Prihovára sa jej Boh: Význam a hĺbka

V priebehu storočí 17. kapitola Jánovho evanjelia dostala rôzne pomenovania. Najčastejšie sa používa názov „Ježišova veľkňazská modlitba“. Tento názov sa objavuje už v niektorých patristických komentároch (napr. Cyrila Alexandrijského), pričom sa robí porovnanie s úlohou starozákonného kňaza podľa 28. kapitoly Knihy Exodus. Pán Ježiš je v pozícii kňaza, ktorý sa modlí k svojmu Otcovi.

Niekedy sa používa aj označenie „Ježišova rozlúčková reč“, alebo „Ježišov duchovný testament“, ktorý predniesol na záver Poslednej večere. Dôležitou skutočnosťou je, že slová Ježišovej modlitby sú veľmi úzko prepojené s opisom jeho umučdenia, ktorý za ňou nasleduje. Pravá identita Ježišovho učeníka je byť vo vzťahu s Otcom a Synom. Máme tu skutočne výnimočný obraz Božieho Syna, ktorý sa modlí k Otcovi za nás.

Výslovnú zmienku o úlohe Krista - sprostredkovateľa medzi Bohom a ľuďmi nachádzame v dvoch novozákonných spisoch. Prvým je List Rimanom 8, 34: „A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac - ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás?“ Druhým je List Hebrejom 7,25: „Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.“

Celá veľkňazská modlitba má tri časti:

• V prvej (verše 1 - 5) sa Kristus modlí k Otcovi.
• V druhej časti (verše 6 - 19) sa Pán Ježiš modlí za svojich učeníkov.
• Napokon v tretej časti (verše 20 - 25) sa Boží Syn modlí za Cirkev.

Modlitba obsahuje dôležité prvky, ktoré majú charakterizovať každého Ježišovho učeníka. Sú to výrazy: poznať, osláviť, posvätiť, milovať, zachovávať, zostávať, počúvať. Sú to výrazy , ktoré vystihujú celé poslanie, celú osobu Ježiša Krista a jeho vzťah k nebeskému Otcovi. Čo vôbec znamená učeníctvo? Je to naše vstúpenie do vzťahu hlbokej jednoty, ktorá vládne medzi Otcom a Synom. Pravá identita Ježišovho učeníka je byť vo vzťahu s Otcom a Synom.

Modlitba začína zmienkou o hodine oslávenia. Ježišova smrť na kríži je hodinou jeho povýšenia. Je hodinou, tzn. rozhodujúcim okamihom pre celé dejiny záchrany človeka,pre ktorý prišiel na svet, aby oslávil Otca a Otec oslávil Syna. Ježišova smrť na kríži je vrcholným znamením. Tam sa odhaľuje Ježišova identita, jeho láska a napĺňa sa Boží plán záchrany človeka.

Emeritný pápež Benedikt XVI. upozorňuje na:

1. Večný život. Pápež upozorňuje, že večný život nie je život, ktorý prichádza po smrti, lebo terajší pozemský život sa pomíňa, a preto nemôže byť večný. Ide o to, aby sme uchopili už teraz skutočný život, ktorý nikto, ani smrť, nemôže zničiť. Získava sa prostredníctvom spoločenstva s Ježišom Kristom, ako to pri vzkriesení Lazára on sám prisľúbil: „ Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.
2. Zjaviť Božie meno. V Starom zákone v príbehu o horiacim kre Boh zjavuje Mojžišovi svoje meno. Bolo to viac ako slovo, alebo názov. Božie meno znamená, že Boh je prítomný medzi ľuďmi. Keď Izrael vybudoval chrám, aby v ňom prebývalo Božie meno (porov. Dt 12, 11), znamenalo to, že tam prebýva Boh sám. Jednota Cirkvi nepochádza z tohto sveta a vlastnými silami ju nedokážeme vytvoriť.
3. Posvätiť pravdou. V 17. kapitole Jánovho evanjelia sa hovorí o trojnásobnom posvätení. Otec posvätil Syna, Syn posväcuje seba, Syn prosí, aby jeho učeníci boli posvätení pravdou. Posvätiť znamená vyčleniť istú vec alebo osobu z bežného života a určiť ju Bohu. Otcovo posvätenie Ježiša je totožné s udalosťou vtelenia. Ak Pán Ježiš posväcuje seba, znamená to rozhodol sa priniesť seba ako obetu Bohu. Do tohto posvätenia majú byť zahrnutí aj jeho učeníci.
4. Jednota. Pán Ježiš do svojej modlitby zahŕňa aj budúcu Cirkev. Cirkev sa rodí z Ježišovej modlitby. Je úžasné, že vo Večeradle sme do jeho modlitby už aj my zahrnutí. Prosí, aby sme boli jedno. Jednota Cirkvi nepochádza z tohto sveta a vlastnými silami ju nedokážeme vytvoriť. Vychádza z jednoty Otca a Syna. Jednota Cirkvi je nesmierne dôležitá, aby sa ľuďom zjavila pravda.

