Rehoľa pre rozvedených v Katolíckej cirkvi

Byť verný Cirkvi, keď ide všetko v našom živote tak, ako má, sa môže zdať jednoduché. Ale čo tak po bolestnom rozvode? Prečo byť účastný na živote Cirkvi, aj keď nemôžeme pristúpiť k sviatostiam? Páter Matej Trizuliak (36) patrí do rehole misionárov saletínov. Okrem toho sa venuje aj pastorácii rozvedených.

Priezvisko Trizuliak je v našich kruhoch známe vďaka akademickej maliarke pani Trizuljakovej. Často dostávam túto otázku a odpoveď je vždy kladná. Ale musím sa priznať, že sme sa ešte nikdy nestretli. Viem, že otec pani Evy Trizuljakovej bol bratom môjho pradedka.

Veriaci a rozvedení majú od minulého roku v Cirkvi novú pomocnú ruku: ujal sa ich mladý kňaz, ktorý si po hľadaní svojho miesta v rámci saletínskej rehole vybral práve pastoráciu týchto, akoby odsunutých a často zranených, ľudí v Cirkvi.

Jednou z nich je aj počtom malá, no aktivitami bohatá rehoľa saletínov. Navštívili sme ju v Chrenovci-Brusne, kde nám pátri saletíni rozprávali najmä o pastorácii rozvedených, ktorej sa systematicky venujú. Aké sú potreby tejto skupiny veriacich? Čo vyžadujú od cirkvi a čo im môžu saletíni ponúknuť? Prečo sa venujú aj deťom rozvedených a čo sa od ľudí, ktorým sa rozpadlo manželstvo, učia oni sami?

Saletíni a ich príchod na Slovensko

Údoliu medzi Handlovou a Prievidzou dominuje kostol na vyvýšenom mieste. Na miestnej fare nás čakajú Zbigniew Gierlak a Matej Trizuliak, ktorí sú Misionári Matky Božej Lasaletskej (MS) alebo saletíni. U nás počtom neveľká a málo známa rehoľa tu spravuje farnosť a priľahlé filiálky.

Saletíni prišli na Slovensko po Nežnej revolúcii, dnes ich tu pôsobí sedem. „Často si nás mýlia so saleziánmi alebo vymýšľajú nové názvy, ako napríklad ,sateliti‘,“ hovorí Zbigniew Gierlak, ktorý je pôvodom z Poľska.

Všetko sa začalo vo francúzskych Alpách, keď po zjavení v La Salette z roku 1846 miestny biskup ustanovil na tomto mieste komunitu kňazov. Z nej sa potom vytvorila rehoľa misionárov saletínov. Okolo La Salette nie je toľko ruchu ako v prípade Lúrd alebo Fatimy, hoci k zjaveniu tu došlo skôr. Podľa bratov saletínov za to môže viacero faktorov. I keď sa k bazilike dostanete autobusom, na samotnom mieste nenájdete takú turistickú či pútnickú infraštruktúru ako na iných miestach. „Ak niekto hľadá La Salette, tak hľadá iba to,“ rozpráva páter Zbigniew.

Zbigniew Gierlak vyrastal v poľskom Rzešove. Na jeho strednej škole vyučovali náboženstvo práve saletíni, ktorí mu pripadali zaujímaví, veď neboli takí rozšírení ako iné rehole. No Zbigniewa oslovil najmä ich životný štýl. „Na fare žilo vtedy 12 bratov, vždy mali pre nás čas.

Matej Trizuliak vyrastal pri saletínoch na sídlisku Rozkvet v Považskej Bystrici, kam prišli z Poľska v roku 1990. „Žartovali sme, že máme najväčšiu faru na Slovensku - 12-poschodovú,“ spomína Zbigniew, ktorý tam prišiel v roku 1997.

„Niekto počuje slovo misionári a hneď si predstaví Afriku. Okrem klasickej pastorácie vo farnostiach sa saletíni snažia „vychádzať von a prichádzať s konkrétnymi aktivitami“.

