História Kostola
Prvú písomnú zmienku o Plešivci poznáme z roku 1243, avšak predpokladá sa, že jestvoval už v 11. storočí. Oblasť od 13. storočia patrila rodu Ákošovcov (neskôr známi ako Bebekovci) a získali ju priamo od kráľa Bela IV. Postaviť ho dali Benedikt Četnek (maď. Benedek Csetneki) (1250-1307) a jeho syn Dominik Bebek (maď.Domokos I. Začiatkom 14. Svoj rodový kostol tu dali postaviť v prvej polovici 14. storočia. Je pravdepodobné, že predtým tu už kostol stál, dokonca na tom istom mieste ako ich nový. Predpokladá sa, že kostol bol postavený na mieste staršieho chrámu, ktorý tu stál už v 13. storočí.Reformovaný kostol v Plešivci - Závan Padovy v gotickom kostole Bubekovcov
Stavba Ákošovcov
Stavba Ákošovcov mala v 14. storočí dve lode, kaplnku na severnej strane pristavali až začiatkom 15. storočia. Vznik: prvá tretina 15. V priebehu prvej tretiny 15. storočia pristavali ku Kostolu sv. Stavebníkom kaplnky bol kráľovský taverník Ján Veľký Bubek (†1423), prípadne jeho synovia Peter, Ladislav alebo Ondrej. Mala podobu stavby obdĺžnikového pôdorysu s vysokými štítmi na východnej a západnej strane. Zaklenutá bola rebrovou klenbou, ktorú podopierali prístenné polvalcové prípory podobné ako v lodi kostola. Podľa niektorých autorov bol priestor kaplnky otvorený do lode arkádami. Tento dohad bol vyvrátený potvrdením primárnosti osadenia interiérového severného portálu. Na jeho severnej strane sa nachádza neskorogotická kaplnka rodu Bebekovcov, ktorá bola pristavaná v 15. storočí.Obdobie Osmanskej Ríše
Počas expanzie Osmanskej ríše vpadli v roku 1558 do Plešivca Turci a vypálili ho. Takto zanikol aj kostol a dlho sa mu nikto nevenoval. Až v roku 1617 ho opravili a dostavali kalvíni. Pretože stropná gotická klenba bola už zrútená, nahradili ju rovným stropom. V 17. storočí. V roku 1627 dostavali aj emporu (balkón v interiéri). Túto ešte prestavali v roku 1744 a vyzdobili maľbou, dodnes je to dielo hodné pozornosti.Fresky a Rekonštrukcie
Pretože v danom čase bol už kostol protestantský, pôvodné fresky zo 14. (prípadne 15.) storočia zatreli. V roku 1861 však pri rekonštrukcii došlo na ich postupné odkrývanie, niektoré boli odhalené až v roku 2009. V päťdesiatych rokoch 20. storočia. Keď v danom roku 1861 kostol rekonštruovali, objavili aj náhrobný epitaf Ladislava Bebeka. Epitafov môže mať jeden človek veľa, ale ako náhrobný kameň z nich vždy slúži iba jeden. Je dôvodné sa domnievať, že Ladislav Bebek v kostole pochovaný nebol. Jeho epitaf totiž vybrali a premiestnili do východnej steny kaplnky z 15. storočia. Ak by ta bol i šľachticov hrob, epitaf by ponechali na pôvodnom mieste, prípadne presťahovali aj hrobové miesto.
