Téma formovania a vývoja amerického národa je rozsiahla a komplexná, no zároveň nesmierne zaujímavá. Tento článok sa zameriava na vplyv protestantizmu na sociálnu prácu v USA v priebehu histórie. Pozrieme sa na kľúčové momenty, ktoré formovali americkú spoločnosť, od príchodu prvých osadníkov až po modernú dobu.
História amerického kontinentu
Na americkom kontinente existovalo pred príchodom Európanov niekoľko indiánskych civilizácií. Tieto kmene obývali rozsiahly svetadiel v rôznych zemepisných šírkach a prírodných podmienkach. Od objavenia Ameriky bol vývoj indiánskych kmeňov ovplyvnený Európanmi, ktorí v 16. storočí rozvrátili Aztécku a Inkskú ríšu.
Po prvýkrát priplávali k brehom Ameriky Vikingovia už v 10. a 11. storočí, ale pre Európu bol takzvaný Nový svet objavený až výpravami Krištofa Kolumba roku 1492. V ďalších storočiach sa Severná Amerika stala cieľom kolonizačných snáh Španielska, Holandska a Francúzska. Od roku 1664 sa Británia postupne zmocnila holandských a časti francúzskych osád v Severnej Amerike a do roku 1773 vytvorila na pobreží 13 kolónií (Massachusetts, New Jersey, New York, Rhode Island, Connecticut, New Hampshire, Pensylvánia, Delaware, Virgínia, Maryland, Severná Karolína, Južná Karolína, Georgia), základ budúcich Spojených štátov amerických.
Mapa trinástich kolónií v Severnej Amerike
Koloniálna Severná Amerika
Od polovice sedemnásteho storočia sa väčšina európskych vojen odohrávala tiež na území Severnej Ameriky. Hlavnými súpermi tu boli Francúzi a Angličania. Kontakt s Európanmi priniesol zo začiatku domorodcom niektoré výhody, ale Indiáni stále prichádzali o svoje tradičné územia. Iba na západe, kde sa francúzsky obchodníci stretli so siouxkými kmeňmi z Veľkých plání, sa európsky vplyv uplatnil minimálne.
Deň vďakyvzdania - Thanksgiving Day
Tradícia Dňa vďakyvzdania vznikla náhodne v roku 1621, keď si po prvý raz sadla za stôl odvážna skupinka pútnikov a ďakovala za to, že prežili prvý ťažký rok v Novom svete. Na začiatku nebývalej tradície bolo 101 pútnikov, ktorí sa iba rok predtým doplavili z Anglicka na lodi Mayflower do Ameriky. Na druhej strane Atlantiku hľadali slobodu pre svoje protestantské, puritánske poňatie náboženstva.
Pútnici sa hneď po pristátí pustili do budovania osady. Čoskoro však drsná zima začala zabíjať. Polovica osadníkov sa nedožila najbližšej jari. Ostatných zachránili Indiáni z neďalekej dediny. Priniesli im jedlo a kožušiny. Na jar prišiel k Angličanom Indián Squanto z kmeňa Wampanoag. Daroval im semená kukurice a poradil, ako ich zasiať. Na jeseň ich prekvapila bohatá úroda. Rýchlo sa naučili obchodovať s kožušinami a nájsť kvalitné drevo na stavbu lodí. Nasledujúci rok tak mohli dramatický príchod do Nového sveta osláviť veľkou hostinou, na ktorú pozvali aj Indiánov. Im, ale v prvom rade Bohu, ďakovali za prežitie.
Tradícia vďakyvzdania sa potom udržiavala, ale dlho nemala charakter národného sviatku. Stalo sa tak až v roku 1789, keď slávny prezident George Washington vyhlásil posledný novembrový deň každého roku za Národný deň vďakyvzdania. Od roku 1941 sa tento najväčší americký sviatok oslavuje vo štvrtý novembrový štvrtok.
Prvý Deň vďakyvzdania v Plymouth, Jean Leon Gerome Ferris, 1932
A ako tento sviatok vyzerá dnes? Na stoloch amerických rodín bude dnes tróniť pečený či restovaný moriak. K nemu pyré zo sladkých zemiakov poliate omáčkou s brusnicami a k tomu všetkému povestný tekvicový koláč.
Ďalšou tradíciou je dobročinnosť a vzájomná pomoc. V tento deň sa otvárajú napríklad nielen kuchyne pre bezdomovcov a tých, ktorým sa v uplynulom roku nedarilo, ale aj srdcia a peňaženky občanov tejto veľkej krajiny.
Americká revolúcia
Ozbrojený odboj trinástich anglických kolónií na východnom pobreží Severnej Ameriky sa skončil víťazstvom nad Britániou a viedol k vytvoreniu Spojených štátov. Boj o slobodu a nezávislosť priniesol aj veľké spoločenské a politické zmeny, a preto sa zvykne nazývať aj americkou revolúciou.
V októbri 1774 sa vo Filadelfii zišli zástupcovia 12 kolónií na prvom kontinentálnom kongrese, aby prerokovali otázky spojené so spoločnou obranou svojich záujmov. Výsledkom kongresu bola Deklarácia práv a sťažností požadujúca právo väčšej nezávislosti kolónií od Británie. Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila roku 1775 vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku 1776 vydal druhý Kontinentálny kongres Deklaráciu nezávislosti, ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. Vojna za nezávislosť sa skončila v roku 1783 britským uznaním nového štátu.
