pri vstupe kardinálov do Sixtínskej kaplnky, keď majú voliť pápeža, pri konsekrácii biskupov, kňazskej vysviacke, počas sviatosti birmovania, pri slávení synod a koncilov či pri rehoľnej profesii v rehoľných inštitútoch.

Recitovanie alebo spievanie tohto hymnu je vždy spojené s čiastočnými odpustkami.

Počas Poslednej večere berie Kristus do rúk chlieb a vyslovuje prvé slová premenenia: "Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás." Hneď nato vyslovuje nad kalichom naplneným vínom ďalšie slová premenenia: "Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Táto obeta, vykonaná raz navždy na Kalvárii, sa silou Ducha Svätého zveruje apoštolom ako Najsvätejšia sviatosť Cirkvi.

Slová apoštola Pavla nám pripomínajú, že základným darom Ducha je posväcujúca milosť (gratia gratum faciens), s ktorou spolu sa prijímajú teologálne čnosti: viera, nádej, láska, aj všetky vliate čnosti (virtutes infusae), ktoré uschopňujú konať pod vplyvom toho istého Ducha.

V duši osvietenej nebeskou milosťou dopĺňajú túto nadprirodzenú výbavu dary Ducha Svätého. Zmieňuje sa o nich prorok Izaiáš, keď popisuje postavu budúceho Mesiáša: "A spočinie na ňom duch Pánov, duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bázne pred Pánom. A bude mať záľubu v bázni pred Pánom" (11,2-3).

Svätý Gregor Veľký objasňuje nadprirodzenú dynamiku, ktorú Duch vlieva do duše, tiež uvádza zoznam darov v opačnom poradí: "Cez bázeň pred Bohom vystupujeme k nábožnosti, od nábožnosti k poznaniu, od poznania dostávame silu, od sily radu, od rady pokročíme k rozumu a rozumom k múdrosti. Takto sa nám cez sedmorakú milosť Ducha otvára na konci výstupu brána do nebeského života".

Keďže dary Ducha Svätého sú - ako uvádza Katechizmus katolíckej Cirkvi - osobitnou vnímavosťou ľudskej duše a jej schopnosti na pôsobenie Obrancu, "dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú. Veriacich robia ochotnými pohotovo poslúchnuť božské vnuknutia" (bod 1831).

Mravný život kresťanov sa takto uspôsobuje trvalými dispozíciami, ktoré robia človeka ochotnými riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého (tamže, bod 1830). Nimi nadprirodzený organizmus, ktorý sa na základe milosti utvára v každom človekovi, dosahuje zrelosť.

Siedmimi darmi sa veriacemu dostáva možnosť osobného a dôverného vzťahu s Otcom v slobode, ktorá je vlastná Božím deťom.

Zdôrazňuje to aj svätý Tomáš, keď opisuje, ako nás Duch Svätý vedie v našom konaní nie násilím, ale láskou: "Božie deti - tvrdí - vedie Duch Svätý slobodne, láskou, nie ako sluhov, v strachu" (Contra gentiles, IV, 22).

Duch robí skutky kresťana božskými, čiže zhodnými s božským zmýšľaním, milovaním a konaním, takže sa veriaci stáva rozpoznateľným znakom Najsvätejšej Trojice vo svete.

Za podpory priateľstva Tešiteľa, svetla Slova, lásky Otca môže sa s odvahou rozhodnúť nasledovať božskú dokonalosť (porov. Duch pôsobí v dvoch oblastiach, ako na to upozornil môj ctihodný predchodca, Boží sluha Pavol VI.: "Prvou oblasťou sú jednotlivé duše... naše ja. Do tejto najvnútornejšej, nám samým tajomnej komôrky našej existencie, vstupuje vanutie Ducha Svätého; šíri sa v duši prvotnou a najvyššou charizmou, ktorú nazývame milosť. Tá je akoby novým životom a dušu hneď uschopňuje k činom, ktoré inak prevyšujú jej prirodzenú účinnosť."

Duch Svätý opakovane nastoľuje v ľudskom srdci plný súlad s Bohom, a keďže mu zaisťuje víťazstvo nad Zlým, otvára ho univerzálnym rozmerom Božej lásky.

Takto pomáha človeku prejsť od lásky k sebe k láske k Trojici, dáva mu zakúšať vnútornú slobodu a pokoj a vedie ho k tomu, aby vlastný život pretváral na dar.

Ak toto je cesta, po ktorej Duch sladko vedie každého pokrsteného, potom zvláštnu pozornosť neváha venovať tým, čo prijali posvätný rád, aby vhodne plnili svoju náročnú službu.

Tak darom múdrosti Duch vedie kňaza, aby všetko hodnotil vo svetle evanjelia, pričom mu pomáha vybadať vo všetkom, čo sa deje s ním a s Cirkvou, tajomný a láskavý zámer Otca; darom rozumu mu umožňuje hlbšie prenikať do zjavených právd a pobáda ho presvedčivo a odhodlane ohlasovať radostnú zvesť spásy; darom rady Duch osvecuje Kristovho služobníka, aby vedel zameriavať svoju činnosť z pohľadu prozreteľnosti a nenechal sa pritom ovplyvňovať úsudkami sveta; darom sily ho podopiera v ťažkostiach jeho služby a pri ohlasovaní evanjelia sa mu dostáva potrebná "parresia" (porov.

