Kostol sv. Martina v Prievidzi: Historický a architektonický skvost Hornej Nitry

Prievidza, mesto s bohatou históriou, slávi v roku 2013 viaceré významné výročia. Prvá zmienka o meste pochádza už z roku 1113, z tzv. Zoborskej listiny. Pripomíname si tak 900. výročie prvej písomnej zmienky o Prievidzi. Nielen história, ale aj početné dejinné udalosti sú zapísané do života Prievidze a zanechali v tomto meste nezmazateľnú stopu. Metropola Hornej Nitry - Prievidza - má na svojom území početné historické a iné pamiatky a zaujímavosti.

Medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky mesta patrí kostol sv. Martina, ktorý prešiel zložitým vývojom od stredoveku až po súčasnosť. V tomto článku sa pozrieme na jeho bohatú históriu a architektonické zvláštnosti.

Kostol sv. Bartolomeja v Prievidzi.

Rané dejiny farnosti a hradu

Farnosť na území Prievidze bola založená začiatkom 13. storočia, v čase, keď bol už s veľkou pravdepodobnosťou postavený prievidzský hrad. Ten sa nachádzal v miestach, kde teraz stojí kostol Panny Márie. Prvý krát sa síce písomne spomína až v r. 1276, ale založenie prvej fary, ktorá bola jeho súčasťou, si bezpochyby vyžiadali samotní farníci, ktorí v r. 1213 zriadili v Prievidzi svoju cirkevnú obec.

Približne v tom čase sa mohlo započať aj zo stavbou mariánskeho kostola, ktorý- podobne ako fara- bol jednou z častí hradu. Takáto situácia pretrvala asi jedno storočie, kým po r. 1321 hradná fara zanikla, a čoskoro sa započalo so stavbou novej - mestskej fary a farského kostola.

Kostol sv. Bartolomeja

Asi preto si majstri práve týchto remesiel presadili zasvätiť kostol svojmu patrónovi - svätému Bartolomejovi. Najvýznamnejšími odvetviami starých Prievidžanov boli kožušníctvo a garbiarstvo. Ten sa okrem toho stal aj patrónom fary i celého mesta. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bol vyobrazený aj na pôvodnom pečatidle mesta. Dodnes sa zachovala listina z 9.7.1577 a z r. 1616 s vyobrazením sv. Bartolomeja držiaceho v ruke vlastnú kožu. Nevedno z akej príčiny bol v 18. storočí sv. Bartolomej v mestskom znaku zamenený za anjela, ktorý je v ňom dodnes.

Kostol sv. Bartolomeja v Prievidzi.

Architektonické premeny kostola sv. Bartolomeja

* Farský kostol si zachoval pôvodný tvar iba v ranogotickej svätyni.* Sieťová klenba, ktorou je presbytérium zaklenuté, pochádza z obdobia neskorej gotiky.* Okrem toho i obvodové múry kostola, jadro veže a obe kaplnky sú dielom 14. alebo 15. storočia.* Loď kostola prešla mnohými zmenami, lebo jej pôvodný gotický strop, ktorý bol z dreva, podliehal prirodzenému poškodeniu i živelným pohromám.

V 2. polovici 15. storočia boli postavené bočné kaplnky, ktoré tak dali pôdorysu chrámu tvar kríža. Súčasne sú dôkazom prosperity mesta v tom čase, dôkazom, že si mešťania mohli dovoliť pustiť sa i do takej nákladnej investície, ako bola stavba kaplniek.Kostol sv. Bartolomeja je situovaný v centre mesta. Postavený bol v 14. storočí v gotickom slohu. Počas storočí kostol prešiel rôznymi zmenami. V poslednej tretine 15. storočia bol v presbytériu znovu zaklenutý, v prvej polovici 17. storočia rozšírený a upravovaný, koncom 17. storočia opravený a v interiéri barokovo doplnený.

Z pôvodného interiéru kostola sa zachoval:

  • pozlátený gotický pacifikál,
  • pozlátený gotický kalich,
  • strieborná gotická kadidelnica.

Najkrajšou pamiatkou je monštrancia Jána Korvína, ktorá patrí medzi prvé monštrancie u nás vôbec.

Exteriér kostola sv. Bartolomeja

Na kostole sa nachádzajú južné vertikálne slnečné hodiny a sú z roku 1662. Majú pravouholníkový tvar, ciferník je delený po štvrťhodine od 6. hodiny rannej do 6. hodiny večernej. Číslice sú rímske. Nápis ,,FILIOLI, NOVISSIMA HORA!

