Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov na Slovensku. Sú časom radosti, pokoja a rodinného stretnutia. Počas tohto obdobia sa dodržiava mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa dedia z generácie na generáciu.
Vianočný trh v Bratislave
Adventné obdobie
Tradície adventu, Vianoc, Silvestra, Troch kráľov, vianočná výzdoba, koledy, jedlá a mnoho, mnoho ďalšieho.
Vianočná výzdoba
Prečo je vianočný stromček plný ozdôb? Aké postavy musia byť v...
Tradície vianoc - Pravda o vianociach - časť 1
Berlínsky múr a jeho pád
Je tomu presne 33 rokov, čo v televíznom vysielaní odznela správa o tom, že hranice Nemeckej demokratickej republiky (NDR) sú s okamžitou platnosťou otvorené. Takže ešte večer 9. novembra 1989 začali obyvatelia vtedy socialistického Východného Berlína slobodne prechádzať do dovtedy nedostupného no slobodného Západného Berlína.
Berlínsky múr
Samotný Berlínsky múr bol kompletne postavený niekedy v 60. rokoch, no Európa bola rozdelená na západ a východ, už od konca II. svetovej vojny. Po porazení nacistického Nemecka, počas II. svetovej vojny predstavitelia Spojených štátov amerických, Veľkej Británie, Francúzska a vtedajšieho Ruska vytvorili spojenectvo, aby porazili nacistické Nemecko.
Po skončení vojny v r. 1945 sa predstavitelia týchto štátov stretli na Jaltskej a Postupimskej konferencii a dohodli sa, že porazené nacistické Nemecko bude rozdelené na 4 okupačné zóny. Západnú časť Nemecka si rozdelili Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko a východnú časť Nemecka dostal do správy Sovietsky zväz. Rovnako to dopadlo aj s hlavným mestom Nemecka Berlínom.
Delenie samotného Berlína, resp. jeho správa nebola až taká jednoduchá. Povojnová dohoda totiž zaručovala po jeho rozdelení spoločnú správu, no konflikty medzi východným a západným blokom boli v podstate od začiatku. Rôzne predstavy o budúcnosti Nemecka ešte viac rozdelili východ a západ, keďže bývalí spojenci mali záujem o zavedenie liberálnej trhovej ekonomiky v Nemecku a Sovietsky zväz mal samozrejme záujem do ním spravovanej časti Nemecka zaviesť socializmus.
Netrvalo dlho a nespokojnosť obyvateľov východného bloku narastala. Tzv. východní Nemci začali prechádzať do západnej demokratickej časti krajiny až od vzniku NDR do roku 1949, resp. do vybudovania samotného Berlínskeho múru v r. 1961 z východného Nemecka emigrovalo do Západného Nemecka asi 2 700 000 obyvateľov.
Odchod obyvateľov zo stále viac zaostávajúcej časti východného Nemecka na prosperujúci západ začalo spôsobovať vážne ekonomické problémy. V noci z 12. na 13. augusta 1961 dala vláda Nemeckej demokratickej republiky rozkaz k natiahnutiu drôteného oplotenia medzi východným a Západným Berlínom.
Všetky okná a dvere budov, ktoré smerovali do západnej časti Berlína boli natvrdo zamurované. Žiaľ od toho momentu, každý, kto sa pokúsil prejsť z východného do Západného Berlína bol bez výstrahy zastrelený.
Prišiel jún 1963 a návšteva vtedajšieho prezidenta USA Johna F. Kennedyho v Západnom Berlíne. Pod Berlínskym múrom Kennedy vyjadril svoju podporu obyvateľom Západného Berlína jedným z najznámejších výrokov na svete z danej doby „Ich bin ein Berliner“.
Žiaľ v danom momente išlo „len“ o politické gesto a k väčšiemu nátlaku na zmiernenie napätia medzi západom a východom nedošlo. Sám Kennedy totiž vyhlásil „Better a Wall than a war“ teda lepší múr ako vojna.
Priamejšiu rétoriku už o 24 rokov zvolil americký prezident Ronald Regan, ktorý predniesol rovnako známu reč „Tear down this wall“. Večer 9. novembra 1989 teda pred 33. rokmi vo vysielaní televízií hovorca východonemeckého vedenia Günter Schabowski oznámil, že hranice NDR sú s okamžitou platnosťou pre všetkých otvorené.