Aké dojemné je predstaviť si tieto slová na perách kňaza, ktorý spolu s veriacimi, zverenými jeho pastoračnej starostlivosti, kráča v ústrety svojmu Pánovi!

Túžobne si praje dosiahnuť s nimi pravé poznanie Otca a Syna a tak prejsť od skúsenosti "per speculum in aenigmate" (1Kor 13,12) pôsobenia Tešiteľa v dejinách k nazeraniu "facie ad faciem" (tamže) živej a pulzujúcej trojičnej Skutočnosti.

Dobre si je vedomý toho, že má prejsť "dlhú cestu v malých loďkách" a pri pohybe smerom k nebu "používa malé krídla" (Gregor Nazianský, Poemi teologici, 1); ale vie aj to, že možno rátať s Tým, ktorý mal za úlohu naučiť učeníkov všetko (porov.

Tešiteľ, "rebrík nášho výstupu k Bohu" (Irenej, Adversus haereses, III, 24, 1), ho ťahá k Otcovi, vkladajúc mu do srdca horúcu túžbu vidieť jeho tvár.

Dáva mu poznať všetko, čo sa týka Syna, pričom ho k nemu priťahuje s rastúcou nostalgiou.

Takto uprostred radostí a námah, medzi utrpeniami a nádejami služby sa kňaz učí veriť v konečné víťazstvo lásky vďaka neustálemu pôsobeniu Tešiteľa, ktorý napriek obmedzeniam ľudí a inštitúcií vedie Cirkev tak, aby v plnosti prežívala tajomstvo jednoty a pravdy.

V dôsledku toho kňaz vie, že sa môže zveriť moci Božieho slova, ktoré prevyšuje každé ľudské slovo, a sile milosti, ktorá víťazí nad hriechmi a nedostatkami ľudí.

Keď sa dnes, na Zelený štvrtok, zamýšľame nad zrodom svojho kňazstva, vynára sa každému z nás v mysli veľmi pôsobivá liturgická chvíľa, keď sme v deň našej presbyterskej vysviacky boli vystretí na zemi.

Toto gesto hlbokej pokory a poslušnej ochoty bolo ako nikdy primerané tomu, aby pripravilo nášho Ducha na sviatostné vkladanie rúk, prostredníctvom ktorého do nás vstúpil Duch Svätý, aby konal svoje dielo.

Tieto symbolické gestá, ktoré naznačujú prítomnosť a pôsobenie Ducha Svätého, nás vyzývajú vracať sa každý deň k tejto skúsenosti, a tak v sebe upevňovať jeho dary.

Je dôležité, aby v nás Duch Svätý pôsobil naďalej a aby sme kráčali pod jeho vplyvom, ba ešte viac, aby on sám konal prostredníctvom nás.

A keď sa objaví nebezpečné pokušenie a ľudské sily začnú chabnúť, nastal okamih ešte vrúcnejšie vzývať Ducha, aby nám prišiel na pomoc v našej slabosti a vnukol nám, že máme byť rozvážni a silní, ako chce Boh.

Slávnostné vzývanie Ducha Svätého a dojímavý prejav uponíženia sa počas kňazskej vysviacky spôsobili, že aj v našom živote zaznelo fiat Zvestovania.

V tichu Nazareta sa Mária navždy oddala do Pánovej vôle a pôsobením Ducha Svätého počala Krista, Spásu sveta.

Kňaz je povolaný neustále porovnávať svoje fiat s Máriinym a nechať sa ako ona viesť Duchom.

Duch je skutočným „alter ego“ Krista, ten, ktorý ho zastupuje, ktorý ho robí prítomným a činným v Cirkvi.

On je ten, ktorý „zvestuje budúce veci“ (porov. Jn 16, 13), a spôsobuje, že sú žiadané a očakávané.

Duch Svätý je stále prekypujúcim prameňom kresťanskej nádeje.

Svätý Pavol nám zanechal tieto vzácne slová: „Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou“ (Rim 15, 13).

Nádej nie je prázdne slovo alebo naše prázdne želanie, aby sa veci vyvíjali dobre: nádej je istotou, pretože je založená na Božej vernosti jeho prisľúbeniam.

Preto sa nazýva teologálnou čnosťou: pretože ju Boh vlieva a Boh je jej garantom.

Ktosi, kto bojoval za oslobodenie chudobných, napísal tieto slová: „Duch Svätý je pôvodcom volania chudobných. On je silou, ktorá je daná tým, ktorí nemajú silu.

Apoštol Peter povzbudzoval prvých kresťanov týmito slovami: „Uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.“

Pretože ľudí nepresvedčí ani tak sila argumentov, ale láska, ktorú do nich vieme vložiť. To je prvá a najúčinnejšia forma evanjelizácie.

Duch Svätý vedie Boží ľud v ústrety Ježišovi, našej spáse: Duch i Nevesta volajú: „Príď!”.