Rozmanité formy modlitby, opísané v predchádzajúcich častiach duchovnej obnovy, mali jedného spoločného menovateľa: predpokladali značnú mieru iniciatívy a činnosti zo strany človeka. Z tohto by sme mohli vyvodiť, že modlitba je vlastne kresťanská verzia cvičenia v čnosti. Osvojenie rôznych foriem modlitby, o ktorých sme hovorili minule, môže vytvárať dojem, že kresťan už dosiahol svoj vrchol.

Na tejto etape duchovného života sa viac pociťuje potreba ticha a samoty. Niekomu sa opäť môže zdať, že tieto veci sú len pre vyvolených. Veď Ježiš tiež povolal na vrch len troch. Tak učí Druhý vatikánsky koncil: „Všetci veriaci v Krista, akéhokoľvek stavu a postavenia, sú povolaní na plnosť kresťanského života a na dokonalosť v láske“ (LG 40). A svätý Ján Pavol II.

Niekedy sa kontemplatívna modlitba a mystický život mylne spájajú s rôznymi mimoriadnymi prejavmi, ako extázy, videnia, silné duchovné zážitky a podobne. Kto by sa usiloval o tieto veci, vrchol hory nedosiahne. Svätý Ján z Kríža varuje, že kto by sa odvážil žiadať od Boha nejaké videnie, urážal by ho, a jeho výrečné slová cituje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi (porov.

Svätý apoštol Ján, ktorý bol svedkom premenenia osobne, ani neopisuje samotnú udalosť vo svojom evanjeliu, ale hovorí to podstatné na samom jeho začiatku: „My sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“ (Jn 1, 14). V kontemplácii nachádzame odpoveď na otázku položenú v predchádzajúcom zamyslení: odpovedá Boh na modlitbu?

Liturgia je modlitba Ježiša Krista a celého jeho tela - Cirkvi. Je to spoločná modlitba, avšak ďaleko prevyšujúca prostú modlitbu skupiny veriacich. Náš Pán Ježiš Kristus po svojom umučení a zmŕtvychvstaní vystúpil do neba, aby tam zavŕšil veľkonočné tajomstvo. Historické udalosti, ktoré sa odohrávali vo Svätej zemi pred dvoma tisícročiami, našli svoje zavŕšenie pred Božou tvárou, na nebeskom oltári, nad sférou nášho sveta obmedzeného priestorom a časom. Liturgia nás spája s Kristom Veľkňazom, s jeho obetou vykonanou raz a navždy (porov.

Písmo však nie je jednou peknou zbierkou posvätných kníh na štúdium, je Slovom života na zasievanie, darom, ktorý Vzkriesený žiada prijať a rozdávať, aby sme mali život v jeho mene. A akú dlhú a bohatú cestu múdrosti nám Písmo ponúka! Na jeho stránkach sú poetické diela, epické ságy, životopisy, hymny, ľudové povesti, rozprávania o historických míľnikoch, listy jednotlivcov a mnoho iného. Jeho texty sú plné zmätku a intríg, zápasov a nádeje, dramatických udalostí aj prísľubov. A uprostred všetkého toho zmätku je láska.

