Slávnosť Nanebovstúpenia Pána na Slovensku

Vo štvrtok slávi celý kresťanský svet Slávnosť Nanebovstúpenia Pána. V Katolíckej cirkvi je to prikázaný sviatok. Pán Ježiš sa na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení posledný raz stretol so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil do neba a sedí po Božej pravici.

Udalosť Nanebovstúpenia sa hlboko zapísala do pamäti prvých učeníkov. Pán Ježiš štyridsať dní po zmŕtvychvstaní vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba (Lk 24, 50-51). V knihách Nového zákona nachádzame opis Pánovho nanebovstúpenia predovšetkým v Evanjeliu podľa svätého Lukáša a v Skutkoch apoštolov.

O slávení tohto sviatku máme písomné správy už od 4. storočia; svätý Augustín spomína, že v jeho časoch bol všeobecne rozšírený. Takisto o ňom nájdeme zmienku u sv. Jána Chryzostoma alebo sv. Nanebovstúpenie Pána spomína aj Nicejsko-carihradské vyznanie viery a píše sa o ňom aj v Peregrinatio Aetheriae, pochádzajúcom z 5. storočia.

Na niektorých miestach vo svete sa však jeho slávenie z pastoračných dôvodov môže konať aj v nasledujúcu nedeľu: k tomuto rozhodnutiu pristúpili niektoré biskupské konferencie po tom, čo daný sviatok v rozličných krajinách vypadol spomedzi štátnych. U nás, napriek tomu, že ho ako štátny sviatok nemáme, zostalo tradičné liturgické slávenie vo štvrtok, teda na 40. deň po Veľkej noci.

Ikona Nanebovstúpenia Pána

Ikona Nanebovstúpenia Pána nášho Ježiša Krista zobrazuje významnú udalosť, ktorá sa udiala štyridsať dní po Ježišovom zmŕtvychvstaní, keď vystúpil na nebo pred očami svojich učeníkov. V dolnej časti ikony je často zobrazená Bohorodička, ktorá stojí uprostred apoštolov, s rukami zdvihnutými v gestu modlitby. Po oboch stranách Bohorodičky sú apoštoli, ktorí s úžasom hľadia na Krista. Na ikone sú zobrazení anjeli, ktorí oznamujú učeníkom Kristovo druhé príchod. Kompozícia ikony zjednocuje nebeskú a pozemskú sféru.

Nanebovstúpenie Pána. Zdroj: Wikimedia Commons

„Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha.“(Mk 16,19) Tým, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, dokázal, že je on Boh, následne, že je to pravda, čo on učil. Zmŕtvychvstanie Kristovo je základnou pravdou kresťansko-katolíckej viery. Vykúpil nás od zatratenia, vydobyl nám právo na kráľovstvo nebeské, listinu nášho dedičstva Svojou vlastnou krvou napísal na kríž a Jeho Nanebovstúpenie bolo zlatou pečaťou na tejto listine.

Význam Nanebovstúpenia Pána

Veľký piatok, Veľká nedeľa, deň Nanebovstúpenia, to je životopis Pána Ježiša. Na utrpenie nasledovala smrť; Zmŕtvychvstanie zvíťazilo nad smrťou a slávu Zmŕtvychvstania zavŕšilo Nanebovstúpenie. Tak sa svedčilo, tak to malo byť, aby ten Ježiš, ktorý napriek svojej božskej dôstojnosti sa narodil v biednej maštali: sídlil na tróne nad hviezdami v Nebi; aby Ten, ktorý visel medzi lotrami, sedel po pravici Boha Otca všemohúceho. Túto svoju vieru vyznávame vo „Verím v Boha“ v šiestom článku: „Vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho.“

Po svojom Zmŕtvychvstaní zostal Pán Ježiš ešte štyridsať dní na zemi, aby sa apoštolovia istejšie presvedčili, že Ježiš vstal z mŕtvych. Mnohokrát sa zjavil medzi nimi, jedol a pil, zhováral sa s nimi, ukázal im Svoje rany. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi. Dal im moc odpúšťať hriechy. Prikázal im, aby išli do celého sveta a ohlasovali jeho Zmŕtvychvstanie.

