Kostol sv. Antona Paduánskeho v Košiciach: História a Architektúra

Košice, metropola východného Slovenska, sú bohaté na históriu a vzácne sakrálne stavby. Mesto, ktoré niektorí nazývajú metropolou východného Slovenska, má viac ako 40 kostolov. V roku 2013 sa Košice stali Európskym hlavným mestom kultúry a od roku 2016 majú titul Európske mesto športu. Prvá písomná zmienka o Košiciach je z roku 1230, ale archeológovia našli pozostatky z dávnych čias, a to znamená, že Košická kotlina bola už od dávnych čias obývaná. Košice sú druhým najväčším mestom na Slovenku s takmer 240 000 obyvateľov.

Panoramatický pohľad na Košice

Medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky mesta patrí aj Seminárny kostol sv. Antona Paduánskeho, známy aj ako Františkánsky kostol. Po Dominikánskom kostole je to druhý najstarší kostol v Košiciach. Oproti Dómu sv. Alžbety je dlhší o viac než osem metrov. Jeho oficiálny názov je Seminárny kostol sv. Antona Paduánskeho, ale známy je aj pod názvom Františkánsky kostol. Kedysi mal prívlastok aj “vojenský” kostol, pretože v čase jeho nefunkčnosti v ňom boli vojenské sklady, potom ho na bohoslužby využívali kuruckí vojaci a nakoniec i pretože ho na konci II. svetovej vojny vyrabovali osloboditelia IV. ukrajinského frontu.

História Kostola

Dejiny františkánskeho kostola v Košiciach siahajú až do 14. storočia, veľkú časť jeho stredovekej podoby však zmazala baroková prestavba v 18. Františkáni začali svoj chrám zasvätený sv. Mikulášovi budovať zrejme v 30. rokoch 14. storočia s podporou pánov z Perína. Dátum začiatku výstavby chrámu na tomto mieste nie je známy. Vieme len toľko, že tu stál kostol, ktorý vyhorel a v roku v roku 1333 dali súčasnú stavbu v gotickom štýle na z ruín starého chrámu postaviť páni z Perína, čiže Peréniovci (Perényi). Z roku 1397 sa zachovala zmienka o kazateľovi zo sv. Muklášovi. Patrocínium (zasvätenie patrónovi) patrilo sv. Výstavbu dokončili až v roku 1405. Kostol postavili ako pomerne veľkú, reprezentatívnu jednoloďovú stavbu s dlhým polygonálnym presbytériom. Po štvrté podlažie ju stavali ešte v 14. storočia.

Začiatkom 15. storočia zaklenuli loď (na dvojlodie) i presbytérium neskorogotickými klenbami ovplyvnené viedenskou gotikou majstra Michala. Rok 1556 bol pre Košice katastrofický v tom zmysle, že pri požiari vyhorelo takmer celé centrum včítane Dómu sv. Alžbety, Urbanovej veže, ale aj Kostola sv. Mikuláša. Už krátko po vystúpení Martina Luthera sa do Košíc dostali myšlienky reformácie, ktorej šírenie viedlo v roku 1551 k odchodu františkánov z mesta. Ten na rozdiel od iných stavieb ostal neopravený a zriadili v ňom vojenský sklad. Opustenú a poškodenú stavbu prevzala armáda. Cisár Rudolf II. povolil v roku 1578 zastrešenie kláštora. Jeho priestory slúžili ako vojenská ubytovňa a loď kostola sa zmenila na sklad zbraní.

Po roku 1603 (uvádza sa aj rok 1650) získala Jágerská kapitula, taktiež presídlená kvôli tureckej expanzii, do užívania presbytérium kostola, sakristiu a vežu. V rokoch 1600 až 1640 sa počas reformácie dostal do vlastníctva protestantov, v roku 1640 sa vrátil katolíckej františkánskej reholi. V roku 1651 neskôr sa do Košíc vracajú františkáni, ktorí zo začiatku využívali na liturgické účely Kaplnku sv. Antona Paduánskeho medzi refektóriom kláštora a svätyňou kostola. Napriek tomu, že šlo o veľmi poškodený chrám, dostalo sa mu mimoriadnej pozornosti. V rokoch 1650 až 1671 totiž Jáger dobyli a držali tureckí dobyvatelia a jágerský biskup sa premiestnil so svojim úradom do Košíc. Po obsadení Košíc oddielmi Imricha Thökölyho v roku 1682 na krátky čas františkáni opäť odišli z mesta a do svätyne ich kostola sa vrátila Jágerská kapitula. Z pôvodného kostola sv. Mikuláša bola opravená iba svätyňa (v danom čase uzatvorená a oddelená od lode chrámu). Práve v tejto svätyni slúžil biskup svoje omše, teda v rokoch 1650 až 1671 bol kostol v pozícii katedrály. Po návrate do Košíc františkáni znova využívali Kaplnku sv. Antona.

