Slovensko sa môže popýšiť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré zahŕňa aj množstvo stredovekých kostolov. Tieto sakrálne stavby sú nielen architektonickými skvostami, ale aj dôležitými svedkami minulosti. Medzi najvýznamnejšie a najstaršie sakrálne pamiatky na našom území patria kostoly, ktoré siahajú až do obdobia Veľkej Moravy. Tieto kostoly sú nielen dôkazom kresťanskej tradície, ale aj svedectvom o vyspelosti a kultúrnom bohatstve našich predkov.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch
„Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy. Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí.“ Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje.
Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy. Kostolík je zároveň živým dôkazom doho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR. Kopčany boli súčasťou Mikulčíc, ktoré si prisvojujú Moraváci. V skutočnosti však samotné hradisko Valy ležalo priamo na rieke Morava na ostrove, resp. niekoľkých ostrovoch.
Až v neskoršom období po zániku hradiska zmenila Morava koryto postupne až do súčasného stavu. Podľa súčasného chápania hraníc, ktoré idú po rieke Morava by sa teda dalo povedať, že Mikulčice boli polovične Slovenské a polovične Moravské, čo je ale samozrejme nezmysel. Morava 9. storočia (myslím tým pôvodnú „Mojmírovu“ Moravu) zahŕňala bezpochyby aj veľkú časť západného Slovenska. Je vylúčené, aby mocenské centrum Moravy ležalo na hranici kniežatstva. Takéto centrá ležali zásadne hlboko vo vnútrozemí.
Po pričlenení západného Slovenska K Uhorsku sa postupne východná časť Moravy (predovšetkým dnešné Záhorie) prestala identifikovať s pôvodnou Moravou a tento názov zostal iba jej západnej časti. Paradoxom ale je, že práve tá časť dnešnej Moravy, ktorá tvorila centrum historickej Moravy sa ešte stále nazýva Slovácko, čo evokuje rôzne asociácie.
Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská . Pri kostrách odkrytých v pásovej sonde severne od kostola nenašla žiadne nálezy dovoľujúce ich datovanie, vlastný kostol považovala za ranogotický. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová . Štyrmi sondami po obvode kostola a jednou v interiéri opätovne zachytila kostrové hroby bez akejkoľvek výbavy a západne od kostola v sonde 2/94/95 fragmenty staršieho muriva neskôr identifikovaného ako základy predsiene.
Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR. V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia. O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra. Stavba prešla prvými výraznejšími úpravami okolo polovice 13. storočia, keď boli upravené pôvodné polkruhovo ukončené okná lode. Na severnej strane boli zamurované a na južnej boli zmenené do podoby ranogotických okien s kamennými mníškami. Podobné okno bolo prerazené aj v južnej stene apsidy.
V 2. polovici 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším gotickým portálom, asymetricky osadeným. Súviselo to pravdepodobne s vybudovaním empory v západnej časti lode. Okrem toho dostal kostolík nový oltár. V 17. storočí prešli úpravami okná, najmä sa to týka okna na južnej strane lode, bližšieho k apside, ktoré bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu. V tomto storočí definitívne zaniká osídlenie okolo kostolíka, ktorý zostal sám v močaristej krajine. Vďaka starostlivosti veriacich však nezanikol. Naposledy bol opravovaný ešte v roku 1926.
Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)
Záverom treba dodať, že najnovšie výskumy nasvedčujú tomu, že na Slovensku stojí ešte prinajmenšom jedna stavba, ktorej pôvod siaha ešte do obdobia Veľkej Moravy a tou je kostolík v obci Kostoľany pod Tribečom. Velkomoravský pôvod kostolíka v Kostoľanoch je zatiaľ doložený len dendrochronologicky, keď analýza dreveného trámu z múru ukázala, že s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza zo stromu vyťatého okolo roku 860. Treba doplniť, že tento kostol bol na základe nálezu stavebného dreva v murive datovaný nepriamo do 9. st. nielen dendrochronologicky ale i meraním obsahu uhlíka C14. Aj touto metódou sa drevo datuje do priebehu 9. st. Je to dôležité, lebo ak proti dendrodatovaniu možno vzniesť isté výhrady týkajúce sa nižšej miery preukaznosti zistenej sekvencie letokruhov, tak úplne zhodné datovanie inou metódou musí tieto pochybnosti rozptýliť. Jediná vec, ktorá doposiaľ Kostoľanom chýba oproti Kopčanom sú veľkomoravské hroby, rešpektujúce stavbu kostola.
