Žiadna generácia vstupujúca do veku, keď nastáva čas na svadbu, nie je viac poznamenaná rozpadom rodiny, než tá dnešná. Mnohí študenti si dnes kladú rovnakú otázku.
Jedno dievča sa mi zverilo, ako vníma manželstvo: „Je to, akoby som sa ďalekohľadom rozhliadala po púšti. Kamkoľvek sa pozriem, vidím krajinu posiatu telami v rôznych štádiách umierania a smrti - rozvody, odlúčenia, rozpadajúce sa vzťahy, psychické alebo fyzické týranie, skaza všetkého druhu.
Pravdepodobne poznáš niekoho ako Maja, Roberta, Karlu či Filipa. Tvoje skúsenosti sa môžu podobať tým ich, alebo môžu byť ešte horšie. Možno to vo vašej rodine vrelo konfliktami, nepokojom a nedorozumením.
Sabotuje vaša úzkosť váš vzťah? (Matthew Hussey)
Dôsledkom toho dnes premýšľaš nad tým, či sa vôbec vydať alebo oženiť - nechceš predsa skončiť vo vzťahu plnom bolesti a sklamania a spôsobiť citovú katastrofu svojim deťom. Rád by si zdieľal svoj život s niekým, kto ťa miluje, ale manželstvo ťa pravdupovediac desí.
Možno si hovoríš: „Budem vôbec niekedy schopný prekonať emocionálne škody, ktoré mi spôsobila rodina? Odpoveď je jednoznačne áno. Už tridsať rokov spolupracujem s organizáciou zaoberajúcou sa pomocou rodinám a videl som tisícky manželstiev, ktoré vyzerali beznádejne. Boh však pozná spôsob, ako aj emocionálne zraneným ľuďom umožniť, aby mohli prežívať zmysluplné vzťahy.
Aj napriek tomu, že zhruba každé štvrté manželstvo končí rozvodom, vidina spokojného, trvalého manželstva je natoľko lákavá, že takmer každý je ochotný ho vyskúšať. Čím nás manželstvo tak priťahuje? Pravdou je, že nikto nechce byť sám. A aj keď je sexuálna príťažlivosť dôležitou súčasťou našej túžby po vzájomnej intimite a dôvere, túžba spojiť sa s iným človekom sa netýka len sexu.
Prečo teda toľko ľudí, ktorí chcú a potrebujú byť niekomu nablízku, nakoniec skončí rozvedených a často plných hnevu a sklamania? Mnohí z nich sa snažia vybudovať pevný, trvalý vzťah založený v prvom rade na emóciách. Ale vo väčšine vzťahov láska a prijatie vydržia len dovtedy, kým ten druhý napĺňa určité očakávania. Keď však ich emócie ochladnú (čo je prirodzené), jeden z nich alebo obaja si uvedomia, že už nemajú silu ani schopnosť milovať takého zjavne nedokonalého človeka.
Ich potreby nie sú naplnené, čo spôsobuje konflikty, ktoré ďalej prehlbujú hnev a zatrpknutosť. Tento vzorec sa objavuje takmer vo všetkých vzťahoch. Pre úspech vzťahu je potrebná spolupráca a obaja partneri sa musia vzdať mnohých zo svojich osobných prianí a túžob. Namiesto sebectva musí nastúpiť sebaobetovanie. Niekedy to jeden z manželov zvláda relatívne dobre, ale nakoniec aj jemu dôjde trpezlivosť.
Keby sme žili vo svete plnom dokonalých ľudí, ich manželstvá by boli súzvukom v dokonalej harmónii, presne tak, ako to Boh s manželstvom na počiatku zamýšľal. My však v dokonalom svete nežijeme. Úprimne povedané, náš sklon k sebectvu a hriechu ovplyvňuje každého z nás. Čo je hriech? Často volíme zlé veci a nie tie správne. Bývame sebeckí, lakomí, zatrpknutí, arogantní, zraňujeme iných, nechceme odpúšťať, a tak ďalej.
