Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska a je tvorený Východoslovenskou nížinou a horským systémom Spišsko-gemerský kras. Na jeho území sa rozprestierajú štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín. Kraj má rozlohu 6 754,33 km2 a je domovom pre 782 216 obyvateľov (k 1. januáru 2021). Je významný svojou hutníckou, chemickou, elektrotechnickou, strojárskou a poľnohospodárskou produkciou. Na území Košického kraja sa rozprestiera aj Košický samosprávny kraj (KSK).
Severovýchod Uhorska predstavoval od stredoveku hraničnú oblasť, kde sa stretávali východná a západná cirkevná tradícia. Zároveň išlo o región s výraznou etnickou heterogenitou. Náboženský a duchovný vývoj od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií.
Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Reformovaná kresťanská cirkev má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou. Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu, Gemerského, Košického, Šarišsko-zemplínskeho a Tatranského seniorátu. Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský).
V Košickom kraji dominujú rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania. V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov.
Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov.
Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám:
- Košice-okolie (4): Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce
- Michalovce (2): Budince, Krásnovce
Počet a podiel kostolov podľa denominácií:
- rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
- gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
- kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
- evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
- pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)
Medzi najvýznamnejšie drevené kostoly patrí:
- Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali
- Drevený kostol v Nižnom Komárniku
- Drevený kostolík v Miroli
- Drevený kostolík sv. Kozmu a Damiána vo Vyšnom Komárniku
- Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
- Drevený kostolík v Hunkovciach
- Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
- Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch
V južnej časti Košíc, pri letisku leží jedno z najstarších osídlených miest- Barca. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1215 pod menom Barasta, či Barca. S Barcou sa spája aj šľachtický rod Barczayovcov, ktorý bol pomenovaný podľa nej. Tento rod zažíval od 16. storočia neutíchajúce náboženské boje medzi katolíkmi a protestantmi, ktoré vyvolávali aj boje o kostoly. Do tohto roku sa datuje aj vznik reformovaného matkocirkevného zboru Barca. Reformovaní veriaci vzali do užívania pôvodný katolícky kostol ( katolíci chodili do obce Valaliky) a v ich rukách bol až do roku 1696, čiže 126 rokov.
Príchod Jezuitov za protireformácie pocítili aj reformovaní v Barci. Košický regent jezuitského rádu páter Pethő vtedy za asistencie 500 husárov odňal v roku 1696 reformovaný starý kostol i faru a odovzdal ich do rúk rímsko- katolíckej cirkvi. Barczayovský rodinný zvon z roku 1736, ktorý sa nachádza v reformovanej Šebastovskej zvonici a kalich z roku 1732, ktorý doteraz slúži sviatostným účelom, sú dobrým svedectvom, že Barczayovci ani v čase najtvrdšej protireformácie nezradili reformovanú vieru. Cisár Jozef II. Vydal 13. 10. 1781 tolerančný patent, ktorý znamenal koniec protireformácie. Reformovaný zbor v Barci bol slabý, zranený, ale žil. Za veľkej pomoci Barczayovcov zbor začal stavať druhý kostol ( dali pozemok i finančný obnos), ktorá bol postavený 30. 8. 1795. Kostol bol postavený v klasicistickom štýle. Zbor sa zakrátko zveľadil duchovne i početne. Tri historické zvony používané aj v súčasnosti pochádzajú zo zvonárskej dielne Františka Egriho v Malých Gejovciach. Malé zvony boli odliate v roku 1923 a 1928 a veľký zvon v roku 1913. Na zvone je napísaný nápis v maďarskom jazyku : Na Božiu slávu venoval barčianskej reformovanej cirkvi Alexander Barczay. Posledný mužský potomok rodiny Barczayovcov zomrel 18. 8. 1921. Podľa dostupných prameňov zbor mal od roku 1773 stále svojho farára.
Ul. Začiatok bohoslužieb je v slovenskom jazyku o 9:30 a maďarskom jazyku o 8:00 hodine. Počas roka okrem letných prázdnin sú aj popoludní Služby Božie v modlitebni farského úradu. Z milosti božej sa začalo aj pravidelné stretávanie detí v modlitebni farského úradu. Hodina náboženstva sa uskutoční každý týždeň školského vyučovania v miestnej základnej pre žiakov 1-4. Z milosti Božej je aj hodina konfirmačnej prípravy pre konfirmandov. Mgr. nedeľa o 09:00 hod.
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku mala v Košiciach v roku 1945 po oslobodení len jeden zbor, v ktorom úradná reč i kázanie slova Božieho bolo po maďarsky. Keďže Košice boli na Slovensku, vtedajší dozorujúci farár-senior Ján Tomašuľa zorganizoval a založil v Košiciach slovenský zbor. Kurátorom sa stal Juraj Jenčík, jedným s presbytérov ešte žijúci Ernest Turnský. Po obžalovaní Jána Tomašuľu a súdnych ťahaniciach, tento zbor zanikol. Členovia zboru takto za vyše polstoročia splynuli v jeden zbor, ktorý sa zvykol nazývať aj zmiešaný. V tomto zbore jedna štvrtina presbyterov bola volená z nich, včítane jedného zástupcu kurátora. Ernest Turnský, ktorý tak zastával túto funkciu 56 rokov. Prvým slovenským kaplanom v zmiešanom zbore bol Jaroslav Széles, rodák z Malčic, ktorý tu nastupil 15.9.1997.