Ústava Spojených štátov amerických
Náčrt dokumentu vznikol roku 1787, a to po intenzívnych debatách a šesťročných skúsenostiach s federálnou úniou 13 britských kolónií pozdĺž východného pobrežia dnešných spojených štátov vyhlásilo nezávislosť od Británie roku 1776. Vo februári 1787 Kontinentálny kongres, legislatívny orgán republiky, vyzval štáty, aby vyslali svojich delegátov do Philadelphie na revíziu článkov Konfederácie.
Ústavné zhromaždenie sa zišlo 25. mája 1787 v Paláci nezávislosti, kde sa pred 11 rokmi, 4. júla 1776, prijala Deklarácia nezávislosti. Hoci delegáti boli splnomocnení iba zrevidovať Články Konfederácie, odložili Články nabok a pustili sa od základu do konštrukcie charty pre novú, centralizovanejšiu formu vlády. Cieľom ústavy bolo vytvoriť silnú volenú vládu priamo zodpovednú vôli ľudu. Ústava určovala silnú centrálnu čiže federálnu vládu so širokými právomocami na regulovanie vzťahov medzi štátmi a s výlučnou zodpovednosťou za také úseky, ako sú medzinárodné vzťahy a obrana krajiny.
Ústava Spojených štátov, dokončená 17. septembra 1787 a oficiálne prijatá 4. marca 1789, obsahovala klauzulu o tom, že dokument možno dopĺňať kedykoľvek si to vyžiadajú spoločenské, ekonomické alebo politické okolnosti. Od ratifikácie ústavy sa doplnilo 26 dodatkov a pružnosť ústavy sa ukázala je najsilnejšou stránkou. V americkom systéme na každom stupni vlády je veľká miera autonómie.
Ústava Spojených štátov amerických
USA vo vojnách
V histórii USA zohrali vojny významnú úlohu pri formovaní národa a jeho hodnôt. Medzi najvýznamnejšie konflikty patrí Americká občianska vojna.
Americká občianska vojna vysvetlená za 3 minúty - minihistória
Americká občianska vojna
Bola to vojna medzi severnými a južnými štátmi USA (1861 - 1865). Navonok išlo o konflikt v otázke, či zachovať, alebo zrušiť otroctvo. Severné štáty budovali priemysel, ktorý si vyžaduje slobodnú pracovnú silu, a otrokárstvo na svojom území postupne stavali mimo zákona. Počet otrokov tu pred vypuknutím vojny dosiahol 4 milióny.
Odpoveďou bolo postupné odčlenenie 11 štátov zo zväzku USA. Tie 4. 2. 1861 vyhlásili tzv. konfederované americké štáty ( Konfederáciu ). Ešte v priebehu vojny bolo vydané známe Lincolnovo Vyhlásenie o oslobodení otrokov, ktoré zrušilo otroctvo aj v štátoch Konfederácie ( 22. 9. 1862 ). V máji 1862 Lincoln podpísal Homestead act - zákon o pôde - zaručujúci každému usídlencovi na Západe 160 akrov voľnej pôdy.
Po obrovských ľudských obetiach - doteraz najväčší počet padlých v histórii USA - sa vojna skočila víťazstvom Severu a upevnením federálnej moci Únie. Len postupne boli znovu prijímané do Únie a ich biele obyvateľstvo znovu získalo politické práva občanov Únie.
Plánované rodičovstvo a antikoncepcia v USA
Hnutie smerom k hromadnému prijatiu antikoncepcie sa začalo na začiatku 20. storočia a urýchlilo sa v 1940-tych rokoch. V roku 1942 sa Birth Control Federation of America (Americká federácia kontroly pôrodov) premenovala na Planned Parenthood Federation of America (Americká federácia plánovaného rodičovstva).
Prezident D. D. Eisenhower povedal: „Neviem si predstaviť nič, čo by bolo menej predmetom politickej alebo vládnej aktivity, resp. viazalo k zodpovednosti, ako antikoncepcia. No o pár rokov neskoršie prišiel J. F. Kennedy, demokrat a prvý katolícky prezident USA, ktorý podporoval akcie spojené s plánovaním rodiny, a to v rámci americkej zahraničnej pomoci.
V rozpore so široko rozšírenou mienkou je katolícky zákaz antikoncepcie relatívne nová záležitosť a v minulosti nebol sústavne podporovaný ani hierarchiou, ani laikmi. Až do roku 1930 nemala cirkev oficiálny postoj k antikoncepcii. No 31. decembra 1930 vydal pápež Pius XI. encykliku Casti Connubii. Medzi tými, čo protestovali proti pápežovmu dekrétu, bola Margaret Sangerová, dcéra írskych katolíckych prisťahovalcov do Ameriky.
V roku 1965 zrušil Najvyšší súd USA všetky zákony, ktoré bránili prístupu k antikoncepcii manželským dvojiciam a v roku 1972 rozšíril toto právo aj pre nezosobášených.Obojstranná podpora prístupu k antikoncepcii sa začala drobiť v 1980-tych rokoch za vlády Ronalda Reagana.
Podľa údajov Guttmacherovho inštitútu 99 % žien so sexuálnou skúsenosťou udáva, že v živote použili antikoncepciu. A tu naraz opäť sa vynucuje diskusia, či majú mať ženy prístup k regulovaniu pôrodnosti. Zastával názor, že antikoncepcia je rozhodujúci faktor pre zdravie ženy a jej spokojnosť, rodinné šťastie a blaho celej spoločnosti. Obrovská väčšina Američanov všetkých vier a politických smerov s ním vtedy súhlasila.