Pre lepšie pochopenie kontextu si pripomeňme niektoré významné osobnosti, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v slovenskej cirkvi:
- Mons. Dr.h.c. Ján Hirka: Narodil sa 16. novembra 1923 v Abranovciach, okres Prešov. Po vysviacke v roku 1949 pôsobil tajne v pastoračnej činnosti a bol prenasledovaný štátnou bezpečnosťou. V roku 1968 sa stal správcom farnosti v Prešove a neskôr bol vymenovaný za ordinára prešovského biskupstva.
- Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ: Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi v Ríme, si 14. júna pripomína 10. výročie svojej biskupskej vysviacky. Prijal ju v Bazilike Santa Maria Maggiore, v nedeľu 14. júna 2009, v deň.
- Kardinál Jozef Tomko: Narodil sa 11. marca 1924 v Udavskom, okres Humenné. Po kňazskej vysviacke v roku 1949 pôsobil v Ríme a venoval sa štúdiu teologických disciplín. Pápež Ján Pavol II. ho vymenoval za kardinála v roku 1985.
Mons. Dr.h.c. Ján Hirka
Biskupská vysviacka Mons. Jána Hirku
Život Mons. Jána Hirku
Mons. Dr.h.c. Ján Hirka pochádzal z roľníckej rodiny a narodil sa 16. novembra 1923 v Abranovciach, okres Prešov. Do ľudovej školy chodil v Abranovciach od r. 1930. V rokoch 1936 - 44 študoval na cirkevnom gymnáziu v Prešove. Po maturite, ktorá bola 3. mája 1944 sa prihlásil do Gréckokatolíckeho kňazského seminára v Prešove, kde bol aj prijatý.
Teológiu začal študovať na Gréckokatolíckej bohosloveckej vysokej škole v Prešove. Po štyroch rokoch štúdia ho prešovský biskup Pavol Peter Gojdič poslal na ďalšie štúdia do Prahy. Tam v júni 1949 dostal Absolutórium na Bohosloveckej fakulte Karlovej univerzity. Nižšie svätenia ako aj subdiakonát i diakonát mu udelil o. biskup Pavol Peter Gojdič. Kňazskú vysviacku vykonal Dr. Vasiľ Hopko, prešovský pomocný biskup dňa 31. júla 1949 v kaplnke prešovského kňazského seminára.
Po vysviacke novokňaz Ján Hirka dostal dekrét na biskupský úrad do funkcie koncipistu a zároveň aj za výpomocného duchovného do Ľutiny. Krajský cirkevný tajomník mu však výpomoc v Ľutine zakázal. V tom čase už boli na biskupskom úrade štátni zmocnenci, ktorí kontrolovali návštevy i všetku poštu a tak sa aj o. Ján Hirka dostal pod štátny dozor.
Prenasledovanie a väzenie
Po likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi dňa 28. apríla 1950, sa skrýval a pokračoval tajne v pastoračnej činnosti. Popri tom pracoval ako pomocný robotník na takých miestach, kde od neho nevyžadovali pracovné povolenie.
Štátna tajná bezpečnosť ho však vystopovala a dňa 22. októbra 1952 bol zatknutý. Vo vyšetrovacej väzbe v Prešove bol šesť mesiacov. Ľudový súd v Prešove ho dňa 28. apríla 1953 odsúdil na tri roky väzenia pre: „Trestný čin marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona.
Domov však prísť nemohol, lebo trest zákazu pobytu v košickom a prešovskom kraji na dobu päť rokov zostal v platnosti. Podarilo sa mu zamestnať v Mostárni Brezno, ale ani tu ho štátna moc nenechala na pokoji. Štátna tajná bezpečnosť ho sledovala, striehla na každý jeho krok a dňa 19. septembra 1955 bol znova zatknutý. Po šiestich mesiacoch vyšetrovacej väzby v Košiciach, keď mu hrozilo odsúdenie za velezradu, bol eskortovaný spolu s ostatnými obvinenými do Prahy na Pankrác, kde bol vo vyšetrovacej väzbe ďalších šesť mesiacov.
Súdny proces sa konal na Najvyššom súde v Prahe, trval deväť dní a dňa 4. septembra 1956 bol vynesený rozsudok. V ňom o. Ján Hirka dostal dva a pol roka väzenia za: „Nepriateľské združovanie proti republike.“ Hneď po rozsudku bol deportovaný do tábora nútených prác v Rtyně v Podkrkonoší, kde doloval uhlie v hlbinnej bani.
Gréckokatolícka katedrála v Prešove
Obnova Gréckokatolíckej cirkvi
Keď bola činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 obnovená, stal sa správcom farnosti v Prešove, potom okresným dekanom a 20. decembra 1968 ho Svätý Otec Pavol VI. vymenoval za ordinára - apoštolského administrátora prešovského biskupstva s právami diecézneho biskupa.
Dňa 21. decembra 1989 Svätý Otec Ján Pavol II. vymenoval Mons. Jána Hirku za prešovského sídelného biskupa. Biskupskú konsekráciu prijal od Jeho Eminencie Mons. Jozefa kardinála Tomka v Prešove dňa 17. februára 1990 za veľkej účasti biskupov z celého sveta, kňazov i veriacich.
Činnosť po novembri 1989
Otec biskup v prvom rade získaval pre prácu na biskupskom úrade potrebných odborníkov a spolu s nimi, kňazmi ale hlavne s veriacimi sa dal do práce na povznesení pastoračnej činnosti, ale tiež aj na obnove zdevastovaných sakrálnych objektov. Obnovil činnosť Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty i kňazského seminára.
Veľkou udalosťou v živote otca biskupa i celej gréckokatolíckej cirkvi bola návšteva Svätého Otca 2. júla 1995 v Prešove. K vrcholu pôsobenia o. biskupa Jána Hirku na prešovskom biskupskom stolci patrí beatifikácia biskupa - mučeníka Pavla Petra Gojdiča i rehoľného kňaza redemptoristu o. Metóda Dominika Trčku dňa 4. novembra 2001 v Ríme.
Otec biskup ani po svojom odchode do emeritúry dňa 10.12.2002 neprestal pracovať a zaujímať sa o dianie v cirkvi i v spoločnosti. Biskup Ján Hirka zomrel vo štvrtok 10. apríla 2014 o 13:30, zaopatrený sviatosťami.
Ďalšie významné osobnosti
Ján Vojtaššák
Hornooravská obec Zákamenné sa významne zapísala do dejín Cirkvi na Slovensku tým, že dala veľkého syna Cirkvi i národa - biskupa Jána Vojtaššáka. Ján Vojtaššák sa narodil v rodine Antona Vojtaššáka a Márie, rodenej Klimčíkovej, 14. novembra 1877 ako siedme z jedenástich detí.
Dňa 13. novembra 1920 bol v tajnom konzistóriu v Ríme vymenovaný za spišského biskupa. Jeho biskupská konsekrácia sa uskutočnila dňa 13. februára 1921 v starobylej Nitre. Spolu s Jánom Vojtaššákom boli na biskupov Spišská Kapitula - Katedrála sv. Martina, v ktorej bol Boží služobník, Ján Vojtaššák, vysvätený na kňaza 1. júla 1901 vtedy vysvätení ešte dvaja: Dr. Karol Kmeťko a Dr. Marián Blaha. Konsekráciu vykonal nuncius Svätého stolca v Prahe Klement Micara, titulárny arcibiskup apumenský.
tags: #prvy #slovensky #arcibiskup