Keď sa chce človek zahĺbiť do Písma, azda nemôže naraziť na väčšiu prekážku ako na jazyk, ktorý ho mätie. Starý zákon bol napísaný po hebrejsky a Nový zákon po grécky. Nájdite si teda preklad, ktorý sa vám bude prihovárať. Zatúlajte sa do svojho obľúbeného kníhkupectva a začítajte sa do viacerých verzií.

Práve v Písme nám Boh poodhaľuje plán s naším životom a učí nás, ako máme ako kresťania žiť a prinášať ovocie. Keď sa pápež František 26. apríla 2019 v Ríme prihováral biblistom, zdôraznil dôležitosť čítania a kontemplovania životodarného Božieho slova: „Jeho slovo totiž prináša do sveta Boží dych, napĺňa srdce Pánovým teplom.

Mnoho kníh Svätého písma má jasne identifikovaného autora. Je dobré čosi si o danom svätopiscovi zistiť. Vaše Písmo by malo mať pred každou knihou krátky úvod alebo by v ňom malo byť aspoň pár slov o kontexte Starého a Nového zákona. Je napríklad užitočné vedieť, že prorok Ozeáš adresoval svoje slová komunite Izraelitov, ktorá praktizovala modloslužbu, či to, že Amosove slová sú adresované spoločnosti, ktorej sa síce materiálne darilo, no utláčala chudobných. Svätý Marek zasa písal svoje evanjelium počas búrlivého obdobia, a tak opisuje evanjeliové udalosti veľmi priamo a stručne, pričom kladie dôraz na snahu udržať Ježišovu identitu v tajnosti.

Niekedy si zvykneme osvojiť rôzne biblické „pravdy“ z iných zdrojov ako z Písma a vnášame ich do príbehov napriek tomu, že ich v Písme nenájdeme. Pozri sa teda bližšie na to, čo hovorí samotný text. Možno si takto všimneš napríklad to, že Eva neodtrhla zo stromu jablko a že Mária Magdaléna nebola prostitútka. Alebo zistíš, že Mojžiš sa nezajakával až tak, že by zaňho musel stále hovoriť Áron.

Písmo nie je len na to, aby sme ho čítali; slová Písma sú tu na to, aby nám povedali, ako máme žiť. Nemali by sme však venovať pozornosť len Desatoru alebo blahoslavenstvám, ale aj ľuďom, ktorých si Boh vyvolil na zvláštne poslanie. Čo nám putovanie Rút hovorí o dôvere? Čo rozpráva o manželstve príbeh Tobiáša a Sáry? Ako máme podľa Pavla žiť svoju vieru na verejnosti? Ako máme podľa Jána milovať Pána vo svojich cirkevných spoločenstvách?

Boh chce mať s tebou osobný vzťah. Si jeho milovaný/milovaná a Písmo je ľúbostný príbeh, ktorý ti má pomôcť prežiť každé obdobie tvojho života - časy dobré aj zlé. Boh chce, aby si sa s ním podelil svoju bolesť, no aj to, aby si sa s ním pri svojich víťazstvách podelil o radosť. A tak keď začínaš čítať Sväté písmo, vzývaj Ducha Svätého. Tak ako Duch zatônil Máriu a priniesol do jej lona Ježiša, vtelené Slovo (pozri Lk 1, 35), môže ten istý Duch aj tebe pri čítaní Písma priniesť život.

V Biblii nájdeme množstvo prípadov, kedy Boh hovoril cez sny. Sny sú stále neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Každý z nás má sny. Sny nám prinášajú často zvláštne situácie. Čo je vlastne sen? Podľa vedcov ide o zážitok obrazových, zvukových a iných zmyslových vnemov, ktorý si vytvára mozog počas spánku. Sú však sny iba reakciou nášho podvedomia alebo sa v nich skrýva aj niečo viac? Môže cez sny hovoriť Boh?