V roku 1957 pri renovácii kostola boli pod omietkou objavené vonkajšie stredoveké fresky z roku 1532 s biblickými výjavmi z pôvodnej vonkajšej výzdoby kostola, prekryté neskoršími renesančnými. Čas vzniku premaľby dokladá chronogram slnečných hodín. Ich stav však nedovoľoval renováciu a preto boli zakryté omietkou.

21 NAJÚŽASNEJŠÍCH historických miest sveta | Cestovateľské video

Veža kostola

Veža kostola, postupne, ako časom a veľkosťou naberala na svojom význame, dostávala zvony, ktoré zvolávali ľud na bohoslužby a boli zároveň akýmsi signalizačným zariadením v čase pohrôm. V kanonických vizitáciách sa uvádza, že najstarším a prvým na veži vôbec bol zvon z roku 1111 s nápisom: “ Ave Maria gratia plena Dominus tecum ora pro nobis Filium tuum S.Math. S .Lucas. S. Marcus . S. Joan.“ K tomuto zvonu pribudol v r. 1451 ďalší, s jednoduchým nápisom : “ Ave Maria „. Zvon z roku 1111 bol z neznámych príčin v r. 1504 zamenený za nový, s takmer tým istým, gotickou minuskulou písaným nápisom : “Ave Maria … tuum. Sanctus Johannes , sanctus Marcus, sanctus Lucas, sanctus Mateus „.Pod nápisom bol rok 1504 a pod ním obraz Panny Márie.

Z ochodze okolo veže kostola hlásnik oznamoval čas, pozdvihoval myseľ občanov, plašil nočných výtržníkov a hlásil prípadný požiar. Začiatok služby ohlasoval zvonením. Toto zvonenie bolo signálom na skončenie dňa. Krčmy sa zavierali a páriky prichytené po tomto zvonení sa považovali za rušiteľov verejnej mravnosti. Hlásnik príchod každej hodiny oznamoval spevom verša nábožnej piesne na každú svetovú stranu, pričom vystríhal mešťanov pred neopatrným zaobchádzaním ohňom. Službu končil ranným zvonením, ktoré bolo súčasne signálom začiatku pracovného dňa.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie na Mariánskom vŕšku

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia stojí na Mariánskom vŕšku v severovýchodnej časti mesta. Pôvodne bol súčasťou hradu doloženého listinou Ladislava V. z roku 1276. Po zániku hradu v roku 1321 existoval pri kostole benediktínsky kláštor, založený palatínom Leustachom z Jelšavy. Opustený kláštor a kostol s opevnením v 15. storočí prebudovali karmelitáni, ktorých povolal do Prievidze Laustachov syn Juraj. Keď v roku 1430 získali karmelitáni pápežskú odpustkovú listinu, kostol sa stal pútnickým miestom. K „milostivej“ soche Panny Márie z konca 15. storočia (dnes na hlavnom oltári z roku 1721) sa veriaci obracali s prosbami a modlitbami.

Na Mariánskom vŕšku sa dodnes konajú nedeľné púte k sviatku Nanebovzatia Panny Márie, patrónky kostola.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie na Mariánskom vŕšku.

Architektonické prvky kostola na Mariánskom vŕšku

Presbytérium kostola je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou zo začiatku 15. storočia. Klenba lode je renesančná, hrebienková. Vedľa veže sa nachádzajú dve kaplnky. Na juhozápadnej strane neskorogotická, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, zaklenutá gotickou krížovou klenbou. Na severozápadnej strane je novšia kaplnka sv. Michala, postavená v roku 1767. Na južnej strane sa zachovali dve románske okná. Vo veži sa nachádzajú 2 zvony.

Väčší váži 143,5 kg a je naladený na D1. Je na ňom obraz Nanebovzatia Panny Márie a nápis: „Nanebovzatie P. Márie oroduj za nás. 1932“. Menší zvon váži 100 kg a je naladený na Fis1. Na ňom je vyobrazený sv. Hlavný oltár kostola je barokový, ambitový z 1. štvrtiny 18. storočia. V strede je gotická Madona z druhej polovice 15. storočia. Bočné oltáre sú barokové z konca 17. a začiatku 18. storočia. Lavice z roku 1988 sú kópiu pôvodných klasicistických lavíc z roku 1840. kovová mriežka na pastofóriu je neskorogotická z 15.

Piaristický kostol Najsvätejšej Trojice

Ďalším významným chrámom v Prievidzi je Piaristický kostol Najsvätejšej Trojice. V roku 1666 sa na podnet Františky Kuenovej Pálfiovej zišli v Prievidzi piaristi, ktorí prišli k nám vôbec ako prví, v rámci celého vtedajšieho uhorského územia. Bolo to kolégium zoskupené okolo osobnosti Františka Hanáka, po ktorom je ešte aj dodnes pomenované Piaristické gymnázium v Prievidzi.