Poslednými presbytérmi zmiešaného zboru vo volebnom období do 03/2002 boli : Ing. Juraj Miľak, Štefan Köver, Mária Gazdová, Michal Mesároš, Ján Korpa, Jozef Eštok, Ing. V zmiešanom zbore po oslobodení postupne slúžili farári čiastočne po slovensky. Poslední boli: Urban Karol, Abari Štefan, Pall István, Lasló Bela, Ján Knežo a od roku 1964 Varga Béla, ktorý tu došiel z Krišovskej Lieskovej. Jemu na slovenských službách Božích vypomáhal asi deväť rokov Ján Pallay farár z Barce. Zbor sa rozrastal, aj konfirmandov, mladých i dospelých pribúdalo. Ku koncu deväťdesiatych rokov sa stále silnejšie ozývali hlasy veriacich, aby sme aj my slovenskí veriaci v Košiciach si žiadali od vedenia cirkvi súhlas na založenie samostatného slovenského zboru s plateným duchovným. Presbyteri čujúc hlas väčšiny v zbore, zasadli aj s generálnym kurátorom MVDr. Jánom Kadukom a na spoločnej schôdzke sme sa v roku 1997 rozhodli, že budeme oficiálne požadovať nový zbor a systemizované miesto farára. Do zboru od 1. novembra 1997 bol oficiálne pridelený administrátor Zoltán Orémus. V maďarskej časti zboru pôsobila Mgr. Do diania v zbore zasahovala aj skupina „93“ pod vedením Mira Halása z Košíc, syna to Juraja Halása z Bežoviec. Začiatkom roka 1998 sa opravila fara na Kováčskej 15 za vyše pól milióna korún a neskôr aj orgán v kostole. Za dobu po roku 1945 sa niekoľkokrát opravoval kostol zvnútra, zvonku, strecha, zvony, lavice, okná, plynofikácia, dvor a pod. Pri tejto Bohumilej činnosti sme nezabudli na započaté dielo obnoviť či založiť nový Reformovaný kresťanský zbor v Košiciach s liturgickým jazykom slovenským. Dňa 7.4.2002 na valnom zhromaždení v Košiciach, kde za vedenie cirkvi bol poverený zastupovaním senior Mgr. Ľudovit Gábor. Týmto bol obnovený zbor oficiálne uznaný ako štatoprávny. Bolo mu pridelené aj jedno systemizované miesto farára. Dňa 28.4.2002 boli navrhnutí noví presbyteri a vedenie zboru. Právoplatná pečiatka zboru má názov: Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku; Farský úrad slovenského zboru v Košiciach, Košice. Ulica Kováčska č. Služby Božie v nedeľu o 8:30 hod. Služby Božie s Večerou Pánovou o 8.00 hod. pre deti a konfirmačná príprava v stredu o 14:30 hod. Mgr. Nedeľné bohoslužby: 1. Vyučovanie náboženstva na ZŠ v Zemplínskej Teplici: streda, 6. Mgr. Náboženská výuka ZŠ Novosad vo štvrtky 6 a 7 vyučovacia hodina. Nám. Sv. Nám. sv. Doba založenia Reformovaného zboru v Sečovciach sa nedá presne určiť, lebo počas protireformácie boli zničené všetky zakladajúce listiny. No už v roku 1623 mal cirkevný zbor dvoch kazateľov. Stavbu kostola potom začali veriaci v roku 1791, dokončili ho v roku 1804. Zažil si dva požiare, no po nich stále veriaci kostol obnovili. Kostol slúžil veriacim až do roku 1944, keď bol počas ťažkých bojov v 2. sv. vojne úplne zničený. Neskôr sa veriaci schádzali v novej budove modlitebne, ktorú prijali ako náhradný priestor. Až dodnes sa veriaci cirkevného zboru v tomto Reformovanom zborovom zbore stretávajú, chvália svojho Pána, slúžia Mu.
Schádzame sa každú nedeľu na bohoslužbách o 9:30 (v rámci ktorých je aj Nedeľná besiedka pre deti), na biblickom štúdiu pre strednú generáciu o 14:00, o 15:00 sú spolu deti na Klube detí, o 16:00 je dorast. Každý utorok je biblická hodina o 8:30. V rovnakom čase sa stretávajú mamičky s deťmi v stredu. Vo štvrtok sú spolu tridsiatnici (poškoláci) od 17:00 na svojom biblickom štúdiu. Po ňom sa celý zbor stretne o 18:30 ( o 18:00 v zimnom čase ) na večerných bohoslužbách. Mládež sa stretáva na svojej biblickej hodine každý piatok o 18:30.
Snažíme sa, aby náš zborový dom bol otvorený všetkým ľuďom. Tešíme sa, keď prichádzajú noví ľudia, bratia a sestry zo sesterských cirkvi, ktoré sú na území nášho mesta. Informácie o farnosti, bohoslužobný poriadok, aktivity, oznamy, publikácie. Slúženie bohoslužieb, organizovanie pravidelných misijných ciest do misijných zborov v mestách na Slovensku. Cirkevný zbor Košice - Barca, zvestovanie Slova Božieho a prisluhovanie sviatostí. Ekumenické spoločenstvo cirkví. Rímskokatolícka farnosť - organizovanie pobožností, poskytovanie informácií o dianí vo farnosti. Činnosti cirkevnej organizácie. Diecézny katechetický úrad Košickej arcidiecézy - duchovná reformácia, metodické semináre. Činnosť farnosti, história, vysluhovanie sviatostí, Cintorín Sv. Misijná práca. Rímskokatolícka farnosť - oznamy, organizovanie bohoslužieb, sviatostí a sv.
tags: #reformovana #farnost #barca #omse