Ako kresťania veríme, že Boh môže komunikovať aj prostredníctvom snov. V Biblii nájdeme viac situácií, v ktorých sa Boh cez sny prihováral ľuďom. Aj svätý Jozef mával sny, cez ktoré k nemu Boh hovoril. V Biblii chce Boh ľudí prostredníctvom snov často povzbudiť, pripomenúť im, kým v skutočnosti sú alebo ako sa majú pozerať na druhých. Môžeme povedať, že sen im má pomôcť vytvoriť priestor pre Božie pôsobenie.

Izraeliti verili, že Boh komunikuje cez sny. V knihe Numeri im to hovorí sám Boh: „Počúvajte moje slová: Ak je medzi vami prorok, tak sa mu zjavujem ja, Pán, vo videní a hovorím s ním vo sne!“ (Nm 12, 6) Židia boli presvedčení, že sny sú niečím vzácnym, lebo cez nich hovorí Boh. V Skutkoch apoštolov pripomína Peter proroctvo proroka Joela slovami: „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny.“ (Sk 2, 17) Sám Boh prisľúbil, že bude hovoriť cez sny.

V živote prvých kresťanov mali sny veľký význam. V svedectvách o mučeníctve Felicity a Perpetuy sa dozvedáme, že obe mali mnoho snov, v ktorých im Boh ukazoval, koľko toho budú musieť vytrpieť, ale aj to, čo ich čaká vo večnosti. Medzi ďalších svätcov, ktorí mávali sny od Boha, patrí aj svätý František. Aj Don Bosco, zakladateľ saleziánov, mával sny. A čerpal z neho po celý svoj život. Aj neskôr mával rôzne sny, ktoré zvykol rozprávať chlapcom v oratóriu.

Nie každý sen, ktorý sa nám sníva, v sebe nesie správu od Boha. Dôležité však je uvedomiť si, že sny nemajú predpovedať ani riadiť našu budúcnosť a snaha porozumieť snom by mala prameniť z túžby duchovne rásť a byť úplne otvorení Bohu vo všetkých oblastiach a situáciách nášho života. Treba si uvedomiť, že ak nám Boh chcel niečo povedať prostredníctvom sna, určite nám dá aj schopnosť porozumieť mu.

Ako nadviazať dialóg so snom

• Sny si treba zapísať. Ak si sen nezapíšeme do piatich minút po prebudení, tak ho pravdepodobne zabudneme. Postupom času si človek vytvorí cit, vďaka ktorému dokáže rozlíšiť, ktoré sny sa ho dotýkajú a stačí si zapísať tie.
• Sny, ktoré v nás zanechali nejaký dojem, máme brať vážne a pokúsiť sa s nimi nadviazať dialóg. Vcítiť sa do obrazov a pýtať sa: Čo nám daný obraz hovorí?
• Oživiť sen vo svojich myšlienkach, rozvíjať ho vo svojej fantázii.
• Podeliť sa o sen počas spovede alebo rozhovoru s kňazom alebo inou duchovnou autoritou. Anselm Grün upozorňuje, že človek nesmie zabúdať na to, že sny nie sú najvyššou normou a musia byť vždy konfrontované s učením Cirkvi, Svätým písmom, ale aj s realitou všedného dňa.

Pri vykladaní snov to mnohých láka siahnuť po snároch a iných okultných praktikách. To však nie je správne riešenie a treba sa ho vyvarovať. Dôležité je vždy vnímať sny v súlade so Svätým písmom a učením Cirkvi. Nezabúdajme však na to, že aj sny sú rečou Boha. Nemusíme sa báť túžiť po tom, aby Boh v našich životoch konal a hovoril k nám; keď bdieme, ale aj keď spíme.

Jednou z obľúbených modlitieb, ktoré sprevádzajú náš duchovný život, je aj modlitba Zdravas Mária. Vždy, keď sa ju modlíme, pripomíname si moment vtelenia Božieho Slova a pozdravujeme Pannu Máriu slovami anjela Gabriela, ktoré sme počuli aj v dnešnom evanjeliu: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“ Je tu len jeden malý rozdiel - k pôvodným slovám anjela dodávame ešte aj meno: Mária, aby bolo jasné, ku komu sa prihovárame.