Zmýšľanie typu „Ja chcem mať naplnené všetky svoje potreby“ zabíja ochotu k spolupráci, ktorá je taká potrebná pre každý vzťah. Nielenže nás naše sebecké a hriešne správanie oddeľuje od toho druhého, ale nás oddeľuje aj od Boha, našej najväčšej pomoci.
Boh manželstvo vymyslel a vytvoril, preto vie, ako fungujú vzťahy. Rád by som to predviedol na dvoch príkladoch, ktoré ukazujú typického manžela a manželku. V prvom prípade náš pár (nazvime ich Laura a Jakub) nepočíta s nejakým zásadným vplyvom Boha vo svojich životoch.
Scenáre manželstva s Bohom a bez neho
Scenár č. 1: Bez Boha
Je sobota ráno a Jakub sa chystá vyraziť s kamošmi na golf. Vstane z postele a oznámi Laure, že odchádza a nevráti sa skôr než o štvrtej. „To som nikdy nepovedal,“ odpovie Jakub nahnevane. „Okrem toho som už na golfe nebol celú večnosť. A vonku je krásne. Zdvihne telefón, zavolá kamarátke a dohodnú sa na spoločnom obede a nákupoch. V obchodnom centre minie 300 dolárov za nové šaty, ktoré potrebuje, ale kúpi aj pár vecí „navyše“, pretože vie, že Jakuba to riadne vytočí. Jakub medzitým dohráva poslednú jamku. S kamarátmi potom posedí v bare golfového klubu. Z jedného drinku sú čoskoro dva. Jakub si všimne, že barmanka je fakt kočka. Keď mu nalieva tretí pohárik, pošepká jej do ucha lichôtku. Barmanka sa zatvári urazene, ale z jej úsmevu je jasné, že u nej Jakub zabodoval. Keď prinesie ďalší drink, Jakub si všimne telefónne číslo napísané na servítke pod pohárom. Jakub dorazí domov večer o piatej a jeho chôdza je dosť neistá. Laura sedí pred televízorom so zvukom „vypeckovaným“ na maximum. Jakub si všimne hromadu nákupných tašiek na pohovke. Laura odpochoduje do spálne, no cestou ho počastuje šťavnatou nadávkou a zabuchne za sebou dvere. Hádajú sa dlho do noci.
Scenár č. 2: S Bohom
Je sobota ráno a Jakub sa chystá vyraziť s kamošmi na golf. Vstane z postele a oznámi Laure, že odchádza a nevráti sa skôr než o štvrtej. „Ale no tak, nemôžeme ísť radšej zajtra? “ hovorí Jakub nahnevane. „Už som nebol na golfe celú večnosť. A vonku je krásne. Laura je urazená, chvíľu si poplače a potom schytí z pohovky jeden vankúš za druhým a nahnevane ich hodí cez izbu. Laura sa rozhodne, že sa prejde. Po chvíli jej bolesť a hnev pomaly ustupujú. Cestou domov sa už dokáže modliť: „Bože, som na Jakuba fakt nahnevaná a myslím si, že to bolo od neho sebecké. Zdvihne telefón, zavolá kamarátke a dohodnú sa na spoločnom obede a nákupoch. Jakub má medzitým za sebou polovicu hry. S kamarátmi si dajú sendvič a niečo na pitie v bare golfového klubu. Jakub si všimne, že barmanka za pultom je veľmi pekná, ale sa na ňu len priateľsky usmeje a sadne si k stolu s kamarátmi. Ráno mal Jakub dojem, že Laura len fňuká a chce na ňom byť stále zavesená. Stále mu bráni, aby si trochu užil aj s priateľmi, čo je od nej nefér. Teraz ho však mrzí, ako sa k nej správal. „Hej, chalani,“ prehodí, „ja to tu balím a idem domov. Keď sa Laura o jednej vráti, prekvapí ju, že Jakub sedí pri kuchynskom stole. „Mrzí ma, ako som sa ráno správal,“ hovorí Jakub. „Chcel som si len zahrať golf, ale nestaral som sa o tvoje potreby. Asi som bol dosť sebecký. Laura si zahryzne do pier. Stále je ešte smutná, ale zdá sa, že Jakuba to skutočne mrzí. A je skvelé, že sa z golfu rozhodol vrátiť skôr. Objímu sa a Jakub povie: „Nemohli by sme tento deň začať odznova? Prišiel som skôr a myslel som, že by sme ešte stále stihli ten výlet, čo myslíš?“ Laura sa rozhoduje, či má zostať ešte odutá a nechať Jakuba, aby „pykal“ za to, čo urobil, ale sa jej podarí odolať tomuto pokušeniu. Obom sa deň obracia o 180 stupňov. Ani jeden už nie je nahnevaný. Ich vzťah je svieži ako zem po jarnom daždi. Ježiš pôsobil v živote oboch, najskôr im ukázal, ako majú žiť, a potom im dal silu, aby mohli zaprieť sami seba a odpustiť.
