Svätý Peter, knieža apoštolov a prvý pápež, patrí k absolútne najznámejším a najuctievanejším postavám nielen v celom kresťanskom svete, ale aj medzi katolíkmi na Slovensku. Jeho meno a príbeh sú neodmysliteľne späté so samotnými základmi Cirkvi, ktorú mu Ježiš Kristus zveril ako „skale“ (porov. Mt16,18).
Slovenskí veriaci ho poznajú z Evanjelií, Skutkov apoštolov, jeho listov a ako symbol pápežského úradu, ktorého je prvým držiteľom. Táto hlboká známosť a úcta sa odráža v početných kostoloch a kaplnkách zasvätených svätému Petrovi po celom Slovensku, veľmi často v spoločnom patrocíniu so svätým Pavlom, apoštolom národov. Jeho ikonografia s kľúčmi od nebeského kráľovstva je všeobecne známa a jeho slávnosť, ktorú Cirkev slávi 29. júna spolu so svätým Pavlom, je významným dňom v liturgickom kalendári.
Pre slovenských katolíkov má svätý Peter kľúčový význam predovšetkým ako symbol jednoty Cirkvi a spojenia s Petrovým nástupcom, rímskym pápežom. Vernosť Svätej stolici bola historicky dôležitým prvkom identity slovenských katolíkov. Okrem toho, životný príbeh svätého Petra - od impulzívneho rybára Šimona, cez vyznanie Krista ako Mesiáša, jeho ustanovenie za vodcu apoštolov, až po jeho zlyhanie v podobe zapretia Pána a následné hlboké pokánie a mučenícku smrť - je pre veriacich silným zdrojom inšpirácie.
Svätý apoštol Peter je jednou z najvýznamnejších postáv v kresťanstve. Je považovaný za prvého pápeža a hlavného apoštola medzi dvanástimi apoštolmi Ježiša Krista. Peter zohral kľúčovú úlohu v šírení kresťanstva a v zakladaní kresťanských spoločenstiev po Ježišovom nanebovstúpení.
Svätý Peter, pôvodným menom Šimon, sa narodil v Betsaide v Galiley, pravdepodobne okolo roku 1 n. l. Bol synom Jonáša a bol rybárom.
Jeho pôvodne meno bolo Šimon, ale podľa evanjelistov Ježiš mu dal prezývku Kéfa, po aramejsky Kefas, po grécky Πέτρα (v mužskom rode Πέτρος), čo znamená skala. Bol synom Jonáša a pochádzal z mestečka Betsaida, kde sa živil ako rybár.
Spolu s ním a s bratom Ondrejom, tiež apoštolom, boli pôvodne rybármi. Bol to Ondrej, ktorý doviedol svojho brata Šimona k Ježišovi. Vtedy mu Ježiš dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená skala.
Podľa evanjelií ho Ježiš povolal, aby sa stal jeho učeníkom. Po prvom stretnutí s Ježišom, Peter zanechal svoje rybárske remeslo a začal nasledovať Krista.
Keď sa ako mladý muž oženil, presťahoval sa aj s bratom Andrejom o niekoľko kilometrov ďalej do rybárskej dediny Kafarnaum na brehu Tiberiadského jazera. V čase Ježišovho pôsobenia býval v Kafarnaume pri Genezaretskom jazere.
Sv. Lukáš opisuje situáciu, keď Šimon na Ježišovo slovo spustil sieť do mora a chytil obrovské množstvo rýb. Peter vtedy padol Ježišovi k nohám a povedal mu: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Ježiš mu povedal: „Neboj sa, od teraz už budeš loviť ľudí.“ Odvtedy Peter chodil s Ježišom, počúval ho a nasledoval.
Tento zaujímavý tridsaťročný chlapík ohlasujúci po celej Palestíne úplne iné náboženstvo než to, ktoré dovtedy Židia vyznávali, lákal nových nasledovníkov vábivým prísľubom: „Urobím z vás rybárov ľudí“. Bratia Šimon a Andrej, ďalej Jakub a Ján a niektorí iní sa rozhodli všetko zanechať a ísť za týmto mužom, ktorý o sebe vyhlasoval, že je Božím synom.
Keď sa raz pýtal Ježiš, za koho ho pokladajú, odpovedal práve on: „Ty si Mesiáš, Syn pravého Boha.“ Kristus mu povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva. Čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi, čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi.“
Peter bol jedným z tri kľúčových apoštolov, ktorí boli najbližšími Ježišovými spoločníkmi, spolu s Jánom a Jakubom. Patril k dôverníkom Ježiša, spolu s Jánom a Jakubom. Týchto troch zobral Ježiš so sebou na horu Premenenia, pri vzkriesení Jairovej dcéry a takisto aj v Getsemanskej záhrade ich pozval k spoločnej modlitbe.