Toto vyhlásenie spôsobilo zhromažďovanie desiatok tisíc obyvateľov Nemecka na hraniciach a ich prechod z východného Nemecka do západného. Časti Berlínskeho múra sú dodnes zachované nielen v samotnom Berlíne (no už sa ich nik viacmenej nesmie dotýkať, resp. ich nesmie poškodzovať, nakoľko ide o dôležitú pamiatku na totalitný režim a originálny kúsok Berlínskeho múru je možné vidieť aj vo vitríne Múzea totality v Seredi. Práve tento kúsok som si v roku 1990 osobne s kladivom prenajatým za 5 západonemeckých mariek odrazil priamo z Berlínskeho múru a uchoval na pamiatku.
Sviatky a ich význam
Sviatky majú ľudia radi od nepamäti. Napríklad o pár dní, 4. júna, majú svoj deň staré panny a 7. jún je známy ako Deň čokolády. Pre niekoho sú sviatky príležitosťou na malú oslavu, pre iných predstavujú drobný únik z každodenného stereotypu. Veď nedať si pri príležitosti Dňa bez tabaku tradičnú poobedňajšiu cigaretku v mnohých fajčiaroch vyvolá príjemný pocit, že práve unikli rakovine, a skvelá nálada po vydarenom prvoaprílovom žarte tiež zopár hodín vydrží.
"Niekomu sa môže zdať nesmierne originálne vymyslieť netradičný deň, ale zvyčajne ide o jednorazové akcie. Ak nápad nemá nejaký hlbší význam, rýchlo sa naň zabudne. Tradícia je súhrn zvykov a pravidiel, ktoré sa dedia z generácie na generáciu a musia mať svojho nositeľa. Takže teraz je to možno obrovská zábava, ale o rok príde niečo nové. S nápadmi tohto typu prichádzajú ľudia, ktorí chcú byť zaujímaví za každú cenu," vyjadril sa psychológ Karol Kleinmann.
Staré panny a plešatí muži
Mnoho dní je venovaných menšinám, ktoré mali či stále majú oproti väčšine o niečo ťažší život. Takéto sviatky sú podľa Karola Kleinmanna citlivejšou témou: "Títo ľudia chcú pripomenúť, že existujú a aj oni majú svoje radosti a starosti. Vlastne iba informujú svet, že v ich situácii by sa mohol ocitnúť hocikto. Svoj sviatok nemajú len gejovia alebo napríklad ľaváci, ale aj plešatí muži či staré panny. Vlastne na tom nie je nič zvláštne. Veď len máloktorý muž berie vypadávanie vlasov s nadhľadom - a zrazu je tu 14.
Prirodzene, niekedy sa ponímanie toho-ktorého dňa môže plynúcimi rokmi od základu zmeniť. Napríklad deň starých panien, ktorý sa oslavuje 4. júna. Jeho história sa viaže ku koncu vojny, keď mnoho žien nemalo veľkú šancu nájsť si partnera alebo márne čakalo na návrat svojich lások. Preto sa začali organizovať večierky, na ktorých mohli stretnúť nezadaných vojakov, ktorí sa vrátili z vojny - a tradícia osláv starých panien pretrvala až dodnes. V súčasnosti však veľa "starých dievok" berie tento sviatok úplne inak. Množstvo nezadaných žien je totiž na svoj single status hrdých a ani zďaleka sa nesnažia navliecť prvého možného kandidáta do chomúta.
Koľko ľudí, toľko chutí
Pukance, čokoláda, zmrzlina, sušienky, ale aj zelenina - to sú len niektoré potraviny, ktoré majú svoj deň. "Dni potravín či iných produktov neraz vznikajú ako pomôcka na preklenutie horších predajných období. Bývajú spojené s rôznymi akciami, a to ľudí láka. Sú najmä komerčné, ale aj tak pokúšajú zákazníkovu zvedavosť. Napríklad sumec môže byť zdravý, chutný a veľa sa z neho nepriberá. Fakt však je, že medzi svoje obľúbené jedlá ho asi radí len málokto. Preto deň, ktorý upozorní na jeho existenciu, môže byť len na úžitok, povedal si roku 1987 zrejme aj Ronald Regan a 25.
Čokoláda si, naopak, vyslúžila svoj deň všeobecnou obľúbenosťou. Jej najväčší fanúšikovia žijú, mimochodom, v Európe - až šestnásť z dvadsiatich krajín s najväčšou konzumáciou čokolády sa nachádza na tomto kontinente. Rebríčku celkom neprekvapujúco kraľujú Švajčiari - každý z nich zje priemerne sedem kíl čokolády za rok. Nie div, že má svoj vlastný deň - 7. júna, keď sa údajne po prvýkrát objavila v Európe.