Tieto dva príklady ponúkajú samozrejme len veľmi zjednodušený pohľad na komplikované medziľudské vzťahy, ale ukazujú, akú zmenu spôsobí prítomnosť Boha v živote manžela, manželky a v ich vzťahu.
Boh v Biblii hovorí veľmi jasne o ničivých dôsledkoch rozvodu, o nutnosti pokorne vnímať potreby toho druhého ako dôležitejšie než tie naše, o vzájomnej úprimnosti, o vyhýbaniu sa sexuálnej nemorálnosti a o mnohých iných témach. Ale i keď vieme, čo máme robiť, neznamená to nevyhnutne, že to aj budeme chcieť robiť.
Boh napríklad stále hovorí, že sexuálnemu zblíženiu musí predchádzať sobáš. Prečo teda Boh stavia manželstvo nad sexuálny vzťah? Pretože chce, aby sme zažívali pocit skutočnej, trvalej a naplňujúcej vzájomnej intimity a dôvery. Ako sa môžu dvaja ľudia cítiť dostatočne v bezpečí na to, aby mohli byť k sebe otvorení až za hranicu zraniteľnosti (čo je nevyhnutný predpoklad pre hlbokú dôveru), keď žijú vo vzťahu, z ktorého môže ktokoľvek kedykoľvek vycúvať?
Ale Boh nechce vystupovať len ako nejaký manželský poradca, ktorý nám rozdáva rady do života. Chce, aby sme ho poznali, mali s ním vzťah a dôverovali mu. Boh hovorí, že ak chceme niekoho verne milovať, najskôr musíme my sami zakúsiť Božiu bezpodmienečnú, vernú lásku k nám.
Na základe tejto lásky Boh urobil niečo výnimočné. Hovorili sme o tom, ako nás naše sebectvo oddeľuje jeden od druhého. Toto sebectvo nás však predovšetkým oddeľuje od Boha, ktorý je svätý a dokonalý. Biblia hovorí, že „sú to naše hriechy, čo sa stali prekážkou medzi nami a Bohom“ Žiadne množstvo dobrých skutkov alebo snahy z našej strany nemôže v Božích očiach odčiniť naše hriechy. A čo je ešte horšie, za naše hriechy je tu trest… trest smrti. To znamená večné oddelenie od Boha, a to dokonca aj po skončení nášho pozemského života. Neexistuje nič, čo by sme mohli urobiť, aby sme to napravili. Božie štandardy vyžadujú dokonalosť, a my ju nedosahujeme.
Ježiš Kristus, ktorý je Bohom v ľudskej podobe, prišiel, aby na seba vzal trest smrti za naše hriechy. Ježiš prišiel, aby nás naučil Božím princípom a dal nám zmysluplný život. Povedal však aj to, že zmyslom jeho príchodu na zem bolo predovšetkým to, aby zomrel miesto nás. Úplne zaplatil za všetky naše hriechy - moje, tvoje, celého sveta - keď visel na kríži, aby nám mohli byť odpustené. Tri dni potom, čo bol pochovaný, Ježiš fyzicky vstal z mŕtvych.
Nie je na nás, aby sme si vyslúžili prijatie u Boha. On nám ponúka vzťah ako bezplatný dar. To, či chceme prijať jeho odpustenie a vstúpiť do vzťahu s ním, záleží na našom rozhodnutí. Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa.“ Chce prísť do tvojho života, ale rozhodnutie, či jeho ponuku prijmeš, je na tebe.