V štyridsiaty deň sa lúčil so Svojimi apoštolmi. Zišla sa už vtedy celá skupina veriacich. Bola s nimi Preblahoslavená Panna Maria, sedemdesiatdva učeníkov a nasledovatelia Kristovi, mohlo ich byť okolo stodvadsať. Za hlasu chválospevov sprevádzali Pána Ježiša na Olivovú horu. Ako tam došli, začalo sa dojímavé, srdce prenikajúce lúčenie.

Mária ešte raz privinula k srdcu svojho božského Syna. Apoštolovia bozkávali Jeho ruky, nohy, veriaci Ho s hlasitým nárekom prosili o posledné požehnanie. Ježiš sa s nežnou láskavosťou odlúčil zo sladkého náručia Svojej matky, milostivým pohybom utiahol sa od plačúcich apoštolov, pozdvihnúc Svoje ruky, žehnal ich a pred ich očami sa dvíhal nahor, až konečne Ho jeden oblak Ho pred ich očami.

Deň Nanebovstúpenia Pána bol sviatkom na zemi, lež bol aj sviatkom v Nebi. Z predpeklia vyslobodené duše sa pridružili k na Nebo vystupujúcemu Pánovi. Na ich čele kráľ Dávid s korunou na hlave, a s harfou v rukách pred bránami kráľovstva nebeského zaspieval: „Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy“ (Ž 24,9).

Nato sa otvorili štyritisíc rokov zatvorené brány kráľovstva nebeského, anjeli s najhlbšou poklonou vzdávajú úctu Pánu Ježišovi a úprimným bozkom vítali svojich spolubratov, nebeský Otec po Svojej pravici posadil Svojho jednorodeného Syna a do Svojho kráľovstva prijal vykúpených ľudí.

Sviatok je dnes v sláve nebeskej, nech je sviatok i tu na zemi. Spojení s nebešťanmi spievajme: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.“ (Zjv 5,13)

Ako rozumieť Nanebovstúpeniu?

Vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. Tak znie pravda kresťansko-katolíckej viery. Ako tomu máme rozumieť? Boh vo Svojej podstate a prirodzenosti je len jeden. Tento jeden Boh v jednom a v tom istom čase je všadeprítomný, Svojou podstatou naplňuje nebo, zem i všetko. On nemôže zostúpiť ani na zem, ved je tu, nemôže vystúpiť ani na Nebo, lebo veď je i tam.

Keď nám teda viera o jednom Bohu predkladá, že vystúpil na nebesia, tomu tak treba rozumieť, že druhá božská osoba, človekom učinený Ježiš zostúpil do lona Márie Panny, že človek Ježiš vystúpil na nebesia; Boh Ježiš i vtedy bol prítomný v Nebi, keď žil na zemi, Boh Ježiš i teraz je prítomný na zemi, keď v ľudskej podobe vystúpil na nebesá.

Objasním to na príklade. Slnko sa nehýbe na oblohe, nepohnuto svieti z oblohy, lež svoje lúče rozosiela na zem, slnečný lúč z vody mora robí chmáry, z chmáry vyprší dážď, dážď zúrodňuje zem, zem plodí trávu, stromy, obilie, živí ľudí i dobytok. Toto všetko slnce pôsobí bez toho, aby zostúpilo na zem. Ako toto slnko, podobne Boh zostáva nezmeniteľný na veky, len svoj lúč, vteleného Ježiša zoslal na zem, Ježišova ľudská prirodzenosť bola mučená, zomrela, vstala z mŕtvych a vystúpila na nebesia, lež Jeho božstvo odrazu neprestajne bolo prítomné v lone Jeho Otca i s Jeho ľudskou prirodzenosťou.