Po zmŕtvychvstaní je Duch Svätý skutočným „alter ego“ Krista, ten, ktorý ho zastupuje, ktorý ho robí prítomným a činným v Cirkvi.

Duch Svätý vedie Boží ľud v ústrety Ježišovi, našej nádeji.

Tabuľka darov Ducha Svätého

Modlitby k Duchu Svätému sú dôležitou súčasťou kresťanského života. Vzývame Ducha Svätého, aby nás naplnil svojimi darmi, viedol nás a posilňoval v našej viere. Duch Svätý je Tešiteľ, Darca darov, Svetlo srdca bôľneho.

Modlitba k Duchu Svätému

Duchu Svätý, príď z neba a vyšli nám zo seba žiaru svetla pravého. Príď k nám, Otče chudobných, Darca darov sľúbených, Svetlo srdca bôľneho. Tešiteľ si najlepší, ó, hosť duše najsladší, ty sladké občerstvenie. V práci si poľahčenie, v sparne si ovlaženie, v plači si potešenie. Svetlo oblažujúce, naplň myseľ aj srdce ľudu tebe verného. Bez pomocnej milosti človek žije v hriešnosti, nie je v ňom nič dobrého. Očisť, čo je skalené, zavlaž, čo je znavené, uzdrav, čo je zranené. Ohni, čo je stŕpnuté, zohrej, čo je skrehnuté, naprav, čo je zblúdené. Daruj svojim veriacim, s dôverou ťa prosiacim, svätú milosť sedmorú. Daj za čnosti odmenu, daj smrť dobrú, blaženú, daj nám radosť trvalú.

Volanie o dary Ducha Svätého

Duchu Svätý, spolu s Pannou Máriou ťa prosím: vylej na mňa všetky svoje dary. Vylej na mňa dar lásky, aby som miloval Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého. Vylej na mňa dar múdrosti, aby som vo všetkom, čo robím a myslím, čo cítim a plánujem, myslel, rozhodoval sa a konal vždy v tvojom mene a v tvojom svetle. Vylej na mňa dar rady, aby som svojím poznaním a svojimi slovami vedel s láskou pomáhať tým, čo ma prosia o radu. Daj, aby každé moje slovo bolo svetlom pre druhých. Duchu Svätý, Duchu Ježiša, daj mi dar sily, aby som zvíťazil v každej skúške a plnil vždy Otcovu vôľu, najmä vtedy, keď to bude pre mňa ťažké. Duchu sily, posilňuj ma vo chvíľach slabosti. Duchu Svätý, Duchu života, rozviň vo mne Boží život, ktorý som tvojím prostredníctvom dostal už v lone matky a pri svätom krste. Duchu Svätý, ty Boží oheň, zapáľ v mojej hrudi plameň lásky, aby z nej zmizli všetky tmy a ľady hriechu. Duchu Svätý, Duchu uzdravenia, uzdrav vo mne všetko, čo je ranené, a daj, aby rástlo vo mne všetko, čo sa vo mne ešte nerozvinulo. Duchu Svätý, zostúp na mňa s darom pokoja, aby som vedel byť vďačný aj za najmenšie veci. Osvieť ma, Duchu Svätý, aby som vedel vzdávať vďaky aj za kríže a ťažkosti. Duchu Svätý, osvieť ma svetlom pravdy, aby som vždy žil v pravde lásky, pokoja a spravodlivosti. Pomáhaj mi, aby som tak žil nielen slovami, ale najmä skutkami. Duchu Svätý, Duchu modlitby, nauč ma modliť sa. Očisť moje srdce, aby bolo hodné stretávať sa s tebou a vždy si našlo čas na modlitbu. Duchu Svätý, ty sa modli vo mne a volaj so mnou: „Abba, Otče!“ Daj mi milosť, aby som sa modlil srdcom. Duchu Svätý, osloboď ma od všetkého, čo ma tlačí, aby moje srdce bolo ako kvet, ktorý sa rozvíja, rastie a prináša hojné ovocie. Panna Mária, vypros mi milosť, aby ma Duch Svätý naplnil a pokračoval vo mne v diele, ktoré začal v tebe, aby jeho pomocou rástlo Božie Slovo aj vo mne.

Podľa tradičnej ikonografie východnej i západnej cirkvi je Mária vzorom modlitby a spolupráce s Duchom Svätým. Kresťanské cirkvi vytvorili modlitby k svätej Božej Matke, sústrediac sa na Kristovu osobu, ako sa prejavila vo svojich tajomstvách. Mária je dokonalá "orantka" (modliaca sa žena), obraz Cirkvi.

Modlitba Zdravas’, Mária sa začína pozdravom anjela Gabriela: „Milosti plná, Pán s tebou.“ Mária je plná milosti, pretože Pán je s ňou. Po anjelovom pozdrave si osvojujeme aj Alžbetin pozdrav: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.“ S Alžbetou sa čudujeme: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ Mária je Božia Matka i naša Matka, lebo nám dala Ježiša, svojho Syna.

Silná modlitba za úplné uzdravenie - Litánie k Duchu Svätému

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

tags: #prid #svaty #duch #vojdi #do #nas