Dnes, keď slávime slávnosť Nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Márie, si všímame práve spojenie: „milosti plná“, ktorým sa anjel prihovoril Márii. Čo to znamená? „Plná milosti“ sa v Cirkvi chápe ako vnútorný stav Máriinej duše, ktorá je plná Božieho svetla a milosti. Niet v nej žiadnej škvrny, či tmy hriechu.

Je pravdou viery, že Mária bola od prvého momentu svojej existencie, čiže od svojho počatia v lone svojej matky, sv. Anny, uchránená pred dedičným hriechom. Mária je naplnená Božou láskou a milosťou a osobitne vyvolená pre moment vtelenia Božieho Slova. Božie Slovo, ktoré prichádza do jej lona, začína svoju ľudskú existenciu v prostredí nedotknutom hriechom. Prichádza do krásneho, čistého príbytku Máriinho vnútra. Keďže v Máriinom srdci niet škvrny hriechu, nie je tam nič, čo by sa Bohu protivilo alebo odmietalo ho. Je tam len jasné a verné „áno“ Bohu, jeho vôli, jeho plánom, všetkému, čo chce.

Na rozdiel od nej, narodili sme sa s dedičným hriechom. Pán Ježiš povedal: Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Niektoré vlastnosti Boha si človek nemôže privlastniť sám svojím rozumom. Musel mu to zjaviť Boh. Jednou z týchto vlastností Boha je jeho trojjedinnosť. Je jediný Boh v troch božských osobách. Túto pravdu nám zjavil sám Ježiš Kristus. Je to veľké tajomstvo našej viery, ktoré nemôžeme rozumom úplne pochopiť. Analogicky, obrazne túto pravdu si môžeme vysvetliť napr. pomocou jedinosti vody v troch skupenstvách.

Ježiš Kristus hovoril o Otcovi aj o Duchu Svätom ako o Bohu. Na viacerých miestach Sv. Písma hovorí Kristus o jednote medzi ním a Bohom Otcom. Viackrát sa vyslovil :„Ja a Otec sme jedno. Napr. pri zvestovaní Panny Márie jej Anjel odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn“.

Boh je natoľko rozdielny od nás, že nemáme ani primeraných slov, aby sme si ho sprístupnili a vyjadrili. Boh, ako sme už povedali prevyšuje celé stvorensvo na čele s človekom. Ak by človek úplne spoznal Boha, musel by byť sám Boh.

Boh, Inžinier vesmíru, dopodrobna pozná všetko, čo je a čo sa deje. Pozná to presne so všetkými dôsledkami. Pozná aj naše myšlienky, dobré úmysly i zlobu. Pozná i minulosť. Vie, čo sa odohralo cez tisíce a miliardy rokov vo vesmíre. A pozná i budúcnosť- budúcnosť celého vesmíru i každého jednotlivého človeka. Pozná vopred každú sekundu môjho života.

Boh je všadeprítomný: na nebi, na zemi a na každom mieste. Často si predstavujeme Božiu prítomnosť iba pri zázrakoch. No Boh je prítomný vo všetkých udalostiach. Boh je večný: On vždy bol a vždy bude a nikdy sa nemení. Boh je Láska. Už samo stvorenie je skôr dielom Božej lásky ako jeho všemohúcnosti. Stvoriť znamená darovať sa. Aby sa niekto mohol darovať, nestačí, aby bol iba mocný. Musí milovať. No láska, ktorú Boh preukazuje voči nám ľuďom, nie je iba láska umelca k svojmu dielu. Jeho láska je omnoho vznešenejšia. Boh nás miluje ako osoby, ako svojich synov a dcéry.

Treba si to pripomínať vo chvíľach dobrých, aby sme nespyšneli, no ešte viac vo chvíľach zlých, aby sme sa nedali znechutiť. Boh je všade. No nie ako strážnik, ale ako OTEC, žijeme v jeho náručí. Úprimný mladý kresťan, aj keď je krehký, snaží sa vložiť do svojich ústnych modlitieb veľa úprimnosti a lásky. Vie sa s Bohom porozprávať i svojimi slovami. A často sa mu prihovára krátkymi modlitbami: „Bože, pomôž mi!… Bože, milujem ťa!… Bože, odpusť mi!… Bože, očisť moju lásku!… Bože, daj mi sily odpustiť!… Bože, daj, aby som nebol egoista!…“ a pod.