Dobré vzťahy - základ života
K zdraviu neprispieva len dobrý tlak a cholesterol, ale aj psychická pohoda - a viacero dní je nepriamo venovaných práve jej. Napríklad taký deň objatí. Hoci by sa mohlo zdať, že za týmto sviatkom stojí nejaký zamilovaný párik, opak je pravda. Je totiž výsledkom vedeckej štúdie, ktorá dokázala, že Francúzi sa navzájom dotýkajú asi trikrát viac ako občania Spojených štátov amerických.
Reverend Kevin Zaborney sa rozhodol, že s tým niečo urobí a na 21. januára určil Národný deň objatí, ktorý mal Američanom pomôcť dať najavo svoje pocity. Každý rok sa pritom určuje človek, ktorého treba najviac objímať. V roku 2011 to bola celá skupina - baníci, ktorí na 69 dní uviazli pod zemou pri nehode v Čile, ako aj ich záchranári. A naozaj, prvé, čo baníci po vyslobodení z podzemného väzenia urobili, bolo objímanie.
"Objatie či bozk sú najlepším liekom na duševnú údržbu a každý, kto sa im podvolí, je už po pár sekundách šťastnejší a spokojnejší. To sú známe psychologické poznatky. Že ich niekto chce pripomínať ako sviatky? Pre psychickú pohodu je dôležité obklopiť sa príjemnými ľuďmi. Lenže susedov si človek nevyberá. Prípadné problémy sa dajú vyriešiť napríklad v Európsky deň susedov, ktorý bude zajtra, 27. mája.
Despotovi nepomôže ani Deň šéfov
Takmer každá práca sa po čase stáva rutinou a nevinné rozptýlenie príde vhod aj tým najpracovitejším zamestnancom. Napríklad v jeden júnový piatok si môžu do práce priniesť svojich štvornohých miláčikov. Akcia Zober si psíka do práce vznikla v Anglicku a mala spropagovať vzťah medzi človekom a psom, ako aj možnosť adopcie z útulkov. Tentoraz vychádza na 24.
"Určite si viem predstaviť teambuildingové poslanie takejto akcie. Kolegovia sa môžu lepšie spoznať a komunikovať spolu neformálnejšie. Svojskou variáciou "pracovného sviatku" je Deň šéfov, ktorý sa koná 16. októbra a mal by byť príležitosťou poďakovať nadriadenému za dobré vedenie a férovosť. Sviatok si vymyslela a zaregistrovala ešte v päťdesiatych rokoch Patricia Bays Haroski, ktorá chcela takto zlepšiť vzťahy v spoločnosti a dať možnosť podriadeným spoznať svojho šéfa bližšie.
"Každá práca si zasluhuje úctu, aj tá manažérska. Oslavovať Deň šéfov je trocha alibistické a naivné. Ak je šéf férový, oslavou je vlastne každý deň práce s ním. A ak je to despota, nepomôžu žiadne osobitne pamätné dni. Jedine, ak by bolo spojené s troma dňami voľna, neplatenými, pochopiteľne," myslí si Karol Kleinmann. Sviatok určite vďačí za svoju popularitu aj známemu výrobcovi pohľadníc, ktorý sa chopil príležitosti a vytlačil k nemu množstvo gratulačných kariet.
Oslava Dňa šéfov sa úspešne rozšírila nielen v Severnej Amerike, ale aj v Austrálii, Indii a najnovšie aj v Írsku a vo Veľkej Británii.
Pripomínajú sa aj mimozemšťania či veveričky
Svoj deň na Zemi majú aj obyvatelia iných planét - Svetový deň UFO sa koná každý rok 2. júla. Ide vlastne o pripomienku udalosti z roku 1947, keď sa v americkom Novom Mexiku v mestečku Roswell našli údajne pozostatky vesmírnej lode. Tento incident by pritom zostal takmer bez povšimnutia. O tridsať rokov neskôr však major Jesse Marcel, ktorý bol pri pôvodnom náleze, stvoril legendu. Pred médiami vyjadril presvedčenie, že nájdené teleso bolo vlastne UFO. Armáda však tento fakt utajila.
Na svoje by si v kalendári prišli aj milovníci zvierat rôznych druhov. Medzi tie prekvapujúcejšie patrí napríklad Deň ocenenia veveričiek - 21. januára, ktorý vymyslela ochranárka divokej prírody Christy Hargrove zo Severnej Karolíny. A ako by sa mal podľa nej sviatok sláviť?