V malebnej obci Lúčka sa nachádza nový kostol, zasvätený svätej Anne, ktorý je významným duchovným centrom pre miestnych veriacich. V nedeľu 30. júla 2023 sa tu konala odpustová slávnosť, ktorá prilákala množstvo pútnikov a veriacich.
Svätá Anna a jej význam
Podľa tradície sa rodičia Panny Márie nazývali Joachim a Anna. Sväté písmo nikde neuvádza ich mená, prvá zmienka o nich sa nachádza v apokryfnom Protoevanjeliu sv. Jakuba z 2. storočia. Podľa tohto spisu bol Joachim bohatým, no aj veľmi zbožným a dobrým mužom.
Zisk zo svojich majetkov rozdeľoval na tri diely: jeden dával jeruzalemskému chrámu, jeden chudobným a posledný diel mal pre seba a svoju rodinu. Mali však bolesť - nemohli mať deti. Až keď boli vo vyššom veku, Anna počala a porodila dcéru, ktorej dali meno Mária, po hebrejsky Miriam (slovensky Bohu milá). Bola to veľká udalosť. Joachim priniesol za to obetu z desiatich baránkov a usporiadal hostinu. Aj chrámu venoval zvieratá na obetu. Keď mala Mária tri roky, zasvätili ju Pánovi v chráme.
Meno Joachim znamená Príprava na Pána. Meno Anna znamená milosť, láska, modlitba. Presné správy o nich nemáme, ale zato sa tešia veľkej úcte medzi veriacimi kresťanmi, nielen na Slovensku, ale po celom svete.
História farnosti Lúčka
Farnosť Lúčka zanikla v roku 1605, kedy bola vypálená a zničená. Odvtedy bola filiálkou Krivian, Lipian a nakoniec Kamenice. Obyvatelia Lúčky boli z väčšej časti katolíci. Kamenný kostol, ktorý bol zasvätený Duchu Svätému, bol vo veľmi zlom stave. Boli v ňom tri oltáre. S výnimkou hlavného, ku cti Najsvätejšej Trojice, boli ostatné časom schátrané a znivočené. Svätyňa bola zaklenutá. Kostol obkolesovali zvyšky murovaného plota. Kostol nemal vežu. Zvon bol umiestnený na najvyššom mieste kostola.
Od roku 1749, kedy sa ešte udáva kostol Ducha Svätého, sa potom pravidelne udáva kostol Najsvätejšej trojice. Bol kamenný s drevenou vežičkou so zaklenutou svätyňou. Veža, v ktorej boli dva zvony, bola iba pristavaná ku kostolu pri vchode do kostola. V kostole bol drevený chór, na ktorom bol organ so 6 registrami. Sakristia sa nachádzala na severnej strane kostola a bola dosť priestranná a v dobrom stave. V kostole bola tiež kazateľnica, lavice, dve zástavy. Oltáre boli obnovené. V blízkosti kostola bol malý cintorín.
Od roku 1741 po rekatolizácii za znovu začali písať matriky pokrstených, sobášených a pochovaných. V roku 1805 bol postavený v Lúčke nový kostol Najsvätejšej Trojice. Postavili ho na novom, vyvýšenom a bezpečnom mieste.
Keďže doteraz nie sú známe tak plány, ako aj účty, projekty kostola Lúčke, nedá sa bližšie opísať táto udalosť v živote obce. S určitosťou sa dá povedať, podľa opisu staveniska nového kostola z roku 1813, že vtedy ešte kostol nebol dokončený. Mal mať vežu, alebo skôr vežičku so zvonmi na streche kostola.
Krypta nebola daná pod kostol. Chór bol postavený z kameňa. Sakristia bola v tom čase už postavená a zaklenutá. Oproti starému kostolu, v ktorom boli dva oltáre, tento mal mať tri. Všetky posvätené nádoby a rúcha boli uložené na fare. Rovnako aj dva staré oltárne obrazy Najsvätejšej Trojice a sv. Anny. Z posvätených nádob sa zachoval starobylý pozlátený strieborný kalich s paténou, ktorý bol tiež uchovávaný, kým nebol dokončený kostol.
Kedy bol kostol dokončený, to z nedostatku písomných prameňov nemožno jednoznačne určiť. V roku 1818 sa už hovorí o kostole ako dokončenom. Je to barokový kostol prestavaný v retardovanom slohu s klasicistickými prvkami. Je to jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom svätyne. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, ktoré dosahujú na rímsy pilastrov. Fasády sú hladké s podstrešenou rímsou a barokovými oknami. Podlaha chrámu bola pôvodne kamenná. Neskôr bol daný betónový poter pokrytý linoleom a kobercami. V roku 1985 sa položili vzácna ružová dlažba z kubánskeho mramoru.