Vo farnosti v Chrenovci-Brusne sú už 26 rokov a nejde vôbec o malú dedinku. Počítajúc všetky filiálky spravujú dediny od Handlovej až po Prievidzu. Priamo v Chrenovci-Brusne prevádzkujú exercičný dom, ktorý okrem svojich aktivít ponúkajú aj pre skupiny, ktoré prídu s vlastným programom.

Páter Matej, patríš do rehole misionárov saletínov. Vyrastal som pri nich takpovediac od svojho detstva. Keď som mal osem rokov, prišli pôsobiť na naše sídlisko v Považskej Bystrici. A tak mi prirástli k srdcu. Bolo to spojenie viacerých okolností. Zakončili sme pôsobenie vo farnosti Maňa. Najskôr som to moc nechápal, bolo to dosť narýchlo.

Dostal som sa do Chrenovca-Brusna, kde máme aj exercičný dom. Stal som sa zodpovedným zaň. Vtedy som sa modlil, čo by sme ako rehoľa mohli ponúknuť. Vnímal som dve veci: jednou bolo sprevádzanie rozvedených, druhou duchovné cvičenia pre maturantov, a vôbec pastorácia stredoškolákov, ktorí už v tretej a štvrtej triede nemajú náboženstvo na strednej škole. Niekoľko mesiacov som sa za to modlil. Prichádzali aj potvrdenia a uistenia o tejto službe. Nachádzal som ich v liturgických čítaniach zo dňa alebo v slovách modlitieb na piatkových chválach v Prievidzi u piaristov.

Rozhodnutie venovať sa rozvedeným vzniklo u neho v roku 2013, motivovaný bol aj spolubratmi v Poľsku, ktorí tam robia pastoráciu rozvedených už dlhšie. Ako sám vysvetľuje, na internete skúsil vyhľadať, kto sa na Slovensku touto oblasťou zaoberá. Našiel iba aktivity jezuitu Ladislava Csontosa. „Od neho som čerpal impulz a mnohé myšlienky. Hoci sa mnohí kňazi venujú rozvedeným popri svojej pastorácii, systematických projektov u nás veľa nie je.

Hlavne preto, lebo vnímam, že skúsenosť civilného rozvodu prináša zmätok, rozdelenie a mnohé zranenia do rodín. V našom živote zakusujeme rôzne zranenia a skúšky. Preto máme špeciálnu pastoráciu pre alkoholikov alebo inak závislých, pre ženy po potrate, pre bezdetné páry… Aj pre rozvedených je potrebná mimoriadna služba, hlavne v prvých rokoch po rozvode, aby sa zotavili z toho, čím si prešli. Rozvod, žiaľ, neobchádza ani veriacich manželov.

Ako sa po ňom často postavia voči Cirkvi? Viem, že mnohí rozvedení našli prvú pomoc u svojich kňazov alebo veriacich z farnosti, čo im pomohlo vidieť svoje miesto v Cirkvi aj po rozpade manželstva. Ale nie pre všetkých je samozrejmé, že začnú hľadať pomoc. Niekedy majú pocit vylúčenia, ktorý sa znásobuje, ak vstúpia do novej známosti a založia si novú rodinu.

Ako je to so sviatosťami u rozvedených? Pokúsim sa to zhrnúť, keďže je to veľmi široká otázka. Ak rozvedená osoba chce pristupovať k sviatosti zmierenia a ísť na sväté prijímanie, je potrebné vybaviť si cez svojho farára povolenie pristupovať k sviatostiam. Jednou z podmienok je, že táto osoba zostáva sama a nevstupuje do nového vzťahu, ktorý by bol na spôsob manželstva.