Peter je známy tým, že sa zúčastnil na vyznaní viery, keď povedal Ježišovi: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Matúš 16:16). Na základe tohto vyznania Ježiš odpovedal: „Ty si Peter, a na tejto skale postavím svoju cirkev“ (Matúš 16:18).
Nielen evanjelista Ján, ktorý v prvej kapitole svojho evanjelia opisuje prvé stretnutie Šimona-Petra s Ježišom, ale aj iné novozákonné texty ho predstavujú ako vedúcu osobu medzi dvanástimi apoštolmi. Už svojimi výnimočnými osobnostnými črtami ̶ fyzickou zdatnosťou a horlivosťou bol priam predurčený na túto vodcovskú funkciu.
Takýto sa javí napríklad v scéne, keď učeníci uprostred Genezaretského jazera „zbadali Ježiša, ako kráča po mori a veľmi sa naľakali“ (Jn 6, 16-21).
Povolanie svätého Petra a Ondreja
Peter sa ocitá uprostred diania v osudovom momente veľkonočného týždňa; bol to práve on, kto vo chvíli, keď Ježiša zatýkali v Getsemanskej záhrade „vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho“ (Mt 26, 47-55; Lk 22,47-51; Jn 18,10, 11). Keď ich Majstra zatkli, hneď sa postavil s mečom na odpor. Zanedlho však Ježiša trikrát zaprel, hoci predtým tvrdil, že s ním pôjde všade a neopustí ho.
No o niekoľko hodín nato, keď rímski vojaci obkľúčili aj jeho, aby ho zatkli, trikrát zopakuje, že tohto dovtedy velebeného Ježiša nepozná. V tej chvíli sa rozpamätal na to, ako mu Učiteľ predpovedal, že „kohút ešte nezaspieva a tri razy ho zaprie“ (porov. Jn 13, 38).
V tej chvíli Peter vtedy padol Ježišovi k nohám a povedal mu: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“
Týmto spôsobom Ježiš dal najavo, že Petrovi odpustil jeho predchádzajúce zlyhanie. No ešte väčšmi ho Ježiš vyznamenal, keď mu v prítomnosti ostatných apoštolov slávnostne povedal: “Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18-19). Tieto Ježišove slová predstavujú prvotný základ, na ktorom spočíva dodnes katolícka cirkev. Zároveň nimi ustanovil Petra za jej viditeľnú hlavu a prvého pápeža.
O zásadnom význame tohto výroku pre dejiny kresťanstva svedčí aj to, že v skrátenom alebo úplnom znení býva vytesaný na nespočetných podstavcoch, na ktorých sa týčia sochy tohto apoštola. Jeho latinská mutácia v kruhopise zdobí aj dolný okraj kupoly Baziliky svätého Petra: TU ES PETRUS ET SUPER HANC PETRAM AEDIFICABO ECCLESIAM MEAM ET TIBI DABO CLAVES REGNI CAELORUM (porov. Mt 16, 18-19).
Treba to chápať ako jednoznačné potvrdenie pápežského primátu: fakt, že rímsky biskup predstavuje najvyššiu autoritu nad veriacimi v rámci katolíckej cirkvi sa odvodzuje od toho, že je priamym nástupcom svätého Petra. Dodnes rozdeľuje katolíkov, protestantov a ortodoxných veriacich otázka, či toto prvenstvotreba vykladať ako reálnu autoritu pápeža nad všetkými kresťanmi alebo iba ako vonkajší znak dôstojnosti jeho úradu.
Evanjelistovi Jánovi vďačíme za to, že zachytil tento pre kresťanov taký dôležitý Ježišov výrok, ktorý znamenal zásadný obrat v živote svätého Petra.
Vo veľkonočnú nedeľu to bol zase on, ktorý spolu s apoštolom Jánom pribehli k hrobu, aby sa presvedčili, že je pravda to, čo im vyrozprávali ženy (porov. Jn 20, 1-9).
Evanjelista Lukáš píše: „Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo” (Lk 24, 12).
Apoštolom sa Ježiš zjavil potom: najprv Petrovi a potom Dvanástim (porov. 1 Kor 15, 5). Teda Peter, povolaný posilňovať vieru svojich bratov, vidí Zmŕtvychvstalého skôr ako oni a na základe jeho svedectva spoločenstvo zvolá: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi“ (Lk 24, 34; porov. KKC: 448, 641).