Pri rekonštrukčných prácach po roku 1980 sa v interiéri chrámu zrušila kazateľnica. Po vojne v roku 1923 v novej Československej republike bol dovezený z Košíc zvon sv. Jozef vyrobený v roku 1914. Má krásny hlas a roky už pravidelne zvoláva veriacich do kostola. Malý zvon je z roku 1706. Kostol Najsvätejšej Trojice bol starostlivosťou kňaza aj veriacich v rokoch 1934-1935 obnovený. Rezbári opravili hlavný oltár zo zbierok amerikánov.
V roku 1969 veriaci pristavili ku kostolu novú vyššiu vežu s bočnými kaplnkami. Vzácnou historickou pamiatkou je hlavný oltár z roku 1747 situovaný centrálne v uzávere svätyne. Tvorí ho architektúra s dvoma hladkými a dvoma točenými stĺpmi s bohatou rímsou a širokým nadstavcom. V strede na latkovom pozadí bol umiestnený obraz Najsvätejšej Trojice.
Od roku 1701 sa stala filiálkou farnosti Kamenica a zostala ňou až do roku 1974, v roku 1974 bola pričlenená k Lipanom.
Výstavba nového Kostola sv. Anny
22. júla 1990 sa začali vybavovať úradné povolenia na výstavbu nového kostola. Stavba bola osadená 20. júna 1991 na lokalite bývalých záhrad zemanov Tahyovcov. 6. augusta 1991 vo sviatok Premenenia Pána biskup košickej diecézy Mons. Alojz Tkáč prvýkrát v histórii navštívil filiálnu obec, aby posvätil stavenisko nového kostola. 19. júna 1993 boli práce na kostole ukončené. 11. júla 1993 otec arcibiskup Alojz Tkáč Kostol sv. Anny vysvätil. Novostavba rešpektuje súčasnú dominantu obce, Kostol Najsvätejšej Trojice s vežou.
Filozofia architektúry Kostola sv. Anny vychádza z biblického obrazu korábu (lode) plávajúceho na mori, ktorý počas jej plavby sprevádza svetlo zhora. Kostol je kapacitou určený zhruba pre 900 účastníkov bohoslužieb, z toho 400 miest je na sedenie.
Pôdorys kostola tvorí elipsa rozdelená na tri funkčné časti. Prvou časťou je nástupná plocha pred funkčne klenutou stenou, cez ktorú sa prechádza do malého nádvoria tzv. rajskej záhrady. Treťou časťou je samotná chrámová loď. Pozoruhodným prvkom stavby je pozdĺžny väzník, zakotvený na klenutej stene a pokračuje stredom strechy celého chrámového priestoru. Od vstupu smerom k liturgickému priestoru sa zužuje do jedného bodu. Okrem svetelnej funkcie spĺňa i úlohu tepelnú. Pod chórom sa nachádza sakristia, spovedná miestnosť, priestor pre matky s deťmi, pomocné a technické priestory. Predná stena pred vstupom je murovaná z tehál a v časti, kde sú zavesené zvony, je železobetónový rám.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Tvrdošíne
Okrem Kostola sv. Anny sa v okolí nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne pamiatky:
- Kostol Božského Srdca Ježišovho v Krásnej Hôrke (1890)
- Kostol sv. Anny v Medvedzí (1923)
- Kostolík sv. Anny v Oraviciach (1817-1820)
- Mariánsky stĺp (koniec 18. storočia)
- Socha sv. Jána Nepomuckého (koniec 18. storočia)
- Sochy kamenných ležiacich levov (koniec 18. storočia)
- Kamenný kríž (koniec 18. storočia)
- Kaplnka "Skalka" (okolo roku 1870)
- Kaplnka v Medvedzí (1923, obnovená po II. svetovej vojne)
- Kaplnka v Tvrdošínskej Rovni
- Zvonica v Medvedzí (1726)
- Pieta Sedembolestnej Panny Márie na Vojtaššákovej ulici (1749)
- Prícestný kamenný kríž (1872)
Tieto pamiatky svedčia o bohatej náboženskej histórii a kultúre regiónu.
Kostol sv. Anny v Lehote
Najvýznamnejšou pamiatkou obce Lehota je rímskokatolícky Kostol sv. Anny. Táto barokovo-klasicistická jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom a južnou prístavbou bola postavená v rokoch 1750-1755 za veľkej podpory Užovičovcov. Začiatkom 19. storočia bola rekonštruovaná, v 20. storočí rozšírená prístavbou na južnej strane svätyne, v poslednom období prebehli úpravy interiéru.
