Tento článok sa zameriava na významné osobnosti, ktoré pochádzajú alebo sú spojené so Svätým Jurom a Oravou. Predstavíme si ich životné cesty, prínos pre spoločnosť a oblasť ich pôsobenia.
Významné osobnosti
J
Ján (*18. 4. 1694 Dolný Kubín - †5. 7. ) bol príslušníkom oravského zemianskeho rodu. Od r. 1712 študoval v Kežmarku a v Debrecíne, r. 1716-18 na kolégiu v Prešove, r. 1718-21 na univerzite vo Wittenbergu. Od r. 1721 bol rektorom školy v Necpaloch, od r. 1724 ev. farárom vo Vrbovciach, v Prietrži a v Štítniku a r. 1741 superintendentom potiského dištriktu.
Po návrate zo štúdií bol obvinený z tajného kázania a odsúdený na trest smrti. Po 16-týždňovom väznení bol prepustený na zákrok oravského podžupana J. Okoličániho. Pod vplyvom nemeckej teologickej spisby literárne pracoval už vo Wittenbergu, neskôr naň vplýval najmä Daniel Krman, s ktorým spolupracoval na preklade Biblie. Po Krmanovom uväznení vydal jeho Slovenskú cirkevnú agendu (1734) a prepracovaný Dvojitý katechizmus učení křesťanského (1738). Písal barokovú náboženskú literatúru výchovno-vzdelávacieho charakteru, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne.
Časť jeho tvorby zostala v rkp, niektoré jeho diela sa stratili, najvýznamnejšie vychádzali až do 20. storočia. Medzi jeho diela patria: Nucleus veritatis (Wittenberg 1719), De causis turbarum in ecclesia (1721), Gruntovní vysvětlení katechysmu D. M. Luthera… (B. m. 1738), Rozebrání částek některých katechysmu Dra M. Luthera (B. m. 1742) a Spasitedlná příprava k smrti… (B. m. 1742); s prídavkami: Lekárství duše…; Kratičká a nábožné pře-myšlování o motorovém nakažení neb povětří…, Knížečka spovědní…, Modlitby… so 400 piesňami; Líbezné jádro celého křesťanského ev. učení… (B. m.).
G
G. (*1757 Dolný Kubín - †27. 3.) po štúdiách práva pôsobil ako prokurátor dištriktuálneho súdu v Prešove a neskôr kráľovského súdu v Budíne. Do radikálno-demokratického hnutia uhorských jakobínov s cieľom zvrhnúť feudalizmus a monarchiu a zmeniť Uhorsko na buržoáznu republiku ho získal jeden z vodcov hnutia J. Hajnóci, bol aj členom slobodomurárskej lóže. Opísal časť jakobínskeho katechizmu - pravidiel tajného spolku.
František Abaffy
František Abaffy (*1732 Horná Lehota - †15. 3.) bol príslušníkom oravskej vetvy šľachtického rodu. Študoval právo, filozofiu a dejiny na univerzite v Trnave. Hospodáril na rodinných majetkoch v Hornej Lehote, r. 1760-1770 bol podžupanom Oravskej stolice, funkcie sa vzdal kvôli cestovateľským plánom. Od r. 1772 precestoval viaceré európske štáty (navštívil Paríž, Londýn, Petrohrad a i.).
Bol prívržencom myšlienok francúzskych osvietencov, členom slobodomurárskej lóže. V jeho peštianskom dome sa schádzali príslušníci hnutia uhorských jakobínov, ktorí chceli uskutočniť myšlienky Francúzskej revolúcie v podmienkach Uhorska. Pripisuje sa mu autorstvo slovenskej a maďarskej parafrázy Marseillaisy, anonymných letákov a piesní, odsudzujúcich zastarané feudálne pomery v Uhorsku, obhajujúce slobodu vierovyznania a návrat k prostému životu.
Po odhalení Martinovičovho sprisahania uhorských jakobínov r. 1794 ho zatkli, postavili pred súd, svoju časť na sprisahaní však poprel, v máji r. 1795 ho prepustili. Medzi jeho diela patria: Pro se Franciscus Abaffy… (Budapešť 1790), Declaratio statuum catholicorum… (B. m. 1791), Vox clamantis in deserto (B. m.).