Sv. Ján apoštol spomína ešte jednu osobitnú príhodu, ktorá sa stala po vzkriesení a je dôležitá vzhľadom na osobu Petra. Kristus sa ho trikrát spýtal, či ho má rád. Peter zakaždým odpovedá „áno“. Ježiš mu vtedy odpovedá tiež trikrát: „Pas moje ovce.“
Peter sa vždy spomína ako prvý v zozname apoštolov.
Sväté Písmo nám o jeho ďalšom účinkovaní poskytuje iba kusé informácie. Vieme, že v predvečer Turíc vystupuje v mene všetkých v prvej kázni ̶ katechéze (porov. Sk 2, 14-39), ktorou otvoril cestu, aby sa evanjelium dostalo asi k iným národom. Na inom mieste sa dozvedáme, že rozkázal pokrstiť stotníka Kornélia bez toho, aby bol najskôr obrezaný podľa Mojžišovho predpisu (porov. Sk 10, 1-48). Keďže dovtedy mohli byť pokrstení iba obrezaní Židia, týmto rozhodnutím sa dvere do Cirkvi otvorili aj pohanom.
Výnimočné Petrovo postavenie medzi apoštolmi potvrdzujú aj slová apoštola Pavla v Liste Galaťanom, ktorými opisuje, ako po svojom obrátení počas cesty do Damasku nadviazal spojenie s vedením Cirkvi: “Potom… som sa vybral do Jeruzalema oboznámiť sa s Kefasom, a zdržal som sa u neho dva týždne. Iného z apoštolov som ani nevidel okrem Jakuba, Pánovho brata.” (Gal l,18n.) Tu získal základné informácie o kresťanstve a stal sa tak jeho najhorlivejším ohlasovateľom.
Zo Skutkov apoštolov vieme, že Peter bol určitý čas ústrednou postavou prvotnej jeruzalemskej Cirkvi, ktorej rozhodnutia riadil veľmi jednoducho, ale autoritatívne. Pred svojim odchodom z Jeruzalema poveril jej vedením svojho príbuzného apoštola Jakuba Mladšieho.
Po nanebovstúpení má Peter neodškriepiteľné prvenstvo medzi apoštolmi. Na jeho slovo ustanovili ďalšieho apoštola namiesto zradcu Judáša, on začína prvý hovoriť pri zoslaní Ducha Svätého.
Na prvom koncilovom zhromaždení, ktoré sa konalo okolo roku 50 v Jeruzaleme, dáva rozhodujúce smernice ohľadne prijímania pohanov do Cirkvi: jeho zásluhou sa vtedy prijalo dejinné rozhodnutie, že židovský Zákon (povinná obriezka) nie je záväzná pre kresťanov pochádzajúcich z nežidovského prostredia, čiže pre pohanokresťanov (porov. Sk 15; Gal 2, 1-14). Výsledkom bolo teda zrovnoprávnenie týchto kresťanov a židokresťanov.
Peter potom ďalej pôsobil v Jeruzaleme. Pokrstil pohana Kornélia, čím sa otvorili brány Cirkvi aj pre pohanov, nielen pre Židov. Herodes Agrippa ho uväznil, ale v noci k nemu prišiel anjel a zázračne ho vyslobodil z väzenia. Potom horlivo účinkoval v Jeruzaleme, v Antiochii, v Korinte a v Ríme.
Skutky apoštolov neuvádzajú presne, kam Peter odišiel z Jeruzalema, ale z niektorých nepriamych novozákonných odkazov na starokresťanských autorov (z listov sv. Pavla) sa dozvedáme, že pôsobil v Ponte, Galatii, Kapadócii, Bitýnii, Antiochii a v Korinte. Presný čas jeho príchodu do Ríma nie je síce známy, ale stalo sa to zrejme okolo roku 60 alebo 62. Svedectvá historikov sú v tomto ohľade dôveryhodné; opierajú sa o skutočnosť, že v Ríme existovala už v tomto čase početná kresťanská cirkev, ktorej jadro tvorili židovskí prisťahovalci z Východu. Vďaka tomuto faktu sa Peter mohol stať hlavou nových stúpencov Kristovej náuky a mohol začať formovať život a štruktúru nového náboženského spoločenstva, aj keď v tomto období sa ešte výslovne neoznačoval ako rímsky biskup a už vonkoncom nie ako pápež. Pravdepodobne v Ríme napísal svoj prvý list, kde hovorí o Ríme ako o Babylone.
Peter bol ukrižovaný v Ríme počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Nera okolo roku 64.
Peter je považovaný za prvého pápeža a je uctievaný ako mučeník. Svätý Peter a Pavol sú slávení 29. júna, kedy sa spomína aj ich mučenícka smrť.