Ak vstup do manželstva vyžaduje premyslené rozhodnutie, o to skôr to platí v tomto prípade. Chcel by si mať večný vzťah s Bohom a dovoliť mu, aby mal vplyv na tvoj život? Ak áno, môžeš ho požiadať, aby do tvojho života vstúpil hneď teraz.
Rovnako ako muž a žena neuzavrú sobáš, kým sa k nemu verejne nezaviažu svojím „áno“, vzťah s Bohom tiež začína informovaným rozhodnutím vychádzajúcim z našej vlastnej vôle. Ježiš povedal: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Chcel by si spoznať lásku, ktorú k tebe Boh má, a požiadať ho, aby vstúpil do tvojho života? Môžeš to vyjadriť napríklad takto: „Pane Ježišu, chcem, aby si odteraz ty viedol môj život. Odpusť mi všetky moje hriechy. Ďakujem ti, že si za ne namiesto mňa zaplatil na kríži. Otváram ti teraz dvere do môjho života a prosím ťa, aby si doň vstúpil. Ďakujem ti, že odteraz ťa môžem začať skutočne spoznávať. Ak si svoje slová myslel úprimne, práve sa začal tvoj vzťah s Bohom. Aký to bude mať vplyv na problémy v tvojom manželstve? Aj ty môžeš mať manželstvo naplnené láskou. Ako všetci manželia a manželky, aj ty budeš robiť veľa chýb a niekedy budeš musieť vyvinúť veľké úsilie na to, aby bolo tvoje manželstvo skvelé.
Príklady zo života
Maja: Raz popoludní sa vracala zo školy a vo dverách stretla otca, ktorý práve vychádzal s kufrom. Odchádzal od rodiny. Povedal jej: „Budem ťa chodiť navštevovať, zlatko.“ Otec ju pobozkal na čelo a odišiel.
Robert: Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal päť rokov. Vyrastal s matkou, ktorá sa potom ešte trikrát vydala a postupne sa z nej stala alkoholička. Prvý nevlastný otec Roberta mlátil.
Karla: Jej rodičia sú stále spolu, ale obaja sa sústreďujú na budovanie svojej kariéry. V čase, keď Karla študovala na strednej škole, sa rodičia len málokedy prišli pozrieť na koncerty jej školského orchestra, a teraz, keď je na vysokej v inom meste, hovorí s rodičmi len minimálne.
Filip: V čase, keď Filip dokončoval strednú školu, ho raz v noci zobudila hádka rodičov. Začul náraz a výkrik. V kuchyni našiel matku ležiacu v kaluži krvi a otca s nožom v ruke. Filip zavolal políciu a tá otca zatkla. Spolu s matkou a dvomi mladšími sestrami sa odsťahovali do krízového centra.
Boh a viera v každodennom živote
Žijeme vo svete a ten ako vieme je pod panstvom diabla. Bojuje proti svojmu oponentovi Bohu a snaží sa čo najviac ľudom zabrániť prísť k Nemu. U neveriacich sa snaží dosiahnuť, aby ľudia nemali čas Boha hľadať, namiesto obrazu Boha ponúka ľuďom jeho náhradu, ktorá vyzerá ako Boh, ale nie je to Boh.
Keď už človek začne hľadať Stvoriteľa, zaobaľuje svoje lži do Jeho pravdy takže človek neplní vôľu Otca, ale vôľu diabla. U tých, ktorí Boha nehľadajú používa všetky dostupné nástrahy a lákadlá sveta, aby im ani nezišla na um myšlienka na Spasiteľa. Že sa mu to darí je očividne jasné, stačí sa poobzerať po svojom okolí, kde sa ľudia ženú za zábavou, potešením, peniazmi a zážitkami.