Mapa Oravy
Augustín Abaffy
Augustín Abaffy (*11. 7. 1799 Horná Lehota - †15. 6.) po štúdiách hospodáril na rodinnom majetku a pôsobil v správe Oravskej stolice, r. 1837-44 jej podžupan, r. 1860 komisár. Bol prívržencom Adresnej - Deákovej strany, ideologický a politický predstaviteľ záujmov drobnej a strednej šľachty. Zo svojho triedneho stanoviska označil za príčinu biedy ľudu jeho nevzdelanosť a zaostalosť.
S bratom Augustínom propagoval, i v rámci Učenej spoločnosti oravskej, ktorej od r. 1860 predsedal, zakladanie vzorových hospodárstiev, racionálny chov dobytka, moderne riadené hospodárstvo. R. 1840 bol poslancom uhorského stavovského snemu.
Dimitrij Andrusov
Dimitrij Andrusov (*R. 1915 maturoval na gymnáziu v Petrohrade, kde r. 1915-18 študoval na univerzite, r. 1920-22 pokračoval v štúdiách na Sorbonne v Paríži, r. 1922-25 na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe, r. 1940 univ. prof. Od r. 1926 spolupracovník Štátneho geologického ústavu, r. 1929 pracovník prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, r. 1938-39 riaditeľ Geologického ústavu Slovenskej vysokej školy technickej v Košiciach a v Martine, od r. 1939 v Bratislave, zároveň od r. 1940 vedúci Geologicko-paleontologického ústavu, od r. 1952 vedúci Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK, zároveň aj vedúci Geologického ústavu a Geologického laboratória SAV.
Bol vynikajúci, medzinárodne renomovaný geológ, venoval sa stratigrafii, tektonike, paleontológii, ložiskovej a inžinierskej geológii. V prvom období skúmal Český masív, potom karpatskú sústavu na území ČSR. Geologický výskum na Slovensku začína na Orave v Oravskom Podzámku. Spočiatku sa sústredil na výskum bradlo-vého pásma, v 5-zv. monografii Geologický výskum bradlového pásma Západných Karpát (1931-55) syntetizujúco objasňoval jeho tektoniku a stratigrafiu. Na území Oravy sú v oblasti aplikovanej geológie významné jeho početné expertízy a posudky spojené s projektovaním výstavby Oravskej priehrady i riešením viacerých geologických problémov v priebehu samotnej výstavby. Medzi prvými sa začal zaoberať inžiniersko-geologickými problémami hradného brala Oravského hradu. Venoval sa aj riešeniu hydrogeologických pomerov minerálnych vôd v Oravskej Polhore.
Bol autor monografických prác o geológii Slovenska, okolo 300 štúdií a článkov v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a zborníkoch, odbornými heslami prispel do Geologického slovníka a i. encyklopedických prác, zú-častnil sa na zostavení Prehľadnej geologickej mapy Československa. Výsledky svojich výskumov využil v praxi. Riešil praktické geologické úlohy súvisiace so stavbou priehrad, tunelov, železníc, najmä s vyhľadávaním nerudných nerastných surovín. Spoluzakladateľ a vedúci geologických výskumných pracovísk. Zaslúžil sa o rozvoj odborného geologického časopisectva na Slovensku, r. 1940-45 redigoval Práce Št. geologického ústavu, r.
Medzi jeho významné diela patria: Geologický výzkum vnitřního bradlového pásma v Západních Karpatech 1-3 (Praha 1931, 1938), Subtatranské príkrovy Západných Karpát (Praha 1936), Geologie Slovenska (Praha 1938), Geológia československých Karpát 1-3 (Bratislava 1958, 1959, 1965), Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten (Bratislava 1968) a Stratigrafický slovník Západných Karpát 1.
Oravský hrad
Príbeh Oravského hradu / The story of Orava Castle
Jur Tesák Mošovský
Jur Tesák Mošovský (*1740 - †14. 4.) pochádzal z Oravy. Po r. 1772 sa s rodinou presťahoval z Hornej Lehoty do Miškolca. Na Slovensku je jeho jeden nástroj, dokončený v r. k. kostole v Rimavských Janovciach. Jeho prospektové masívne píšťaly sú zdobené nad i pod lábiom tepaným ornamentom. Z maľovaných maskarón na lábiách jeho nástroja v obci Fáj (Maďarsko), dokončeného r.