Toto nie je ľahké vysvetliť a riešil by som to vždy radšej v osobnom rozhovore, kde sa dajú hľadať aj prípadné možnosti a riešenia, ako sa dostať z tejto situácie ďalej. Samozrejme, sú okolnosti, keď každý môže prijať sviatosť zmierenia, sväté prijímanie alebo aj pomazanie chorých. Je to v situácii ohrozenia života, čiže aj pred vážnou operáciou. Pozerám sa - alebo, lepšie povedané, snažím sa pozerať - ako na všetkých veriacich: Ježišovým milosrdným pohľadom. Predpokladám, že sa to týka predovšetkým znovu zosobášených len civilne, hoci sa stretávam aj s tými, ktorí žijú sami a mohli by pristupovať k sviatostiam, ale potrebujú v tom nanovo povzbudiť.

Manželia, ktorí sú zranení rozvodom, časom možno zanevrú na Cirkev. Myslím, že táto vernosť má viac rozmerov. Tí, ktorí zostávajú sami po rozvode, určitým spôsobom deklarujú, že zostávajú verní nielen Cirkvi, ale aj svojmu sviatostnému manželovi alebo manželke. A vďaka tomu aj naďalej čerpajú z jej prameňov milostí. Vernosť Cirkvi pre rozvedených manželov v nových vzťahoch má tiež svoje výhody a benefity. Myslím tým vnímanie spoločenstva, v ktorom môžu rásť a rozvíjať sa napriek tomu, že žijú v neregulárnej situácii poznačenej hriechom cudzoložstva. Kedysi bolo v Cirkvi očakávanie na krst až na smrteľnom lôžku, lebo ho vnímali ako možnosť očistenia z hriechov. Ja by som to dnes povedal opačne. Aj rozvedení žijúci v nových zväzkoch môžu čerpať zo sviatosti krstu. A hoci momentálne nemôžu dostať sviatostné rozhrešenie, môžu žiť s vedomím aj iných hriechov, úprimne ich oľutovať, dokonca prísť aj na spoveď vo forme duchovného rozhovoru, kde vyznávajú svoje hriechy a nakoniec dostanú požehnanie. Takto sa z nich nevytráca vnímavosť na vnútorný hlas svedomia.

Program Rozvedení k Bohu

Ty sa rozvedeným venuješ aj organizovaním programu Rozvedení k Bohu. Niektorí to dokonca nazývajú projekt rozVEDENÍ K BOHU. Ale program je presnejšie vyjadrenie tejto služby. Spočíva predovšetkým v pravde, že rozvedení môžu byť vedení k Bohu. Je to nielen slovná hračka, ale už päťročná skúsenosť. Spočíva hlavne vo víkendových duchovných obnovách rozdelených pre tých, ktorí žijú sami po rozvode, a pre tých, ktorí sú v nových vzťahoch. Po týchto troch obnovách ponúkame evanjelizačné kurzy (Filip, Emauz). Neskôr odporúčame rozvedeným iné duchovné aktivity (seminár Otcovo srdce, duchovné cvičenia). Vnímam, že rozvedených je potrebné nanovo začleniť do Cirkvi.

Kde tento program funguje? Program sprevádzania rozvedených prebieha u nás v Chrenovci-Brusne a v Rodinkove v Belušských Slatinách. Snažíme sa informovať o duchovných obnovách prostredníctvom biskupských úradov, ktoré posielajú oznam do farností, za čo som im veľmi vďačný. Po duchovných obnovách pozývame rozvedených na modlitbové stretnutia pre rozvedených. Na tých, ktorí prichádzajú k nám do Chrenovca, môžem vidieť, ako napredujú, ako sa naozaj zotavujú, ako dozrievajú a zapájajú sa čoraz viac aj vo svojich farnostiach.

Myslím, že z jednej strany, keď sa tvárime, že im rozumieme, že je to normálne rozhodnutie v našej spoločnosti, že si nájdu niekoho iného, a nevnímame celé pozadie ich situácie, čo sa odohráva v ich vnútri, čo sa deje s ich deťmi. A z druhej strany môže byť zraňujúce, keď ich začíname súdiť, lebo je nemódne zostať sám alebo sama po rozvode, lebo si to užívajú a majú ďalší vzťah.