Svätyňa má v uzávere valenú lunetovú klenbu a dve polia krížovej hrebienkovej klenby. Loď má rovný strop a pod chórom pruskú klenbu. Veža s kostolnými zvonmi a s nárožnými lizénami je zakončená ihlanom. Kostol je zasvätený sv. Anne, ktorej obraz tvorí dominantu oltára. Na jeho vrchole je umiestnená pozoruhodná plastika Panny Márie, ktorú zdobia ľudské vlasy. Podľa rozprávania pamätníkov je to dar od ťažko chorej dievčiny, ktorá vo svojich modlitbách žiadala Pannu Máriu o uzdravenie.
Kostol sv. Anny v Rudníku
Nad obcou Rudník stojí na lúke obkolesenej prevažne dubovými lesmi kostol svätej Anny. Takmer kilometre vzdialený chrám od dediny je vhodným cieľom výletov pre tých, čo vyhľadávajú pokojné prostredie. Vo svojej podstate je dané územie výnimočné. Nielenže sa k nemu viaže povesť o zázraku, ten zázrak uznal aj Vatikán a v roku 1751 ho vyhlásil pápežskou bulou za pútnické miesto. Pri kaplnke sa nachádza prameň pitnej vody sv. Anny s malou kaplnkou so sochou sv. Jána Nepomuckého. Pri prameni sa nachádza aj malá vodná zdrž a jediná zachovalá budova niekdajších Rudníckych kúpeľov.
Do r.1775 patril pútnický kostol sv. Rudnícke kúpele na začiatku 20. Po vybudovaní neďalekých Rudníckych kúpeľoch sa pútnicky kostol sv. Bývalé Rudnícke kúpele zanikli koncom II. svetovej vojny, keď v nich vojaci Nemeckej nacistickej armády a vojaci pozostávajúci zo strany šípových krížov Ferenca Szálasiho, tzv.
Lúka, či aj ďalšie priľahlé lúky tohto bočného hrebeňa Volovských vrchov sú hodné návštevy; poskytujú možnosti nenáročných túr a prechádzok - v smere na Poproč s výhľadmi do okolia.
Povesť o vzniku kostola
Nevedno, či Vatikán postupoval podľa rovnakých informácií, ako dáva povesť, ktorá pretrvala do súčasnosti. Tradovaným podaním sa však zachoval príbeh o mužovi, ktorému zomrela žena a jeho dcéra sa z matkinej smrti pomiatla. Celé dni presedela a preležala bez slova a bez pohybu. Mužovi sa trikrát prisnil rovnaký sen, v ktorom sa mu vždy zjavila akási neznáma žena a prikazovala, že má ísť do Gelnice a ukradnúť z tamojšieho kostola jeden obraz. Obraz má priniesť k dcére a tá sa vraj potom uzdraví.
Muž sa rozhodol, že sa tam pôjde aspoň pozrieť. Keď prišiel do gelnického kostola, uvidel na obraze tú istú ženu, ktorá sa mu zjavovala v sne a kázala obraz vziať. Bola to svätá Anna. Muž vzal obraz a utekal s ním z Gelnice cez hory, až došiel takmer k Rudníku. Keď bol na lúke na kopci nad dedinou, rozhodol sa, že si trochu oddýchne. Zaspal však, a keď sa prebudil, obraz pri sebe nemal. Lamentujúc nad vlastnou nerozumnosťou prišiel domov do Rudníka, ale jeho dcéra už bola zdravá a vyšla mu z dverí oproti. Tvrdila, že k nej prišla žena, ktorá jej nakázala vstať a navariť otcovi jesť. Naraz pocítila silu a chuť opäť žiť.
Keď tú ženu opísala, vyzerala rovnako ako tá z otcovho sna, či z obrazu. Na druhý deň prišiel do Rudníka pastier, že na lúke pri prameni je na strome akýsi obraz. To už celá dedina vedela o zázraku, tak sa tam išli pozrieť. Skutočne, obraz bol v korune stromu a ľudia sa k nemu začali modliť. Neskôr tu postavili kaplnku a potom kostol.
História kostola a pútnického miesta siaha do 17. storočia, kedy na mieste súčasného kostola stála drevená kaplnka. Neskôr, v roku 1750, tu dal jasovský prepošt Andrej Sauberer postaviť kaplnku kamennú a v roku 1751 pápež Benedikt XIV. vo Vatikáne potvrdil pápežskou bulou toto miesto ako pútnické. Pamiatkový úrad vznik kostola datuje do roku 1770, architektonicky ide o neskorý barok.