Súčasnosť Kostola
Kostol je stále využívaný a konajú sa v ňom bohoslužby. Zachoval si prevažne stredoveký gotický charakter. Pôvod fresiek sa datuje do 14. až 15. storočia a prisudzuje talianskym majstrom, ktorí vyzdobili viacero gemerských kostolov, tiež kostol v Čečejovciach. V súčasnosti (2013) sú fresky v štádiu postupnej rekonštrukcie. Za pozornosť stojí aj zdobená drevená empora a kamenný epitaf Ladislava Bebeka. Z vonkajšej strany južnej strany lode možno vidieť fresku sv. Štefana a sv. Ladislava. Návštevník tu môže obdivovať aj vzácne fresky z druhej polovice 14. storočia. Obdivovať tu môžete kamenný epitaf Ladislava Bebeka (maď. László Bebek)(1389 - 1404) a z vonkajšej strany fresku sv. Štefana a sv.Kaplnka
Kaplnka, podobne ako celý kostol, utrpela počas tureckých vojen, keď v roku 1558 bol chrám vypálený a skončil na dlhé desaťročia v ruinách. Kostol bol opravený až v roku 1617. Priestor kaplnky, do ktorého sa pôvodne vchádzalo cez kamenársky bohato zdobený portál, bol zamurovaný, podobne aj pôvodné tri okná, ktoré presvetľovali priestor zo severnej a východnej strany. Po zaklenutí dvoma poliami valenej klenby začala v 18. storočí bývalá kaplnka slúžiť ako servisný priestor sýpky a skladu pre spoločné potreby obce a cirkvi. V roku 1933 sa miestny cirkevný zbor rozhodol zmeniť funkciu priestoru na zborovú miestnosť. V rámci obnovy objavili pôvodné okná aj s kružbami. Oprava chrámu v Plešivci sa realizovala v rokoch 1939 až 1940 pod vedením architekta Kolomana Luxa. V rámci nej sa uskutočnil archeologický výskum, vďaka ktorému bolo nájdených niekoľko stredovekých úlomkov kamenných článkov, medzi ktorými nachádzame aj zlomok epitafu patriacemu neznámemu členovi rodu Bubek. Ďalšie nálezy nie sú zdokumentované, keďže práce prebiehali za pohnutých vojnových časov. Úroveň podlahy bola znížená na pôvodnú stredovekú nivelitu. Nivelita bola čiastočne znížená aj v lodi kostola pred portálom, ktorý bol odkrytý a prezentovaný v nálezovom stave s autentickou gotickou podlahou vyskladanou zo šesťuholníkových tehál. Reštaurovanie kamenných prvkov v kaplnke ostalo nedokončené. Objekt bol v roku 1963 zapísaný do ústredného zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Kaplnka v súčasnosti nie je využívaná. Priebežne sa reštauruje v rámci komplexnej obnovy kostola. S podporou maďarskej Nadácie Teleki v rámci grantového programu „Rómer Flóris terv“ bola z exteriéru vyriešená sanácia vlhkosti odstránením masívneho nánosu hliny pochádzajúceho z 50. rokov minulého storočia. Následne bolo reštaurované ostenie severovýchodného okna a rekonštruované sklenené vitrážové výplne oboch okien na severnej strane.Architektonické prvky kaplnky
Kaplnka si napriek prestavbám zachovala veľa zo svojej stredovekej podoby. V prvom rade ide o honosný gotický portál vedúci do kaplnky z priestoru lode. Štýlovo je blízky portálom Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Podľa starších názorov niektorých odborníkov išlo pôvodne o hlavný západný portál do lode, ktorý v rámci obnovy kostola po vypálení v roku 1558 mali preniesť na súčasné miesto. Zachovalé sú aj dve rozmerné trojité okná na severnej strane s bohatou kružbovou výzdobou. Z pôvodných omietkových plôch sa zachovali len fragmenty, na ktorých sú viditeľné ešte dva konsekračné kríže namaľované do čerstvej omietky predrysované rytím. Ramená kríža sú vyplnené zeleným pigmentom. Vo východnej stene neskorogotickej kaplnky je druhotne zamurovaný náhrobný kameň Ladislava Bubeka z ružového mramoru. Je datovaný do roku 1401, napriek tomu, že Ladislav je podľa listiny živý ešte v máji 1403 a ako nebohý sa spomína až v septembri 1404. Epitaf si dal zrejme pre istotu zhotoviť vopred, cítiac blízku smrť. Objavený bol pri oprave kostola v roku 1861. V tom čase bol nainštalovaný na severnej stene svätyne.Prístupnosť pamiatky
Kostol je sprístupnený iba na požiadanie. Najlepšie je dohodnúť sa vopred. Oplotený areál nie je voľne prístupný. Kaplnka je prístupná v rámci prehliadky kostola.Kontakty
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku - Cirkevný zbor PlešivecDomická 162, 049 11 PlešivecObecný úrad PlešivecČsl. č : 058 / 7 921 135Fax : 058 / 7 921 134www.obecplesivec.sk| Názov Inštitúcie | Adresa | Kontakt |
|---|---|---|
| Reformovaná kresťanská cirkev | Domická 162, Plešivec | Neuvedený |
| Obecný úrad Plešivec | Čsl. č. , Plešivec | 058 / 7 921 135 |
Použitá Literatúra
* Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2.* Togner, M.: K průzkumu nástěnných maleb v Rožňavském okrese. In: Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. - 31. 3. 1978 vo Vyšnej Slanej.* Tihányiová, M.: Bubekovci z Plešivca. Úspechy a pády jedného rodu v politike a umení.* Skalská, M.: Jelšava a Jelšavské panstvo v stredoveku. K osídleniu severného Gemera.* Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. 14. 5.Za pomoc ďakujeme reštaurátorovi Mgr. Art.tags: #reformovana #krestanska #cirkev #plesivec