Pápež František zdôrazňuje predovšetkým prijatie a blízkosť v Cirkvi: „Celé jej pastoračné konanie má byť preniknuté nehou, s ktorou sa obracia na veriacich. Cirkev nie je colnica, je to otcovský dom, v ktorom je miesto pre každého aj s jeho životnými ťažkosťami.“ (Amoris laetitia, 310) Toto stačí na začiatok a od toho sa odvíjajú ostatné veci, keď si rozvedený človek otvorí srdce a je možné s ním komunikovať, podať mu pomocnú ruku, niekedy aj konkrétnu finančnú pomoc v skomplikovanej situácii matky, ktorá sa po rozvode sama stará o deti.

Už som naznačil, že všetko sa začína záujmom o druhého človeka, ktorý vychádza z úprimnosti a nie iba z obyčajnej zvedavosti. Všimnúť si, že niekto po rozvode prestal chodiť do kostola, vyhľadať ho a venovať mu svoj čas. Ak niekto chodí na svätú omšu, ale nepristupuje k sviatostiam, hoci vieš o ňom, že žije sám alebo sama, môžeš sa s ním porozprávať a povzbudiť ho. Stále ste členmi Cirkvi. Len ste z nej možno prestali čerpať alebo neviete ako. Tak sa nebojte. Boh sa vás nevzdal a stále chce uskutočňovať s vami svoj plán.

Hlavná náplň pastorácie rozvedených sú víkendové duchovné obnovy. Keď si účastníci prejdú tromi stupňami obnovy, saletíni im ponúknu kurzy novej evanjelizácie. Dôvod je ten, aby sa rozvedení nepohybovali len medzi rozvedenými. Rozdelenie na dve skupiny pri obnovách obhajuje tým, že hoci sú témy podobné, v skupinách sa prejavujú odlišné dynamiky. S rozvedenými preberá témy ako prijatie, odpustenie a zmierenie a s tými, čo žijú sami, aj vernosť.

„Obe skupiny majú svoje špecifiká. Keď je niekto sám, potrebuje sa vyrozprávať, zíde sa mu niekedy aj psychologická pomoc. Rozdelenie na dve skupiny má aj praktický význam. Stáva sa, že ak sa obe skupiny stretnú, tak tí, čo žijú sami a zápasia o vernosť, zrazu vidia niekoho v nových vzťahoch. V skupine rozvedených, ktorí žijú sami, jasne dominujú ženy, ktorých príde na obnovy aj 80 percent.

Podobne je to na letnej akcii, ktorá je zameraná na deti rozvedených. Saletíni ju organizujú na rôznych miestach. Posledné dva roky v Bystrej. Pri letnom podujatí pre deti sa slovo rozvod nespomína, ani v prosbách, ani v skupinkách. Matej Trizuliak vysvetľuje, že nejde o odbornú terapiu, skôr sa snažia dostať z detí emócie, ktoré sa neprejavia pred rodičmi. Takisto im chcú predstaviť kresťanské čnosti, vytvoriť prostredie, kde sa budú cítiť milované. Deti delia na chlapcov a dievčatá, súčasťou programu je vovádzanie do identity. Aktivity pre deti rozvedených sú podľa neho podceňované.

Istú spojitosť možno nájsť dokonca aj medzi deťmi rozvedených a miestom La Salette. Svedkami zjavenia boli chudobné, zanedbané deti. „Maximin nemal mamu, vychovávala ho macocha a otec bol alkoholik, no napokon sa obrátil.

S čím prichádzajú dospelí rozvedení na duchovné obnovy? Dožadujú sa nulity manželstva? Mnohí sa na to pýtajú, potvrdzujú saletíni. „Mali sme dva razy na obnove aj cirkevného právnika, ale mal som pocit, že ich to vybilo z duchovného rozmeru a mali plnú hlavu týchto technických vecí,“ vraví páter Matej.

