Obec Víťaz sa nachádza na východnom Slovensku, v malebnej krajine vrchoviny s pohorím Branisko v doline Dolinského potoka. Leží v nadmorskej výške 470 m n. m. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1272.
Víťaz je obec ležiaca pod horou Branisko, približne 30 kilometrov od Prešova, na rozhraní regiónov Spiš a Šariš. Administratívne patrí do Prešovského kraja, okres Prešov. Katastrálne územie obce sa rozprestiera na 1930 ha. K obci patrí aj časť Dolina. Obec má vlastnú webovú stránku www.obecvitaz.sk.
Názov obce sa vyvíjal nasledovne: Vytez (1272), Wythezmezew (1288), Vycez (1307), Wytez Noua Antiqua (1320), Uicez, Vicez (1373), Naguites (1427), Wizes (1773), Welké Wítezowce (1808), Vicež, Viťaz (1920), Vitež (1927), Viťaz (1948); maďarsky Nagyvitéz.
Prvá nepriama písomná zmienka o obci pochádza z roku 1220. Je to zmienka o Viťazskom potoku v listine uloženej v Košickom mestskom archíve. V roku 1272 Ladislav IV. potvrdzuje com. Rhcolphovi de Scepus časť územia v Sygra, danou mu Štefanom V. V roku 1588 sa spomínajú mená Salanczy - Wytezy Juraj a Ján, a v roku 1606 Ján de Kis Wytez.
Podľa miestnej legendy, názov obce súvisí s bitkou, ktorá sa odohrala na poli Ucekače. V osudnej chvíli nejaká žena z obce vraj zabila veliteľa oddielu, zvyšní vojaci sa od strachu rozutekali a už sa do obce nikdy nevrátili. Dodnes sa toto pole, kde sa údajne bitka odohrala a odkiaľ vraj tí vojaci zutekali, nazýva Ucekače. Lokalita s názvom Verch rubane sa má nachádzať medzi obcami Víťaz a Ovčie.
Obec sa spomína z roku 1272 ako majetok Abovcov, v roku 1427 mala 33 port. Obec patrila šľachticom z Bertotoviec a Širokého (Sirokayovcom, Bertótyovcom), neskoršie Hedryovcom, Frichyovcom, v 19. storočí Tahyovcom. V roku 1787 mala obec 72 domov a 602 obyvateľov, v roku 1828 mala 90 domov a 680 obyvateľov. Ako početní želiari sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálili drevené uhlie. V roku 1831 sa obec pripojila k roľníckemu povstaniu, jeden povstalec bol popravený. V roku 1913 zhorela polovica obce. Pre pomoc maďarskej ČA (Červenej armáde) boli zastrelení traja bratia Fleischerovci a traja bratia Lefkovičovci. Obyvatelia sa za I. ČSR zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka, niektorí sezónne prácou v lesoch. V osade Dolina bola píla. JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1960. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Krompachoch, v Prešove a v baniach v Slovinkách.
V obci prevláda rímskokatolícke vierovyznanie. V obci Víťaz sa snúbia kultúrne a prírodné bohatstvá s tradičnými prvkami v živote ľudí. Je preto častým cieľom dovolenkárov, ktorí preferujú rodinný typ rekreácie a radi spoznávajú miestne obyčaje.
Mimoriadne zaujímavým projektom v obci, ktorého úlohou je udržiavať a rozvíjať tradičné remeslá, zvyky, obyčaje tohto kraja, je Remeselný dom. V bývalom kameňolome je tzv. Podmorský zosuv - chránené prírodné územie. Pri obci je zriadené Oddychové centrum v prírode.
Dôležité Historické Udalosti
Začiatkom 18. storočia (1708, 1710) v kraji zúri mor, ktorý decimuje obyvateľstvo. Ľudí museli pochovávať aj do spoločných hrobov. V roku 1726 sa voči Jánovi de Wytezy z rodu Salanczy ohradzuje Berthóty, že neoprávnene používa šľachtický titul. V polovici 18. storočia tu hospodárilo 16 domácností.
V roku 1831 cholera, ktorá prenikla z Haliče v Poľsku na východné Slovensko, bola príčinou Východoslovenského sedliackeho povstania. Vo Víťaze začína sedliacke povstanie. Na žiadosť podnotára z Víťaza, šarišský podžupan Merše nariaďuje v kraji štatárium (stanné právo).
Po roku 1776 sa začala reorganizácia štátnej správy a výsledkom bolo rozdelenie územia Šarišskej župy na 6 okresov. Široké sa stalo sídlom slúžnovského okresu - Processus Sirokiensis so 41 obcami v roku 1831 alebo s 50 obcami v roku 1877. Rozkladal sa na hranici so Spišom od Brezovice po Lipany a v juhosevernom smere od Hrabkova až po hranicu s Poľskom.
V lete roku 1831 prenikla z Haliče v Poľsku epidémia cholery na východné Slovensko. Na zlú správu podnotára z Víťaza prešovský podžupan Merše reagoval trestnou výpravou 10. augusta 1831, ktorá dolapila a v hneve vlastnoručne popravila uhliara Valenta Rabatina, ktorý potom na výstrahu musel visieť zašitý vo vreci na polceste do Širokého. Odvtedy toto miesto ľudia nazývajú Máry mužov - Marmužov.