Kostolík v Kostoľanoch pod Tribečom
Kostolík v Kostoľanoch pod Tribečom
Ďalšou stavbou, ktorej pôvod siaha do obdobia Veľkej Moravy, je kostolík v obci Kostoľany pod Tribečom. Velkomoravský pôvod kostolíka v Kostoľanoch je zatiaľ doložený len dendrochronologicky, keď analýza dreveného trámu z múru ukázala, že s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza zo stromu vyťatého okolo roku 860. Treba doplniť, že tento kostol bol na základe nálezu stavebného dreva v murive datovaný nepriamo do 9. st. nielen dendrochronologicky ale i meraním obsahu uhlíka C14. Aj touto metódou sa drevo datuje do priebehu 9. st. Je to dôležité, lebo ak proti dendrodatovaniu možno vzniesť isté výhrady týkajúce sa nižšej miery preukaznosti zistenej sekvencie letokruhov, tak úplne zhodné datovanie inou metódou musí tieto pochybnosti rozptýliť. Jediná vec, ktorá doposiaľ Kostoľanom chýba oproti Kopčanom sú veľkomoravské hroby, rešpektujúce stavbu kostola.
Kostol sv. Kataríny v Ľubici
Kostolík v Ľubici
Neveľký kostolík postavili niekedy v 13. alebo 14. storočí v centre stredovekej Ľubice, z čoho niektorí odborníci usudzujú, že mohlo ísť o prvý, najstarší chrám obce. Podľa iných zdrojov kostolík postavili až v 14. Datovanie kostolíka nie je ujednotené, uvádza sa obdobie okolo polovice 13. storočia, 14. storočie a niekedy dokonca aj nie veľmi reálne 12.
Počas reformácie prešiel do rúk evanjelikom a využívali ho veriaci slovenského pôvodu, vďaka čomu ho nazývali aj slovenským kostolom. V roku 1671 ho získali opäť katolíci. V nasledujúcom období bol barokovo prestavaný, pričom viaceré opravy boli vynútené častými požiarmi a povodňami (spomínajú sa v rokoch 1713, 1735, 1813 a 1845). Veľká časť vnútorného vybavenia pochádza práve z 18. Až do roku 1890 si stredoveký kostolík v obci zachoval svoju gotickú podobu.
V roku 2010 kostolík i jeho zariadenie opäť poškodila povodeň, hrubú stavbu sa podarilo obnoviť do jesene 2014. V rámci obnovy bola okrem iného znížená podlaha na stredovekú úroveň. V roku 2011 sa realizoval archeologický výskum pri znížení podlahy v lodi a sakristii. V obnovenom kostolíku sa uskutočnila prvá sv. omša koncom októbra 2014. V roku 2018 boli ukončené úpravy okolia stavby.
Kostolík slúži ako filiálny chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Dňa 4. júna 2010 bol kostolík vytopený pri povodni (fotogaléria na stránke obce). Po nich sa začalo s opravami. Obec Ľubica leží v bezprostrednej blízkosti Kežmarku. Kostolík stojí neďaleko hlavnej cesty z Kežmarku pri parčíku v oplotenom areáli.
Ďalšie stredoveké kostoly na Slovensku
Okrem vyššie spomenutých kostolov existuje na Slovensku mnoho ďalších stredovekých kostolov, ktoré majú bohatú históriu a architektonickú hodnotu. Medzi ne patria napríklad:
- Kostol Všetkých svätých v Ludrovej
- Kostol svätého Martina biskupa v Martinčeku
- Farský Kostol svätého Filipa a Jakuba apoštolov v Liptovskej Teplej
- Ranogotický farský Kostol svätého Ondreja apoštola v Ružomberku
- Farský Kostol svätých Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch
- Kostol sv. Petra a Pavla v Bohdanovciach nad Trnavou
Tieto kostoly sú svedkami rôznych historických období a udalostí, a preto si zaslúžia našu pozornosť a ochranu.