Obrátený človek to nemá o veľa ľahšie, tu sa diabol snaží znepríjemniť ich život a čo viac, ak veriaci zlyhá, okamžite na neho žaluje u Boha. Pravda je, veriaci nepríde o spasenie, ale môže do večnosti vojsť ako slabo hospodáriaci sluha s „talentami“, ktorý nevydal všetko svoje úsilie na to, aby majetok zverený Bohom zhodnotil na maximum. Preto na veriacich číha pokušenie na každom kroku. Zvyčajne začne hlodať červík pokušenia v prvotnej myšlienke a od nej je len krôčik k uskutočneniu hriechu.
Ako z toho von? Ako odolať? Jedni radia, odolávaj hriechu a nemysli na pokušenie. Skúsili ste to niekedy? Príklad. Keď si na stôl v kuchyni dáme tortu a povieme si, nemôžem si dať, zavrieme oči a budeme sami seba presviedčať, že na ňu nebudeme myslieť, tá torta tam stále bude. Ak odbehneme do obývačky, pustíme si televízor, tá torta tam stále bude. Raz sa do tej kuchyne vrátime a tá torta tam stále bude! To nie je riešenie. My musíme to pokušenie opustiť, vyhodiť ho preč alebo od neho utiecť.
Riešenie. Diabol a Boh sú ako dva magnety nastavené tak, že sa vzájomne odpudzujú. My sme tretí magnet. Uprostred nich. Máme dve strany, ktoré majú opačnú polarizáciu. K jednému z tých dvoch magnetov (diabol, Boh) nás to priťahuje, naopak vo vzťahu ku druhému odpudzuje. Ak teda príde pokušenie od magnetu diabol, musíme byť nastavený tak, aby k tej strane z ktorej prichádza pokušenie sme boli otočení tou odpudzovanou plochou. Tým automaticky nastavíme druhú stranu, ktorá nás ťahá k druhému magnetu, Bohu.
V Písme sa píše, že Boh nedopustí, aby sme boli skúšaní nad naše možnosti. Ruku na srdce, koľkokrát sme ani v takých skúškach neobstáli, diablovi urobili radosť a Boha zarmútili. Skúsme vyskúšať princíp troch magnetov a keď príde pokušenie naše každodenné, obráťme sa k Bohu.
Rast vo viere
Je rozdiel, ak človek vo svojej viere s Bohom starne, alebo rastie. Každé dieťa, ktoré sa narodí, je stredobodom záujmu najbližších. Pozorne sledujú jeho pohyby, dýchanie, kontrolujú to, čím ho sýtia, zaujímajú sa o jeho hmotnosť. Potom príde zlom, kedy sa do pozornosti dostanú jeho duševné prejavy. Prvé slová, prvé reakcie na okolie, prvý vedomý smiech (plaču si už užili dosť).
Všetky tieto sprievodné znaky rastu vyvrcholia počas nasledujúcich zhruba dvadsiatich rokov života, kedy sa z dieťaťa stane samostatný jedinec, schopný rozlišovať dobro a zlo, schopný starať sa sám o seba, ktorý inklinuje k určitej skupine svojich rovesníkov a ktorého cieľom je založenie rodiny.
Obrátený človek vo vzťahu k Bohu je na tom do istej miery podobne. Bod zlomu - zrodu nastáva vo chvíli, keď uverí a odovzdá svoj život Bohu. Mal by nasledovať rast vo viere, ktorý je však vo veľkej miere závislý od vôle obráteného človeka.
Treba povedať, že môže ísť o kohokoľvek. Môže mať ako najvyššie vzdelanie len základnú školu, alebo doktorát z filozofie, môže ísť o učňa alebo docenta jadrovej fyziky, absolventa strednej školy alebo môže byť profesorom teológie. Vzťah k Bohu si nenárokuje génia s vysokým IQ.
Rast by však mal po narodení nasledovať. Keď prichádza na svet dieťa, nielen rodičia ale celé okolie sa na jeho príchod pripravujú. Chystajú mu všetky malé i veľké veci, ktoré bude potrebovať, neraz kupujú veci, ktoré sa k slovu dostanú až o niekoľko rokov. Plánujú mu budúcnosť do najmenších detailov. Niečo podobné sa deje aj v nebi. Očakáva sa znovuzrodenie jedinca, všetci sa tešia na ten Bohom predzvedený okamih.