Vplyv nemeckej kolonizácie na názvy obcí
Jestvujúce mestá a dediny už mali svoj pôvodný názov a od Nemcov dostali druhý. Napríklad Prievidza, ktorá bola založená začiatkom dvanásteho storočia, sa po kolonizácii volala aj Priwitz, Bojnice Weinitz. V období kolonizácie vzniklo niekoľko nových obcí, napríklad aj Nemecké Pravno (Deutsch Proben), ktoré malo už o pár rokov neskôr charakter mestečka. Nemecké Pravno bolo premenované na Nitrianske v roku 1946. Dôvodom bola príslušnosť k nitrianskemu regiónu.Zaujímavý je osud názvu Malinovej, ktorá vznikla v prvej tretine štrnásteho storočia a nazývala sa Cech alebo Cach. Už za prvej československej republiky mala táto dedina značne revolučný charakter, ľudia si z prác prinášali revolučné myšlienky a dedinu dokonca prezývali Malá Moskva. Po roku 1948 sa názov obce zmenil na Malinová, stalo sa tak na počesť generála Malinovského,“ vysvetlil archivár Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice Erik Kližan.
Do roku 1960 mali nemecké názvy aj vtedajšie obce, dnešné časti Nitrianskeho Pravna. Mayzel sa premenoval na Vyšehradné, inšpiráciou bola poloha pod vrchom Vyšehrad. V Bettlesdorfe (Žobráckej Vsi), dnes známej ako Solka, boli obyvatelia povinní do bojnického panstva dodávať soľ na hrad.
Dnešná Tužina bola po nemecky Schmiedshau, po maďarsky Kovácspalota. Pôvodný názov dnešného Kľačna, ležiaceho pod vrcholom pohoria Kľak, bol Gajdel.Ďalšia oblasť nemeckého osídlenia je v okolí Handlovej, ktorá bola založená v roku 1376. Jej pôvodný názov bol Krickerhau podľa zakladateľa, ktorým bol Henri Kriecker. Jeho krstné meno aj priezvisko sa v rôznych prešmyčkách objavuje aj v názve Handlová - Henelhau - Henrichova Ves. Oba názvy sa používali súbežne až do konca vojny.
Premenovanie obcí po vojne
Dôvodom hromadného premenúvania miest a obcí po vojne bola najmä snaha potlačiť všetko nemecké a potreba umelo vytesniť tieto názvy z pamäti obyvateľov. Napriek tomu sú staré názvy v ľuďoch dodnes zakorenené a používajú ich,“ objasnil Kližan.
Sú dediny, ktoré síce nemali nemecký názov, no ľudia ich v hovorovej reči premenúvali tak, aby sa im lepšie vyslovovali. Dodnes je tak možné počuť namiesto Malá Čausa Malá Čiauša či Veľká a Malá Lihotka, nie Lehôtka.
Spájanie dedín a formovanie nových názvov
Niektoré názvy obcí sa formovali v období budovania socializmu pri spájaní dedín či osád. Napríklad v roku 1964 sa spojili obce Nedožery a Brezany a keďže sa nevedeli dohodnúť na spoločnom názve, dodnes sa používa zdvojené pomenovanie. V roku 1960 sa spojili Chrenovec a Brusno. Lehota pod Vtáčnikom vznikla v roku 1960 z Veľkej a Malej Lehoty, o šesť rokov skôr vznikol Kamenec pod Vtáčnikom spojením Horného a Dolného Kamenca.V 1924 sa spojili Horné a Dolné Šútovce do súčasných Šútoviec. Mnohí už ani netušia, že kedysi existovala obec Kršťanova Ves, ktorá je súčasťou Nitrianskeho Rudna. Niekdajšie obce Vieska a Chalmová sú dnes súčasťou Bystričian.Najväčšie spájanie obcí nachádzame v Diviakoch nad Nitricou, ktoré vznikli spojením piatich obcí - Diviaky nad Nitricou, Somorova Ves, Banky, Mačov a Ješkova Ves,“ pripomenul Kližan.
Doplnil, že v roku 1960 vznikla Nitrica spojením dvoch vedľa seba ležiacich dedín Dvorníky nad Nitricou a Račice. Názov inšpirovala riečka Nitrica pretekajúca cez tieto obce. Zaujímavosťou sú názvy Kocurian a Šútoviec. Ľudia si mysleli, že názov Kocurany je odvodený od kocúra a malo by tam byť dlhé ú, no opak je pravdou. Ide o odvodeninu z mena a píše sa tam krátke u. Naopak Šútovce sa napriek opačnej verejnej mienke píšu s dlhým ú. Rozhodli o tom obyvatelia obce počas referenda.Kostol vo Veľkej Lehôtke
Poruba, v ktorej sa nachádza chránená kultúrna pamiatka rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša, sa pôvodne volala podľa nej Nickelsdorf - Mikulášova Ves. Táto dedina sa v priebehu storočí poslovenčila a v sedemnástom storočí už mala slovenský názov Poruba inšpirovaný výrubom dreva, z ktorého si ľudia v obci postavili domy.
Piaristický kostol v Prievidzi
Začiatkom roku 1666 grófka Františka Kuenová - Pálfiová povolala do Prievidze piaristov z Poľska a ponúkla im vytvorenie rehoľného domu. Dňa 17. februára 1666 bola spísaná tzv. ,,fundačná listina“. Piaristi boli výslovne školskou rehoľou. Do výučby prinášali najnovšie spôsoby výučby. Ich škola v Prievidzi bola na úrovni strednej školy, akú nemali ani oveľa väčšie mestá.