Dostatočnej pozornosti sa mu venovalo aj počas kuruckých povstaní. Otčim Františka II. Rákociho, ktorým bol Imrich Tököli, v roku 1682 vydal katolícke kostoly luteránom. V rukách katolíkov ostal len tento chrám. Neskorším návratom katolíkov (teda i františkánov) sa začalo s opravou kostola a a zasvätili ho sv. Antonovi Paduánskemu. V 18. storočí sa začalo s rozsiahlymi prestavbami kostola. V roku 1720 dostala loď novú, nižšie položenú klenbu s maliarskou výzdobou. Kostol dostal aj nové fasády. Rekonštrukčné práce sa konali v rokoch 1718 až 1724 a získal terajšiu barokovú podobu. Po veľkej prestavbe kláštora v roku 1763 došlo o rok neskôr aj k zmene patrocínia kláštorného chrámu na sv. Antona Paduánskeho. V roku 1778 ho však postihol ďalší požiar, pri ktorom sa roztavili štyri zvony aj vežové hodiny. Z obnoveného kláštora sa františkáni netešili dlho, už v roku 1779 ho postihol požiar a v roku 1788, po dekréte cisára Jozefa II.

Keď cisár Jozef II. rozpustil rády žobravých mníchov, v Košiciach zanikol aj rád Františkánov. V Košiciach ostal jediný, ktorý sa volal Sebald Swoboda. Po založení košického biskupstva bol v roku 1806 v kostole a kláštore zriadený kňažský seminár. V roku 1804 vzniklo v Košiciach biskupstvo, ktoré vyžadovalo vlastný seminár. Práve jeho založením bol Sebald Swoboda poverený a tak sa tento kostol stal seminárny. Počas napoleonských vojen využívala objekty armáda ako sklad. Počas napoleonských vojen bol však obsadený a opäť (azda dáky zvyk?) slúžil ako vojenský sklad. Armáda opustila kláštor v roku 1815. História sa zopakovala aj v inej pozícii tohto chrámu.

V rokoch 1862 - 63 bola realizovaná maliarska výzdoba interiéru. V 19. storočí opravovali Dóm sv. Alžbety a biskup hľadal nový svätostánok na svoje bohoslužby. Jeho voľba padla na kostol biskupského semináru a tak sa na čas opäť stal katedrálou. Kňažský seminár fungoval až do roku 1950, kedy bol v rámci komunistických represií proti katolíckej cirkvi zrušený. Vojaci súvisia s týmto chrámom ešte jedným neschválne známym skutkom z 19. januára 1945. Keď Košice oslobodila 18. armáda IV. ukrajinského frontu, jej vojaci vtrhli do kostola vyrabovali ho. Cirkvi sa kláštorné budovy vrátili až v roku 1992, pričom došlo k obnoveniu seminára.

Architektúra a Súčasnosť

I keď kostol pôvodne postavili ako gotický, prešiel barokovou prestavbou. To sa prejavuje aj na priečelí, kde sa však zachovalo niekoľko gotických reliéfov. Takisto aj neskorogotická klenba presbytéria a trojité sedílie s bohatou kružbovou výzdobou v južnej stene presbytéria. Nad barokovou klenbou lode v podkrovnom priestore sa zachovali zväzkové prípory pôvodnej neskorogotickej klenby. Prvý zobrazuje ukrižovania Pána. Ïalej sú to sochy sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho, sv. Kláry a sv. Margaréty. Najvyššie je uložená kamenná plastika Blahoslavenej Matky s anjelmi. Všetky tieto prvky sú datované do obdobia prvej štvrtiny 15. storočia.

Pohľadom zvonku možno pozorovať ešte jednu architektonickú zaujímavosť. Veža nie je predstavaná za západnej strane lode chrámu, ako to býva zvykom, nevstupuje sa teda dnu cez ňu, ale týči sa až vzadu nad sakristiou. Táto kostolná architektúra je charakteristická iba pre františkánov a dominikánov. (Podobne je na to Dominikánsky kostol na Dominikánskom námestí.) Pri vstupe dovnútra návštevníka zaujme barokový interiér, ktorý pochádza z rokov 1760 až 1770. Výnimočne vysoké sú sochy na oltári. Sv. Peter a sv. Pavol majú vyše troch metrov. Pre oltár je celkovo typické veľkolepé stvárnenie netypickou rokovou konštrukciou s baldachýnom a postavou sv. Karola Bartolomejského. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Michal Unterberger. Zobrazuje Pannu Máriu s dieťaťom Ježišom a so sv. Antonom Paduánskym.

V chrámovej lodi sa nachádza sedem bočných kaplniek s oltármi sv. Petra z Alkantaru, Panny Márie, Svätej Rodiny, Lourdskej Panny, sv. Vendelína, sv. Jána Nepomuckého a sv. kríža. Priamo pod hlavným oltárom je umiestnená krypta, v ktorej spočíva zakladateľ Košickej univerzity v 17. storočí - jágerský biskup Benedikt Kisdy. Tá však bola počas 2. svetovej vojny vyplienená.

Seminárny kostol patrí pod Farnosť sv. Alžbet. Otvorený je len počas bohoslužieb. - Farnosť sv. Alžbet.

Dôležité udalosti v histórii kostola:

tags: #publikacie #o #kostol #sv #antona #paduanskeho