Takto treba rozumieť, že Pán Kristus, kráľ Neba zo Svojho nebeského trónu zostúpiac na zem, dal sa do zápasu s diablom, na Golgote ho premohol a po tomto skvelom víťazstve i Jeho ľudské telo a duša vystúpila na nebesia, sťa kráľ panuje nad anjelmi a svätými, sťa sudca posúdi nás každého po smrti osobitne, pri konci sveta všetkých pospolu. Áno, Vykupiteľ Bohočlovek nás po smrti posúdi a ak budeme hodní Jeho milostivého súdu, i my sa staneme spoluobčanmi Svätých a domácimi Ježišovými (porov. Ef 2,19).

Podmaniteľ Alexander Veľký vypovedal vojnu Peržanom. S jedným oddielom vojska vyrazil do vnútra krajiny. Lež cesty boli snehom tak vysoko pokryté, že vojaci zostali stáť, nechceli ísť na istú smrť, odopreli poslušnosť. Čo na to učinil ich vodca? Zišiel z koňa; chytil do ruky kopiju, pohol sa on sám jediný, aby ukázal svojim vojakom, že preboriť sa snehom je síce vec ťažká, lež nie nemožná. Podobne učinil i Ježiš, náš vodca a náš kráľ. Zostúpil z Neba, aby nám ukázal, že je ťažké, lež nie nemožné dostať sa do Neba!

Zdá sa mi, akoby som videl jeden rebrík o Nebo oprený, ktorým Pán Ježiš vystúpil na nebesia. Tento rebrík má 33 šteblíkov, to je tých 33 rokov, ktoré Pán Ježiš v mnohom trápení, pote, v bôľoch a mukách strávil na zemi. Na vrchole rebríka vidno nápis: ,.Takto sa dostane človek do Neba.“ Na spodok rebríka sú však vyryté sú slová sv. Petra Apoštola: „Kristus trpel za nás, vám zanechajúc príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.“

Prikázané sviatky na Slovensku

Kódex kánonického práva z roku 1983 v príslušných kánonoch o sviatkoch hovorí: Nedeľu, v ktorej sa slávi veľkonočné tajomstvo, podľa apoštolskej tradície treba zachovávať v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok. Takisto sa musia zachovávať dni Narodenia nášho Pána Ježiša Krista, Zjavenia, Nanebovstúpenia a Najsvätejšieho tela a krvi Kristovej, Svätej Bohorodičky Márie, jej Nepoškvrneného počatia a Nanebovzatia, svätého Jozefa, svätých apoštolov Petra a Pavla a napokon Všetkých svätých.

Podľa DIREKTÓRIA pre omše (podľa Všeobecného kalendára Rímskej cirkvi a osobitného kalendára diecéz na Slovensku) sú prikázanými sviatkami na Slovensku:

• každá nedeľa
• Slávnosť Panny Márie Bohorodičky (1.1.)
• Zjavenie Pána (6.1.)
• Nanebovstúpenie Pána (štvrtok po Šiestej veľkonočnej nedeli)
• Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi (štvrtok po nedeli Najsvätejšej Trojice)
• Svätí Peter a Pavol, apoštoli (29.6.)
• Nanebovzatie Panny Márie (15.8.)
• Všetkých svätých (1.11.)
• Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8.12.)
• Narodenie Pána (25.12.)

Niektoré dni sú v živote človeka významnejšie ako iné dni. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa. Vtedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ale okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme tiež prikázané sviatky.

V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247). Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na sv. omši v deň slávnosti, a na sv. omši večer predchádzajúceho dňa.

Pre zaujímavosť možno spomenúť, že deň Nanebovstúpenia Pána stále ako štátny sviatok majú napríklad v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, na Islande, v Luxembursku, Nórsku, Holandsku, Švédsku či Švajčiarsku.

tags: #religia #slovakia #nanebovstupenie #pana