Mladý kresťan vie si denne nájsť niekoľko minút času, aby si prečítal nejakú stať z evanjelia, prípadne niekoľko strán z nejakej dobrej knihy a uvažuje o tom, čo prečítal. Už sa vám stalo, že ste si o nikom museli zmeniť svoju mienku. Tak je to i vo vzťahu k Bohu. Možno máme o ňom zlú predstavu.

Koľko je bohov? Boh je síce len jeden, ale každý o ňom ma vlastnú predstavu. Každý ma teda svojho boha (svoj obraz Boha), ktorý je viac - menej vzdialený od skutočnej Božej tvare. Je veľmi dôležité opraviť si, pokiaľ je to možné, svoju predstavu o Bohu, pretože táto predstava usmerňuje celý náš život a túto predstavu šírime okolo seba či už slovami alebo činmi.

Ak mal niekto zlého otca, prenáša sa tento obraz i na Boha - Otca. O skreslenie obrazu Boha sa veľmi intenzívne snaží aj satan. Aký je Boh? Čím viac ho poznávame, tým je pre nás tajomnejší, lebo Boh je tajomstvo (inak by nebol Bohom). Sv. Pavol hovorí (1. Kor. 13, 12): „My teraz vidíme cez zrkadlo, v hádanke, potom však uvidíme tvárou v tvár. V tejto prednáške sa zameriame na to, aký Boh nie je. Predovšetkým ide o to, aby zmizol z nás všetok strach, lebo „dokonalá láska vyháňa strach“ (1.

Jn 8,32 „Ak zotrváte v mojom učení, budete naozaj mojimi učeníkmi. Boh nám zjavil seba v Božom Slove. Ako môžem poznávať Boha, ak nečítam Jeho Slovo? Nestačí ho len čítať, treba prosiť o to, aby sa LOGOS (mŕtve slovo) stalo živou REČOU (slovo, ktoré zasiahne moje vnútro). Vtedy spoznávam pravdu a táto pravda ma oslobodí od všetkých falošných predstáv, od všetkého, čo je od Božieho nepriateľa. Vtedy spoznám pravdu: Boh je láska. Vtedy spoznám Ježiša, ktorý sám o sebe povedal: Ja som cesta, pravda a život. Pros o to a volaj o zjavenie Pravdy.

Nevzdávaj to do konca života! Vydrž! Pohovor si o tom s niekým, komu dôveruješ. U koho cítiš, že sa v ňom zrkadlí Boh - láska, v prítomnosti koho ti je príjemne, pretože cítiš, že ťa chápe a neodsudzuje, kto ti najviac pripomína Ježiša, kto žije s Božím Slovom. Priznaj, že máš falošné predstavy o Bohu a vyznaj to. Odovzdaj ich všetky Pánovi, on ich pribije na kríž. Vyhlás Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa. Opakuj to neustále, každý deň. Keď toto robíš, vyhlasuješ (sám pred sebou, ale i pred celou duchovnou ríšou) panstvo Ježiša Krista.

Chvály a uctievanie majú vplyv nielen na našu myseľ, ale aj na nášho ducha. Keď začneš chváliť Boha, satana z toho „bolia uši“ a uteká preč. Chváľ Boha, a aj keď sa ti to zdá násilné a máš skôr tendenciu mu niečo vyčítať a chvála by sa ti zdala neúprimnou. Odovzdávaj mu svoju neschopnosť chvály a pros ho, aby ťa uschopnil k nej. Chváľ ho za všetko, čomu nerozumieš, vo viere, že on všetko využije pre tvoje dobro (ktoré teraz možno ešte nevidíš). Rim 8,28 „Tým, ktorí milujú Boha, všetko slúži k dobrému.“

Pravidlá pre pomoc pri výklade snov

tags: #prihovaral #sa #jej #boh