Homília Svätého Otca
Ježišova modlitba za jednotu
Evanjelium nám ukazuje Ježiša, ktorý sa pri poslednej večeri modlí za nás (porov. Jn 17, 20): Božie Slovo, ktoré sa stalo človekom a je už blízko konca svojho pozemského života, myslí na nás, na svojich bratov a sestry, a stáva sa požehnaním, prosbou a chválou k Otcovi v sile Ducha Svätého.
Kristus prosí, aby sme všetci boli „jedno“ (v. 21). Pán nechce, aby sme sa kvôli zjednoteniu jednoducho zlievali do nedefinovaného celku, ako do anonymného bloku, ale túži, aby sme boli jedno: „Ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, nech sú aj oni v nás jedno“ (v. 21). Jednota, za ktorú sa Ježiš modlí, je teda spoločenstvo založené na samotnej láske, ktorou miluje Boh, z ktorej pochádza život i spása. A ako taká je predovšetkým darom, ktorý prichádza priniesť Ježiš.
Práve zo svojho ľudského srdca sa Boží Syn obracia k Otcovi a hovorí: „Ja v nich a ty vo mne, aby boli dokonale jedno, a aby svet spoznal, že si ma ty poslal a miloval ich tak, ako si miloval mňa“ (v. S úžasom počúvame tieto slová: Ježiš nám zjavuje, že Boh nás miluje tak, ako miluje seba samého. Otec nás nemiluje menej ako svojho jednorodeného Syna, čiže miluje nás nekonečne. Boh nemiluje menej, pretože miluje ako prvý, miluje predtým! Svedčí o tom sám Kristus, keď hovorí Otcovi: „Ty si ma miloval pred stvorením sveta“ (v. 24).
Dar života a lásky
Drahí bratia a sestry, život sme dostali skôr, ako sme ho chceli. Ako učil pápež František, „všetci ľudia sú synmi a dcérami, ale nikto z nás sa nerozhodol narodiť“ (Anjel Pána, 1. januára 2025). A nielen to. Hneď po narodení sme potrebovali druhých, aby sme mohli žiť, sami by sme to nezvládli: niekto iný nás zachránil tým, že sa o nás postaral - o naše telo i o našu dušu. Je pravda, že niekedy je táto ľudskosť zradená. Napríklad vždy, keď sa človek dovoláva slobody nie preto, aby sa život daroval, ale aby sa odňal. Nie preto, aby sa pomáhalo, ale aby sa ubližovalo. Avšak aj pred zlom, ktoré rozdeľuje a zabíja, Ježiš naďalej prednáša za nás modlitbu k Otcovi a jeho modlitba pôsobí ako balzam na naše rany a stáva sa ohlasovaním odpustenia a zmierenia pre všetkých.
Táto Pánova modlitba dáva plný zmysel tým svetlým chvíľam, keď si prejavujeme lásku ako rodičia, starí rodičia, synovia a dcéry. Drahí priatelia, ak sa budeme milovať takto, na základe Krista, ktorý je „alfa a omega“, „počiatok i koniec“ (porov. Zjv 22, 13), budeme znakom pokoja pre všetkých - v spoločnosti i vo svete.
V posledných desaťročiach sme dostali znamenie, ktoré prináša radosť, ale zároveň nás vyzýva k zamysleniu: mám na mysli to, že boli blahorečené a svätorečené manželské páry, nie jednotlivo, ale spoločne - ako manželia. Myslím na Louisa a Zéliu Martinových, rodičov svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša, ako aj na blahoslavených Luigiho a Máriu Beltrame Quattrocchiových, ktorých rodinný život sa odohrával v Ríme v minulom storočí. A nezabúdajme na poľskú rodinu Ulmovcov: rodičia a deti spojení v láske a v mučeníctve.
Povedal som, že ide o znamenie, ktoré nás má viesť k zamysleniu. Preto vám, milí manželia, zo srdca plného vďačnosti a nádeje hovorím: manželstvo nie je len ideál, ale norma pravého láskyplného vzťahu medzi mužom a ženou: lásky úplnej, vernej a plodnej (porov. Sv. Pavol VI., enc. Humanae vitae, 9). Preto vás povzbudzujem, aby ste boli pre svoje deti príkladmi dôslednosti, správajte sa tak, ako by ste chceli, aby sa správali ony, vychovávajte ich k slobode prostredníctvom poslušnosti a vždy v nich hľadajte dobro a spôsoby, ako ho rozvíjať. A vy, deti, buďte vďačné svojim rodičom: povedať „ďakujem“ za dar života a za všetko, čo s ním každý deň dostávame, je prvým spôsobom, ako si ctiť otca a matku (porov. Ex 20, 12).
Vo vnútri rodiny sa viera odovzdáva spolu so životom - z generácie na generáciu: delí sa o ňu tak ako o chlieb pri stole a o city srdca. A chcel by som dodať ešte poslednú vec. Modlitba Božieho Syna, ktorá nás napĺňa nádejou na našej ceste, nám zároveň pripomína, že raz všetci budeme unum (porov. sv. Augustín, Sermo super Ps. 127): jedno v jedinom Spasiteľovi, objatí večnou Božou láskou.
Príhovor Svätého Otca
„Teší ma, že môžem privítať toľko detí, ktoré oživujú našu nádej,“ povedal pápež a zároveň pozdravil všetky rodiny, ktoré označil za miesta, „v ktorých je evanjelium prijímané a odovzdávané“. Citujúc slová svätého Jána Pavla II. pripomenul: „Rodina má svoj pôvod v láske, ktorou Stvoriteľ objíma stvorený svet“ (Gratissimam sane, 2). S osobitnou vďakou sa Svätý Otec prihovoril starým rodičom a seniorom, ktorých označil za „pravý vzor viery a inšpiráciu pre mladé generácie“.
V pokračovaní svojho príhovoru Svätý Otec pripomenul udalosť z predchádzajúceho dňa, keď boli v poľskom meste Braniewo blahorečené rehoľníčky z Kongregácie svätej Kataríny Panny a mučenice, zavraždené v roku 1945 vojakmi Červenej armády. Išlo o Kristoforu Klomfass a štrnásť jej spolusestier, ktoré „napriek atmosfére nenávisti a teroru voči katolíckej viere neprestali slúžiť chorým a sirotám“.
Svätý Otec nezabudol ani na význam, ktorý má dnešná nedeľa pre svet médií. Záverečné slová svojho príhovoru zveril do rúk Panny Márie, ktorú poprosil o sprevádzanie všetkých rodín, najmä tých, ktoré trpia následkami vojnových konfliktov. „Panna Mária nech žehná rodiny a sprevádza ich v ťažkostiach: zvlášť myslím na tie, ktoré trpia pre vojnu na Blízkom východe, na Ukrajine a v iných častiach sveta.