Kostol Všetkých svätých v Ludrovej
Stredoveké kostoly v Liptove
Údaje hovoria, že koncom 9. a začiatkom 10. storočia do tejto oblasti pravdepodobne z Turca prichádzajú Slovania, ktorí položili základy osídlenia. Neboli to však prví obyvatelia v tejto oblasti. Staršie, malé sídliská sa nachádzali už predtým na viacerých miestach (Madočany, L. Štiavnica, Vlkolínec...) Prichádzajúce slovanské obyvateľstvo prináša so sebou aj začiatky kresťanskej kultúry. Možno nariadením uhorského kráľa Štefana v 10.-11. storočí začínajú kresťania budovať prvé kostoly. Podľa nariadenia mal byť na desať obcí, či osád vybudovaný jeden kostol. Predpokladáme, že takto na území dolného Liptova začali budovať prvé sakrálne stavby. Výstavba ďalších kostolov pokračovala v 13. storočí.
Za najstarší sakrálny objekt sa považujú archeológmi odkryté základy románskeho Kostola Svätého Ducha v Komjatnej, datovaného do 12. storočia. Bola to jednoloďová stavba o rozmeroch približne 9 x 8 m s polkruhovou apsidou (výklenok pre oltár). Na základoch tejto stavby a jej rozšírením v 14. storočí postavili stredoveký kostol s polygonálnou svätyňou. V kostole a v jeho blízkom okolí bolo odkrytých 16 hrobov datovaných do 11. storočia s nálezmi bronzových guľovitých gombíkov z 10. a 11. storočia.
Pod starším kultovým centrom na Havránku až do výstavby priehrady bola dedina Liptovská Svätá Mara. Pravdepodobne bola najstarším kresťanským centrom na Liptove s Kostolom Panny Márie. Nie je celkom jasné, ako prvý kostol, ktorého vznik je datovaný na prelom 11. a 12. storočia - vyzeral. Predpokladá sa, že bol jednoloďový s pravouhlou svätyňou. Okolo rokov 1260 - 1280 bol prestavaný, predĺžený s novou pravouhlou svätyňou so sakristiou. V rovnakom čase bola postavená predstavaná veža. Kostol pre nestabilitu ustúpil výstavbe priehrady a zachovaná ostala len veža.
Po tatárskom vpáde do Uhorska v roku 1241 sú na viacerých miestach sledovaného územia stavané sakrálne stavby. Do tohto obdobia možno priradiť ranogotickú svätyňu s krížovou klenbou v Kostole svätej Kataríny Alexandrijskej v Hrboltovej. Aj po výstavbe nového kostola začiatkom 19. storočia ostala svätyňa v kostole zachovaná.
Medzi najstaršie kostoly z tohto obdobia radíme starobylý kostol zasvätený k úcte Michala Archanjela v Liptovskom Michale. Prvý raz sa v písomnostiach spomína v roku 1326, ale pochádza z druhej tretiny 13. storočia. V danej dobe bol v šírom okolí jediným kostolom. Upravený bol v prvej polovici 14. storočia a neskôr v 19. storočí. Patrí medzi najstaršie sakrálne stavby Liptova. Dodnes má kostol zachované sakristie s krížovou klenbou, štrbinové lomené okná. Hlavný vstup tvorí gotický sedlový portál, gotické dvere s dekorovaným kovaním. Sedlová strecha kostola je krytá šindľom s výraznou vežičkou - sanktusníkom. Kostol je obtočený múrom so strieľňami. Drevená šalovaná zvonica sa spomína už v roku 1694. V minulosti sa v blízkosti kostola pri vykopávkach našli urny, bronzové šperky.