Otázka, ktorej sa nedá vyhnúť, je pristupovanie k sviatostiam. „Je to jedna z ich nesplnených túžob, ale ponúkame im, aby prežívali svätú omšu a hľadali v nej to, čo im Boh dáva, čo si môžu vziať,“ pokračujú saletíni. Rozvedených v nových vzťahoch pozývajú, aby si prišli po požehnanie, podobne ako deti na krížik. Mnohí prídu sa spoveď, hoci vedia, že nemôžu dostať rozhrešenie, ale chcú vyznať hriechy.

Podľa Mateja Trizuliaka platí, že ak sa zamerajú len na fakt, že žijú v neplatnom manželstve, tak môžu prehliadať iné slabosti a hriechy. Spolubrat Zbigniew dopĺňa, že túžba pristupovať k Eucharistii sa často objaví, keď sa deti rozvedených pripravujú na prvé sväté prijímanie. „Vtedy sa stretávame s tým, že sa v rodičoch objaví túžba ísť s nimi. No ukáže sa, že vlastne nemôžu.

Saletíni tvrdia, že nikoho neodsudzujú, ale chcú ukazovať cestu. „Rozlišujeme jednotlivé prípady. Pýtame sa, ako funguje ich vzťah. Ak ide o dvoch rozvedených, ktorí sú ešte len do seba zaľúbení, tak ich upozorním, aké prekážky ich čakajú, čo na seba berú,“ hovorí páter Matej. Niektorí sa podľa neho spoliehajú na nulitu, chodia s novým partnerom, no ak nulita nebude, majú problém.

Páter Zbigniew k tomu vysvetľuje, že najmä kvôli deťom z nového zväzku by nebolo vždy správne sa rozísť. Saletíni si spomínajú na jednu prednášku pre rozvedených, ktorú nerobili oni, kde zaznela myšlienka, že dokonalá láska si vyžaduje vrátiť sa k svojmu sviatostnému manželovi. „Boli tam ľudia, čo už boli na obnovách a žijú v nových vzťahoch a veľmi ich to zranilo. Rozvedeným pri tejto otázke zvykne hovoriť, že Boh ako láska ich pozýva odpustiť a vrátiť sa, ale keďže to nie sú teraz schopní urobiť, musia sa snažiť žiť najlepšie, ako vedia. Podľa pátra Zbigniewa však toto isté platí pre každého kresťana.

Návrat k pôvodnému partnerovi býva veľmi ojedinelý, vravia saletíni. Spomenuli si na jeden prípad, keď sa žijúci v novom vzťahu rozišli, aby mohli pristupovať k sviatostiam: rozvedená žena riešila nulitu manželstva, medzitým si našla partnera, no ešte s ním nebývala. Manželstvo však bolo vyhlásené za platné, tak sa rozišli a žije sama.

Ako hovoria bratia saletíni, sprevádzanie rozvedených je beh na dlhé trate. Výsledky môžu prísť po rokoch. „Jeden muž sa dvakrát rozviedol, prišiel na obnovu počas tretieho vzťahu. V tomto vidia zmysel pastorácie rozvedených. „Aj po dlhých rokoch sa človek môže zmieriť s Bohom.

„Ľudia im často povedia, že sa už ani nemusia modliť, lebo ak niekto žije v hriechu, jeho modlitby sú automaticky nevypočuté. Uvedomujem si, že ich stav predstavuje istú prekážku, ale na druhej strane vidím ovocie ich vzťahu s Bohom,“ reaguje páter Matej na našu otázku, či sa vedia pohybovať medzi milosrdenstvom a spravodlivosťou. Hovorí, že navonok sa možno situácia rozvedených nemení, zostávajú v druhom zväzku, ale zároveň vidí, ako sa venujú deťom, ako ich formujú a ako sa ich deti aj oni zapájajú vo farnosti. Niektorí potom pomáhajú saletínom na misiách, kde sa podelia so svedectvom.