Peter sa stal známym aj pre svoj trojitý zapretie Ježiša, keď v noci pred ukrižovaním poprel, že by ho poznal, trikrát, ako Ježiš predpovedal. Po Ježišovom zmŕtvychvstaní bol Peter medzi tými, ktorí sa stretli s Ježišom a prijali Jeho poslanie. Ježiš sa ho opýtal trikrát: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ a Peter odpovedal: „Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem“.
Počas prenasledovania kresťanov za vlády Neróna bol apoštol Peter uväznený a ukrižovaný dolu hlavou. Ako hovorí tradícia, Peter bol na vlastnú žiadosť ukrižovaný dolu hlavou, pretože sa nepovažoval za hodného zomrieť rovnako ako jeho Majster.
Ukrižovanie svätého Petra
Rímske zákony dovoľovali, aby bol pochovaný na pohrebisku blízko miesta jeho popravy; učeníci uložili jeho pozostatky do hrobu nachádzajúcom sa tesne vedľa cesty tiahnucej sa medzi východným úpätím vatikánskeho pahorku a Nerónovým cirkusom.
Až vďaka archeologickým výskumom, ktoré začali v centrálnej časti Baziliky svätého Petra už na jar roku 1939 a v päťdesiatych rokoch sa znova rozbehli z rozhodnutia pápaža Pia XII., sprístupnili pre najširšiu verejnosť najdôležitejší úsek podzemného pohrebiska.
V zložitom bludisku hrobiek z rôznych období a s rôznym architektonickým stvárnením boli objavené vo výklenku tzv. Sv. Petra.
Pri archeologických výskumoch v rokoch 1940 - 1949 pod súčasnou Bazilikou svätého Petra objavili staroveký cintorín, ktorý bol prestavaný okolo roku 160. Prestavbu vykonali na zvýraznenie jedného hrobu, ktorý musel byť vo zvláštnej úcte. Vo svetle mnohých iných svedectiev môžeme pokladať tento hrob za hrob svätého Petra. Ani objektívne výskumy nespochybňujú jeho telo, ktoré sa našlo uložené na úctu v blízkosti pôvodného hrobu. Dnes je uložené pod pápežským oltárom v Bazilike svätého Petra.
Nezávisle od materiálnych svedectiev bol hrob svätého Petra vo Vatikáne miestom, okolo ktorého sa koncentroval kult tohto svätého. Už v roku 258 - hovoria svedectvá - slávili sviatok na počesť svätých Petra a Pavla 29. júna.
Na tom mieste teraz stojí Bazilika sv. Petra, jej svätyňa je presne nad miestom, kde sa podľa tradície nachádza Petrov hrob. Jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári baziliky.
Nad jeho hrobom dnes stojí Bazilika sv. Petra a jeho relikvie sa nachádzajú pod hlavným oltárom baziliky.
Svätý Peter je patrónom kresťanskej cirkvi a pápežstva, a tiež rybárov, brán a kľúčov. Na ikonách a sochách je často zobrazený s kľúčmi a pastierskou hůlkou, symbolizujúcou jeho vedenie Cirkvi.
Svätý Peter je nebeským patrónom viacerých diecéz a miest. Je predovšetkým patrónom pápežov a biskupov. Uctievajú si ho rybári, stavitelia mostov, kováči, kamenári, námorníci, hodinári.
Zobrazuje sa ako starší muž s kľúčmi a knihou.
Evajeliá poukazujú na jeho zvláštnu pozíciu v skupine apoštolov. Je autorom dvoch listov, ktoré sú súčasťou novozákonných kníh.
Sv. Peter a Pavol, sú od zriadenia bratislavskej eparchie v r. 2008 jej patrónmi. Vladyka Peter (Rusnák) ako prvý eparchiálny biskup si po ustanovení biskupstva želal, aby bolo zasvätené práve apoštolom sv. Petrovi a Pavlovi. Toto zasvätenie je vyobrazené aj v erbe eparchie, kde sa nachádza zlatý kľúč - znak sv. apoštola Petra a strieborný meč - znak sv. apoštola Pavla. Sv. apoštoli Peter a Pavol ohlasovali evanjelium Ježiša Krista po celom vtedy známom svete.
Svätý Peter, apoštol, socha na Námestí sv. Petra
Svätí Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. predkovia ich nazývali apoštolskými kniežatami. výnimočné postavenie v apoštolskom zbore a v prvotnej Cirkvi.
Niektorí kresťanskí myslitelia, napr. pravidelne spája a spoločne ich uctieva. Historicky tu môže byť základ ich spoločnej úcty. pôsobenia. katolíckej Cirkvi. tradície. cestou Petra a Pavla.