Kežmarok, okresné mesto Prešovského kraja, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Mesto vzniklo spojením troch osád: slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady.
Prvá písomná zmienka sa nachádza v darovacej listine kráľa Bela IV. a pochádza z roku 1251. Výhodná poloha mesta, cez ktoré viedli obchodné cesty z Orientu do severnej Európy, urýchlila jeho hospodársky rozvoj.
Medzi významné pamiatky mesta patrí aj Bazilika minor sv. Kríža, ktorá je jednou z dominánt Kežmarku.
Bazilika sv. Kríža v Kežmarku. Zdroj: Wikimedia, licencia CC / M. S.
Dejiny Baziliky sv. Kríža
Dejiny baziliky siahajú do konca 13. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1383. V listine sa spomína, že na mieste dnešného Kostola sv. Kríža bola kedysi drevená kaplnka.
Ťažké časy nastali predovšetkým 25. apríla 1433. V tento deň, na sv. Marka, napadli Kežmarok husiti. K plieneniu sa pridal mohutný požiar a neskôr zemetrasenie v roku 1443.
Listina ostrihomského arcibiskupa z roku 1444 udeľuje štyridsaťdňové odpustky každému, kto navštívi chrám a prispeje na jeho prestavbu.
Architektonický vývoj
Architektonický výskum v rokoch 1977 - 1978 pomohol upresniť stavebný vývoj Kostola sv. Kríža. Z obdobia okolo 1. pol. 13. storočia pochádza časť veže a časť západného muriva pôvodnej lode. Murivo vyzerá ako z kamenných kvádrov.
V prízemí veže sa zachovali zvyšky ústupkového portálu a odtlačky klenieb. V rohoch sú zvyšky kamenných náznakov rebier, ktoré majú blokový charakter a pripomínajú podvežia v Spišskej Belej a Spišskom Podhradí.
S rozvojom mesta a s nárastom obyvateľstva pristupujú jeho obyvatelia v 1. polovici 14. storočia okolo r. 1320 k prestavbe Kostola sv. Kríža.
Keď v r. 1434 spolu s kostolom zanikla osada sv. Michala, ukázala sa potreba prestavby a rozšírenia farského kostola.
V r. l462 získava daň mesta - cenzus rodina Zápoľských, ktorá sa zároveň stáva najvýznamnejším sponzorom prestavby kostola. Prestavba zväčšila chrám južným a východným smerom. Začala sanktuáriom a pokračovala kostolom - halou. Rokom 1486 je datované osadenie vstupného portálu do svätyne a rokom 1498 hlavný - južný portál chrámu. Tento rok sa považuje za ukončenie neskorogotickej prestavby.
Na kamenných architektonických článkoch sa zachovali početné kamenárske značky a podľa tradície sa na stavbe chrámu podieľali majstri Šimon Bartolom, majster Stanislav, Ján a Jakub Fáb...
Interiér Baziliky sv. Kríža. Zdroj: Wikimedia, licencia CC / Pudelek.
Architektúra Baziliky minor
Bazilika sv. Kríža patrí medzi najväčšie spišské gotické trojloďové kostoly.
Kežmarský chrám je najmladším a svojimi rozmermi (vnútorné rozmery: dĺžka 51m, šírka 22m, výška hlavnej lode 15,75m) jedným z najväčších spišských gotických trojloďových kostolov.
Presbytérium je dlhé 23,5m, šírka 11,5m je rovnaká ako šírka hlavnej lode, čo umocňuje celkový mohutný dojem z chrámu.
Sieťová klenba, vytvorená na princípe pretínajúcich sa dvojíc paralelných diagonálnych rebier, spočíva na masívnych polygonálnych pilastroch a konzolách, z ktorých dve sú ukončené maskarónmi v podobe muža a ženy.
V strede klenby, v miestach kríženia rebier, sú na spôsob svorníkov umiestnené drobné rozety alebo štítky s erbmi. Presbytérium je presvetlené veľkými neskorogotickými oknami s individuálne riešenými kružbami.
Polygonálnom závere presbytéria sú kružby bohatšie riešené, zatiaľ čo na južnej stene sú pomerne jednoduché, rovnako ako vo trojlodí. Odstup okien a ich výška sa smerom k polygonálnemu záveru presbytéria postupne znižujú, čím sa hĺbka svätyne opticky zväčšuje.
Interiér
V bohatom interiéri zaujmú predovšetkým gotické klenby. Najzaujímavejšie sú dva pilastre zakončené maskarónmi. Tvár muža symbolizuje deň, svetlo, pravdu a vieru. Ženská tvár na severnej stene je alegóriou noci.
Z obdobia okolo roku 1450 pochádzajú časti hlavného oltára. Datovanie vychádza z maľovaných tabúľ.
Gotická krstiteľnica z roku 1472 bola zhotovená v kovolejárskej dielni majstra Matiasa v Spišskej Novej Vsi.
Na nádhernej senátorskej lavici sa skvie vyrezaný rok 1518. Už o pár rokov neskôr, počas reformácie, pribudol nad kazateľnicou baldachýn.
Dominantou kostola je hlavný oltár s umučeným Kristom. Do konca 18. storočia bola socha Ježiša v strede kostola. Keď ju chcel niekto premiestniť, údajne prehovorila: „Človeče, keď si ma sem nepriniesol, tak ma neodnášaj preč.“ Túto legendu svorne zaznačili evanjelickí aj katolícki historici.
Raritou je malý organový pozitív s deviatimi registrami.
V roku 1998 bol kostol pápežom Jánom Pavlom II. povýšený titulom BASILICA MINOR.
Renesančná zvonica
Tak nazývali zvonicu pre jej niekdajšiu zlatú sgrafitovú výzdobu. Je právom považovaná za najkrajšiu kampanilu na Spiši.
Renesančná zvonica so štvorcovou podstavou stojí v tesnej blízkosti Baziliky sv. Kríža. Vo vnútri sú na drevenej konštrukcii zavesené tri zvony. Najstarší zvon z roku 1525 má dnes dvadsaťcentimetrovú prasklinu.
Legenda hovorí, že jeden zo zvonov na Zelený štvrtok odlieta do Ríma.
Renesančná zvonica v Kežmarku. Zdroj: Wikimedia, licencia CC / Lukáš Katriňák.
Bazilika minor sv. Kríža ako súčasť kultúrneho dedičstva UNESCO
Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali r. 2008 súčasťou chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka v roku 2008. Je pýchou mesta a od roku 2008 sa stal súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
V blízkosti sa nachádza Starý trh (najstaršia obývaná časť mesta), kam sa ľahko dostanete peši priľahlou uličkou. Južne od baziliky sa nachádza radnica s novou fontánou.
Architektúra a história Baziliky minor sv. Kríža v Kežmarku ju zaraďujú medzi významné kultúrne pamiatky Slovenska.
Počas mesiacov MÁJ až OKTÓBER je Bazilika Svätého kríža v Kežmarku pre verejnosť otvorená v pracovné dni v čase od 10:00 hod. do 14:00 hod. V ostatných mesiacoch je Bazilika Svätého kríža otvorená v pracovné dni pre verejnosť od 11:00 hod. do 13:00 hod.
Kostolné námestie, kostol sv. kríža (Kežmarok)
tags: #rehola #najsvatejsieho #vykupitela #kezmarok