Prvý kostol stál na mieste terajšieho a bol dokončený v roku 1676. Výstavba dnešného kolégia bola ukončená roku 1674. V rokoch 1734 -1739 pribudla jej južná časť s učebňami. Výsledkom bola, podľa vtedajších predstáv, moderná školská budova. Dnes tu sídli Základná škola a Gymnázium Františka Hanáka.
Piaristi postupom času zistili, že kostol je pre ich potreby malý a začali so stavbou nového. Starý zbúrali v rokoch 1740 -1743. Stavbu nového kostola viedol Hyacint Hangke, trvala do roku 1750 a zariaďovanie ďalších 18 rokov. Kostol bol vysvätený 19. augusta 1753, v dvojitom patrocíniu, zasvätením Najsvätejšej Trojici a Nanebovzatiu Panny Márie. Dodnes je jedným z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe. V piaristickom kláštore bola v 18. storočí i prvá prievidzská lekáreň.
Pri vchode do kolégia sú stĺpy s iónskou hlavicou, charakteristickou dvoma stočenými volútami (laický názov pre baranie rohy). Vchod do kostola je vyzdobený stĺpmi s korintskou hlavicou, ktorých ozdobou sú rozvinuté akantové listy v radoch nad sebou vytvárajúce dojem kvetu a nad nimi dve volúty. Oba štýly majú pôvod v antike.
Na budove sú umiestnené dve pamätné tabule:- Pamätná tabuľa odhalená pri príležitosti 325. výročia príchodu rehole piaristov do Prievidze (1991)
- Pamätná tabuľa národovcom J. M. Hurbanovi a Ľ. Štúrovi (1969), ktorí sa tu zastavili 10. mája 1848 cestou na národné zhromaždenie v Liptovskom Mikuláši, kde predložili žiadosti slovenského národa.
Pod celým areálom budovy kláštora piaristov sa nachádza sústava chodieb s klenbami. Pri vchode do ,,božieho hrobu“ je umiestnená maketa kostolíka v mierke 1:50. Chodby pod kláštorom sa rozdeľujú na dva smery. Prvý vedie pod terajší hotel Hubert a na Námestie slobody, druhý smer nie je presne identifikovaný. V Prievidzi i v Bojniciach je dodnes živá legenda o prepojení zámockej studne s chodbami prievidzského kláštora piaristov, ba dokonca až s chodbami pod Mariánskym kostolom. Chodby sa v týchto priestoroch nachádzajú, ale ich účel bol iný ako sa traduje.
V roku 1963 bola pred piaristickým kostolom postavená socha Nepoškvrneného Počatia - Immaculata. Bola zhotovená z darov Sidónie Pálfiovej, bojnického prepošta, prefekta, kremnickej komory a drobných darcov. Vyhotovil ju kremnický sochár Dionýz Stanetti. Nápis na podstavci hovorí, že renovovaná bola v rokoch 1812, 1862, 1904 a 1936.
Sochu sv. Jána Nepomuckého (národná kultúrna pamiatka), pôvodne umiestnenú na západnej strane námestia v priestore pred dnešným obchodným domom Prior, vyhotovil v roku 1757 Dionýz Stanetti.
Aj kostol piaristov už bude natrvalo osvetlený. Radnica pripravila v predvianočnom čase pre Prievidžanov a návštevníkov mesta prekvapenie. Osvetlila oba kostoly v centre, teda farský aj piaristický. Nejde však o krátkodobé osvetlenie počas sviatkov, ale o trvalé. V tomto roku si mesto pripomenulo dve významné výročia. Chceli sme, aby ostala po týchto jubileách nejaká stopa. Rozhodli sme sa preto pre nasvietenie najvýznamnejších sakrálnych pamiatok, na ktoré môžeme byť v Prievidzi hrdí,“ vysvetlil Ďureje.
Významné udalosti v Prievidzi
Prievidza si oddávna budovala svoju mestskú organizáciu. Mešťania svojím pôsobením v mnohých sférach života zrejme presvedčili o spoľahlivosti a oddanosti kráľovskej moci. Panovníci ich za to obdarovali mnohými výsadami. Bojnickí zemepáni sa snažili oslabovať postavenie mesta a získať jeho príjmy pre seba. V polovici 18. storočia vyvinuli proti Prievidzi nové úsilie na odobratie jej mestských výsad a benefícií. Spor trval od roku 1765 do roku 1770. Mesto napokon o svoje výsady prišlo a nepomohla ani prosba k cisárovnej Márii Terézii. Prievidza ostala naďalej mestečkom, ale stratila výsady, ktoré dovtedy užívala.Dňa 18. marca 1771 samotný akt prevzatia budov pivovaru a oboch mlynov prekazili ženy prievidzských mužov a vyhnali palicami a domácim náradím stoličného hodnostára. V ten deň pri kláštore piaristov otočili aj panský voz s liehovinami, určenými na jarmok. Na druhý deň ženy vyhnali z Jozefského jarmoku Bojničanky predávajúce panské pivo a liehoviny a násilne vzali vyberačovi poplatkov jarmočný dôchodok od trhovníkov. Následne sa rozhodli, že mlyny a pivovar nevydajú do rúk panstva. Obilie si podelili medzi seba a ušlo sa aj mestskej chudobe, pri delení dreva z pivovaru sa aj povadili.
Vzbúrené ženy sa zorganizovali pod vedením Anny Kardošovej. Kapitánkami boli Zvončarová, Ripková, Trasťová a Porubská. Rozhodovali a rozkazovali desiatničky...
Osvetlenie kostolov
Nielen počas Vianoc, ale natrvalo ostanú osvetlené kostoly v centre okresného mesta. Ozdoby na stĺpoch, lietajúci anjeli aj obrovskí snehuliaci patria k novinkám v rámci vianočnej výzdoby v Prievidzi. Neplatila za ne radnica, ale mestská spoločnosť Unipa zo svojho zisku.