Štefan Závodník
Štefan Závodník (*5. 7. 1808 Hladovka - †23. 1.) po absolvovaní kňazského seminára r. 1834-92 pôsobil ako katolícky farár v Bobrovci, kde založil r. 1840 podľa írskeho vzoru prvý Spolok miernosti na Slovensku. Na pôde spolku sa organizovalo protialkoholické hnutie a v jeho rámci osvetová činnosť. Pomáhal pri vzdelávaní, najmä zakladaním škôl, finančne podporoval mladých učiteľov.
Jozef Herda
Jozef Herda (*27. 5. 1935 Dolný Kubín - †16. 5.) študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, r. 1953-58 na Filmovej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. R. 1958-70 bol dramaturgom a vedúcim filmového vysielania v Čs. televízii v Bratislave a predsedom televíznej sekcie Slovenského zväzu filmových a televíznych umelcov.
Ako prozaik debutoval zbierkou poviedok Dom pre živých (1962), vzápätí vydal druhú knihu próz Ticho, ktoré si tu zanechal (1964). Obidvoma sa zaradil medzi vyzretých prozaikov vtedajšej mladej generácie, usilujúcej sa o prezentáciu umelecky pravdivého obrazu doby, vrátane negatívnych javov, dezilúzie a skepsy človeka v totalitnom režime. V televíznej dramaturgii spolup...
Samuel Reuss
Samuel Reuss (22. 3. 1748 Liptovská Sielnica - 15. 2. ) Študoval na ev. lýceu v Bratislave, r. 1782-85 na univerzite v Jene. R. 1785-87 ev. farár vo Veličnej, r. 1787-1803 v Banskej Bystrici-Radvani, r. 1803-06 v Banskej Štiavnici.
Bol zakladateľ osvietenskej učenej spoločnosti Societas ex totius monarchiae Austriacae viris eruditis coacta, r. 1793-1803 vydavateľ a redaktor ročenky Novi ecclesiastico-scholastici Annales evangelicorum aug. et helvet. confessionis in Austriaca haereditarium, do ktorej prispieval správami a recenziami domácej i zahraničnej knižnej tvorby. Usiloval sa o pozdvihnutie cirkevného školstva a vzdelanostnej úrovne širších vrstiev obyvateľstva, v Banskej Štiavnici založil súkromnú školu pre chlapcov a dievčatá, školskej problematike sa venoval i publicisticky. Príležitostnými básňami prispel do zborníkov na počesť rektora bratislavského lýcea J. Carmen, quod dum D. Joannes Georgius Stretsko… Bratislava 1780; Ita celeberrimo gymnasii a. c. Posoniensis rektori Joanni Georgio Stretsko die nomini ejus sacra … Bratislava 1782; Svaté kázaní, kteréž… měl v chrámě ev. Radvanském.
Ján Volko-Starohorský (*10. 1897 Radošina - †7. 1.) Študoval na gymnáziu v Nitre, právo v Bratislave. Od r. 1921 notár vo Veličnej, od r. 1925 komisár a radca politickej správy na okr. úradoch v Kremnici, Kysuckom Novom Meste, Skalici, Levoči, Nových Zámkoch, Nitre, Liptovskom Mikuláši, r. 1953 Národopisného ústavu SAV, r. 1954-58 Archeologického ústavu SAV v Košiciach. Vlastivedný pracovník, úspešný najmä v archeológii. Ako študent gymnázia zbieral archeologické pamiatky z okolia rodiska pre župné múzeum v Nitre. Na Orave skúmal ľudovú architektúru, kroje a ľudovú remeselnú výrobu, v Kremnici dejiny baníctva a miestne názvy, na Kysuciach zbieral národopisný materiál a opísal ľudové zvyky. Udržiaval kontakty so SNM a vedeckými odborníkmi MS v Martine, s miestnymi múzeami. Ako pracovník Archeologického ústavu SAV uskutočnil výskumy na strednom Zemplíne (Somotor, Tibava), novými nálezmi prispel k objasneniu historického vývoja na východnom Slovensku v dobe bronzovej. Od r.
Medzi jeho diela patria: Výsledok archeologického prieskumu na zemplínsko-užskej nížine v rokoch 1953-54. In: Vlastivedný sborník 1. Košice, 1955, s. 144-172; Bronzový poklad zo Somotoru na východnom Slovensku. In: Archeologické rozhledy, roč. 7, 1955, s. 445, 471; Pohrebisko z doby medenej v Tibave na východnom Slovensku. In: Slovenská archeológia, roč. 6, 1959, č. 1, s. 39-40; Zemplín vo svetle novších archeologických nálezov. In: Nové obzory, roč. 2, 1960, s. 1.