Podľa pátra Zbigniewa chce byť človek niekedy radikálny, ale aj nerozvedení sa napríklad spovedajú opakovane z toho istého a potrebujú čas, aby sa zmenili. A čo sa saletíni od rozvedených naučili? Obaja sa zhodnú, že najmä pokore. „Neviem ich úplne pochopiť. To vie iba Ježiš. Najviac ho teší, keď vidí, ako sa niekto zdvíha zo zúfalstva, prípadne našiel nový zmysel života či obnovil vzťah viery.

„Raz som sa modlil pri jednom chalaniskovi, ktorý mi hovoril o rodine. Celý čas som plakal. Napriek všetkému, čo zažil, našiel si cestu k Bohu ako Otcovi. Človek si pri rozvedených podľa pátra Zbigniewa uvedomí, aké majú ľudia komplikované životy. „V porovnaní s nimi si poviem, aký som maličký. Nie je to o tom, že ja som svätý a oni hriešnici. Obaja saletíni si tiež uvedomujú, ako oni sami potrebujú dobrý vzťah s Bohom. „Spolubrat ma nedávno upozornil: ak nebudeš blízko pri Bohu, pre tých ľudí, ktorí sú veľmi zranení, budeš nebezpečný.

Zbigniew Gierlak MS (vľavo) a Matej Trizuliak MS

Stránku spravuje laický spolupracovník saletínov Ľubomír Valient z Považskej Bystrice. Ako vysvetľuje pre Postoj, najprv chceli cez stránku len informovať okruh farníkov o aktuálnom dianí vo farnosti. „Fanúšikovská základňa, ktorou aktuálne disponujeme, je pre nás veľkým zázrakom. „Úlohou apoštolov bolo stať sa rybármi ľudí a my dnes na tento rybolov využívame sociálnu sieť. A lovíme nielen v domácich vodách, ale aj v zahraničných, keďže máme sledovateľov takmer po celom svete,“ dodáva.

Na rozvedených sa v Cirkvi díva trochu cez prsty. Hoci sa venujem rozvedeným, som si vedomý, že v Katolíckej cirkvi neexistuje rozvod. Takže určite ho nepovažujem za nevyhnutnosť. Avšak je to skutočnosť, ktorá ovplyvňuje životy mnohých veriacich. Snažím sa pozerať na nich tak, ako by sa pozeral na nich Ježiš.

Nemáme stanovené oficiálne ciele, ale pokúsim sa opísať osobnú víziu a moje túžby spojené s pastoráciou rozvedených. V prvom rade chceme ukázať rozvedeným, že majú stále svoje miesto v Cirkvi, aby sa necítili vylúčení. Ďalej predovšetkým rozvedeným nežijúcim v ďalšom zväzku ponúkame cestu uzdravenia podľa spirituality Familie Solitude Myriam, ktorá ma jednotlivé etapy - prijatie svojej situácie, odpustenie, zmierenie a zasvätenie. Pre rozvedených a znovusobášených vnímam potrebu ich duchovného sprevádzania. Keďže nemôžu pristupovať k sviatosti zmierenia a prijímať Eucharistiu, považujem za nevyhnutné, aby čerpali z iných prameňov, ktoré majú k dispozícii. Túžim, aby sa nezastavili na ich ceste viery, aby nezanevreli, ale dokázali rozlišovať medzi dobrom a zlom. Lebo môže nastať v ich živote chvíľa, že budú môcť znovu pristupovať k sviatostiam, lebo sa zmenila ich situácia. A vtedy bude rozhodujúce, aby neboli niekde úplne ďaleko, ale pripravení zmieriť sa s Bohom. A štvrtý cieľ, ktorý je zatiaľ len v mojich myšlienkach, je začať sa venovať deťom z rozvedených rodín a ponúknuť im duchovnú podporu. Títo ľudia potrebujú špecifickú pomoc a oporu.