Začala sa tak výstavba barokového chrámu, dnes Piaristického kostola Najsvätejšej Trojice - kostol patrí medzi barokovo najčistejšie stavby v rámci celej Európy a je nazývaný aj „perlou hornej Nitry“.

Piaristický kostol Najsvätejšej Trojice v Prievidzi.

Architektúra a výzdoba Piaristického kostola

Kostol Najsvätejšej Trojice, známy aj ako Piaristický kostol je jednoloďový pozdĺžny kostol s polygonálnym presbytériom, zaklenutý kupolou, s plytkými bočnými kaplnkami na spôsob kostola II Gesú v Ríme. Loď má valenú klenbu s lunetami, ktorá dosadá na silne vystupujúcu rímsu vtiahnutých pilierov. V celom interiéri je štuková rokoková ornamentika. V presbytériu je iluzívna nástenná maľba od J. A. Schmidta, v lodi od viedenského maliara J. Š. Bopovského. Celý kostol sa nesie v barokovom štýle.

Dominantou kostola je hlavný oltár s mramorovou stĺpovou architektúrou a s ústredným obrazom Nanebovzatia Panny Márie, ktorého dej pokračuje v plastickej kompozícii vznášajúcej sa v priestore. Obrazy na všetkých piatich bočných oltároch sú podobného štýlu. Ich autorom je rovnako Š.

Výstavba a význam Piaristického kostola

Zakladateľkou tohto stavebného a urbanistického diela bola grófka Františka Khuen-Pálffyová. Výstavba sa začala v roku 1666. Na tejto mimoriadnej stavbe sa podieľali desiatky domácich remeselníkov, moravskí, sliezski či rakúski majstri. Dokončená bola pod vedením rehoľného staviteľa H. Hangkeho v rokoch 1743 až 1750. Piaristický Kostol Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie dostavali a vysvätili v roku 1753. Pred očami mestečka sa tak udial výnimočný architektonický počin nadregionálneho významu. Dnes je jednou z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe.

Pri vstupe do kolégia sú stĺpy s iónovou hlavicou, charakteristickou dvoma stočenými volútami (laický názov baranie rohy). Vchod do kostola je vyzdobený stĺpmi s korintskou hlavicou, ktorých ozdobou sú rozvinuté akantové listy v radoch nad sebou vytvárajúce dojem kvetu a nad nimi dve volúty. Kláštor piaristov z 18. storočia vytvára spolu s piaristickým kostolom jeden z najkrajších barokových komplexov v strednej Európe. Budova je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako nehnuteľná kultúrna pamiatka a je vo vlastníctve mesta.

Trojičný stĺp

Kňaz Ján Podolan nechal v severnej časti námestia postaviť Trojičný stĺp. Stĺp bol vyhotovený majstrom Dionýzom Stanettim v roku 1739. Masívny trojboký sokel má na čelnej strane do námestia reliéf sv. Rozálie z roku 1797, ktorým sa jeho charakter zmenil na morové súsošie. Na jeho ozdobných medailónoch sa zachovali nápisy. V roku 1963 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Socha sv. Jána Nepomuckého, uctievaného ako ochrancu proti povodniam, bola postavená v roku 1757 v juhozápadnej časti námestia.

Prievidza dnes

V súčasnosti je Prievidza 11. najväčším mestom na Slovensku a je centrom regiónu Horná Nitra. Ak navštívite Prievidzu určite nezabudnite zavítať aj do neďalekého kúpeľného mesta, Bojnice, ktoré ponúka množstvo atrakcií a pamiatok. Dominantou je romantický zámok a zoologická záhrada.

Naplánujte si výlet do Prievidze. Nečakajú tu na vás iba historické pamiatky alebo ojedinelé zážitkové atrakcie. V tomto meste môžete zažiť vyhliadkový let lietadlom, zoskok padákom, parky priamo v centre, galérie obrazov priamo na sídliskách a množstvo ďalších atrakcií.

Počas celého roka sú organizované početné kultúrne podujatia, ktoré svojimi obsahmi lákajú návštevníkov z celého Slovenska i zo zahraničia. Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi sa stará o to, aby slovenská ľudová kultúra (predovšetkým tá špecificky hornonitrianska) len tak nevymrela. Mesto tiež ponúka veľké množstvo možností športovania, keďže sú pre verejnosť k dispozícii veľkokapacitné športoviská, súkromné fitness centrá a verejné work-out ihriská, nachádzajúce sa v blízkosti obytných domov vo viacerých častiach mesta.

tags: #prievidza #kostol #sv #martina