Kostol býva takmer celý rok zatvorený. Tradícia pútí však nezanikla. Vždy počas prvého víkendu po 26. júli, ale aj po 15. auguste a v pondelok na Turice tu veriaci vzdávajú hold sv. Anne. Kedysi, ešte v predvojnovom období, bol kostol cez sobotu a nedeľu po sviatku svätej Anny otvorený celý víkend a veriaci sa v ňom modlili aj v noci. V súčasnosti púť začína podvečernou sobotňajšou omšou a pokračuje v nedeľu ráno.
Ku kostolu vedie zelená turistická značka z obce Poproč. Po kratšom počiatočnom stúpaní na horské lúky ide ďalej po horskom chrbte a netrvá viac ako hodinu. Najmenej náročný a najkratší prístup je tu zo sedla Podkova. Ide o asfaltovú cestu, ktorá prechádza horským chrbtom z Rudníka do Zlatej Idky (prípadne Hýľova). Na vrchole cesty, kde preklenuje horský chrbát z jednej strany na druhú, je odstavná plocha pre autá i zelená turistická značka s označením sedlo Podkova. Po značke v smere na Poproč idete ku kostolu asi polhodinku takmer po rovine. Vedie tu aj viacero lesných ciest z Rudníka, ale tvoria spleť, pre ktorú radšej odporúčame držať sa turistických značiek.
| Lokalita | GPS súradnice |
|---|---|
| Sedlo Podkova | N 48°43,316' / E 021°02,291' |
| Kostol sv. Anny (Rudník) | N 48°43,214' / E 021°00,581' |
Kostol svätej Anny v Chalmovej
Skromne si dlhé stáročia stojí pod hrebeňmi Drieňova v Strážovských vrchoch. Jeho veža s jasnočervenou strechou iba zľahka prevyšuje hustý zelený závoj okolitých stromov. Je taký nenápadný, že mnoho cyklistov alebo turistov okolo neho prejde bez hlbšieho záujmu.
Pôvodne románsky kostolík bol na malom vŕšku za riekou Nitrou vystavaný už v 12. storočí. Jednoduchú dispozíciu objektu tvorila krátka pozdĺžna loď, ktorú z východnej strany uzatvárala polkruhová apsida. Loď mala rovný strop a apsida bola zaklenutá konchou (klenbový útvar polkruhového pôdorysu). Historici a bádatelia teda veľmi presne určili obrysy dávnej stredovekej stavby.
Problém však nastáva pri hľadaní prvotného patrocínia. Časť odborníkov sa domnieva, že románsky kostolík niesol v stredoveku meno svätého Martina. Iné historické publikácie spomínajú zasvätenie Ondrejovi, jednému z apoštolov Ježiša Krista, ktorý mal v Uhorskom kráľovstve početné patronáty a patril k najobľúbenejším svätcom danej doby.
Prvé výrazné stavebné úpravy kostola v Chalmovej sa datujú do 16. storočia. Rovný strop pozdĺžnej lode nahradila renesančná klenba a statika objektu bola posilnená piatimi opornými piliermi. Dva z nich podopierali múr apsidy. Najväčšia premena tejto vzácnej sakrálnej stavby sa udiala v roku 1730. Stavitelia prelomili a zbúrali južný múr objektu. Následne k zvyškom kostolíka pristavali novú barokovú loď lichobežníkového pôdorysu s predstavanou vežou. Pôvodná románska loď sa premenila na presbytérium (svätyňu s hlavným oltárom) nového kostola a z apsidy sa stala sakristia. Celá budova navyše dostala jednotnú fasádu, čo výrazne potlačilo stredoveký charakter objektu.
Ďalšie stavebné zásahy a rekonštrukcie spadajú už do 20. storočia. V roku 1903 bola obnovená vonkajšia omietka kostola. Po druhej svetovej vojne došlo kvôli sústavnému vlhnutiu obvodových múrov k úprave okolitého terénu. Generálnu opravu a kompletnú výmenu elektroinštalácie absolvoval kostol v roku 1971. Posledná výrazná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1992.
Začiatkom 20. storočia sa kostol v Chalmovej stal pomerne známym pútnickým miestom. Tradícia pútí k svätej Anne bola prerušená po roku 1948. Komunistická moc totižto púte na celom území Slovenska zakázala. Púte do Chalmovej boli následne obnovené v deväťdesiatych rokoch 20. storočia.
Kostol svätej Anny je dnes filiálkou farnosti Čereňany. Katastrálne patrí k miestnej časti Chalmová, ktorá bola v roku 1924 pričlenená k obci Bystričany.