Vzhľadom na výnimočnosť situácie po rozvode nechcem zostať len pri udelení jednorazovej pomoci. Duchovné cvičenia chápem ako prvotný impulz. Po nich sa snažím zostať v kontakte s účastníkmi. Po marcovej duchovnej obnove sa nám podarilo raz sa stretnúť na dva dni, na modlitebno-formačnom stretnutí. Ponúkame možnosť duchovného sprevádzania pre tých, ktorí môžu prísť za nami. Účastníkov víkendovky rozVEDENÍ k Bohu pozývame do regionálnych modlitebných skupiniek. Momentálne funguje jedna v Bratislave.

Nehrám sa na odborníka na manželstvo, ani sa netvárim, že rozumiem všetkému, čo prežívajú manželia. Čokoľvek robím a hovorím, vyplýva z Božieho slova. Na ňom je postavená celá pastorácia rozvedených. Prepájam to s osobnou modlitbou, kde si pýtam svetlo práve pre túto službu. Snažím sa ľudí nasmerovať k Ježišovi a nie riešiť ich problémy. Vtedy sa spĺňa vízia Danielle Bourgeois, zakladateľky Familie Solitude Myriam, keď jej Ježiš hovoril: „Poponáhľaj sa ich zhromaždiť okolo seba, pretože vlci sú pripravení ich roztrhať.

Nedokážem to jednoznačne povedať, lebo každého rozvedeného vnímam individuálne. Ale skoro vždy si všímam veľkú túžbu byť prijatý. Spája sa mi to so slovami pápeža Františka: „Jasne vidím, že to, čo dnes Cirkev najviac potrebuje, je schopnosť liečiť zranenia a rozohrievať srdcia veriacich. Potrebujeme predovšetkým vzájomnú blízkosť. Pre mňa je Cirkev ako poľná nemocnica po boji. Je zbytočné pýtať sa ťažko zraneného, či má vysoký cholesterol alebo cukor! Musíme najprv ošetriť jeho rany. Potom môžeme hovoriť o ostatnom.

Určite nie som za to, aby sa z rozvedených stala jediná skupina ľudí, ktorým sa treba venovať vo farnosti. Ale nemôžu byť úplne obchádzaní. Synoda zdôraznila niekoľko aspektov pri pastorácii rozvedených - vnímať ich utrpenie spôsobené rozvodom, ukazovať im odpustenie ako dielo milosti prirovnané k ceste, rozvíjať pastoráciu zmierenia a mediácie a všímať si negatívny vplyv rozvodu na deti.

Možno by si tu čakal číslo účtu, na ktorý budem prosiť poslať príspevok na toto dielo. Nie je to však potrebné, lebo všetky výdavky spojené s duchovnými cvičeniami pre rozvedených sa pokryjú z príspevkov za ubytovanie a za stravu. Ak si niekto nemôže dovoliť zaplatiť poplatok 25 Eur, snažíme sa mu vyjsť v ústrety. Na akú pomoc teda čakáme? Určite na Tvoju modlitbu. Keď som na poslednej duchovnej obnove povedal o niekoľkých rehoľných komunitách, ktoré sa modlili za nás aj za účastníkov, videl som ako veľmi ich to oslovilo a dodalo im to neuveriteľnú odvahu a nadšenie. A môžem potvrdiť, že sa tam diali úžasné Božie veci. Keďže zatiaľ projekt rozVEDENÍ k BOHU je len v začiatkoch, mnohí o ňom nevedia.

V Advente sa uskutoční duchovná obnova rozVEDENÍ k BOHU I. pre rozvedených, ktorí po rozvode žijú sami. Je to prvá časť duchovných obnov o ceste uzdravenia po rozvode s témou Prijatie svojej situácie a odpustenie. Táto obnova býva raz do roka. Duchovná obnova sa uskutoční 13. - 15. decembra v Rodinkove v Belušských Slatinách.

Tabuľka: Prehľad aktivít pre rozvedených

tags: #rehola #pre #rozvedenych