V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna. 30. júla prišiel do Víťaza notár zo Širokého, aby upovedomil občanov o mobilizačnej vyhláške. V roku 1919 vtrhla na východné Slovensko maďarská Červená armáda. Táto udalosť sa dotkla aj dediny Víťaz. V septembri 1938 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. V roku 1939 vznikol Slovenský štát a následne sa rozpútala 2. svetová vojna. 22. - 25. januára 1945 pritiahla do Víťaza smerom od Margecian cez Hrabkov a Ovčie Československá a Sovietska armáda. V máji 1947 sa začalo v obci s budovaním Potravinového družstva avšak prevrat vo februári 1948 priniesol veľké zmeny aj do života obyvateľov Víťaza. Na základe vyhlášky Povereníctva vnútra bol dňa 11. 7. zmenený názov obce z názvu Vitež na Víťaz. 20. novembra 1948 bola predĺžená autobusová linka zo Širokého do Víťaza.
V roku 1950 bola elektrifikovaná časť Víťaz - Dolina.
Dnes je Víťaz modernou dedinou a postupne sa snaží, aby sa tu ľudia dobre cítili. Podarilo sa opraviť centrum, vybudovať kultúrny stánok pre viac ako 350 divákov .
Najväčším problémom však zostáva dobudovanie čistiarne odpadových vôd a kanalizačného zberača. Starosta Ján Baloga tvrdí, že dedina s 2000 obyvateľmi potrebuje tieto záležitosti riešiť okamžite. Dokumentácia je pripravená, treba zohnať peniaze. Pri posledných prepočtoch na kanál a čistiareň nám vychádza, že ešte treba preinvestovať päť miliónov eur. Ďalšou vecou je vodovod. Ten je už v celkom slušnej podobe, sú síce naťahané rozvody po obci, ale treba hľadať ďalšie vodné zdroje.
Okrem toho sa vedenie obce chce venovať aj širšiemu využitiu Domu remesiel, ktorý tu pred rokmi vznikol aj s oddychovým areálom. Starosta je presvedčený, že činnosť tohto domu treba oživiť, aby pre nasledujúce generácie zachovali kultúrne dedičstvo starých rodičov.
Kostoly vo Víťaze
Bohatý duchovný život v tejto lokalite potvrdzuje aj existencia dvoch starých kostolov. Jeden z nich je ešte existujúci chrám a základy ďalšieho objavili pod zemou v zaniknutej časti obce takzvanou georadarovou metódou len nedávno. V danej lokalite sa našiel aj zvon, ktorý sa vraj našiel na mieste, kde ryli diviaky. Nápis na ňom je zatiaľ nečitateľný a teda nevieme určiť patróna starého kostola. Je umiestnený v starom kostole.
Kostol sv. Ondreja
Najstaršou sakrálnou stavbou je Kostol sv. Ondreja, postavený v 14. storočí. Z hľadiska architektúry patrí k barokovo klasicistickým stavbám. Prešiel prestavbou v roku 1776 a potom v roku 2000. Od roku 2005 je spolu s priľahlým areálom zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Vo Víťaze (okr. Prešov) sa nachádza kostol, ktorý je všade v literatúre (Súpis pamiatok na Slovensku, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, alebo prípadné príspevky o obci) považovaný za barokovo-klasicistický z konca 18. storočia. Posledná renovácia v roku 2000 však odhalila gotické okná, či maľby, ktoré zásadne menia donedávna platné informácie o kostole.
Totiž orientácia V-Z, presbytérium na východe, absencia okien v severnej stene, vstup z juhu alebo západu, umiestnenie na výraznom mieste v strede obce, či hrubé kamenné múry stien, sú jasné znaky stredovekej sakrálnej stavby. Kostol stojí na vyvýšenine (504 m n. m.) súčasného východného okraja obce, no v stredoveku v centre Víťaza.
Okolo neho bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo ešte v novoveku a šľachta aj v 20. storočí.
Kostol sv. Ondreja v obci Víťaz len v posledných desaťročiach odkryl svoje stredoveké tajomstvo, keď pri obnove fasád bolo v roku 2000 objavených niekoľko pôvodných okien ranogotického štýlu. Dlhý čas bol pritom považovaný za omnoho mladšiu stavbu z poslednej štvrtiny 18. storočia.
Obec vznikla zrejme niekedy v prvej polovici 13. storočia (prvá písomná zmienka v roku 1272) a tunajšia farnosť sa spomína už v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. Kostol postavili vo vyvýšenej polohe podľa všetkého niekedy začiatkom 14. storočia. Išlo o väčšiu jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom, ktoré presvetľovali úzke okná ranogotického štýlu. Polygonálna svätyňa prezentuje už vyspelejší gotický štýl oproti v regióne a v tomto období bežnejšiemu kvadratickému presbytériu. Zaklenutá bola rebrovou klenbou, po ktorej sa zachovala už len jedna kamenná konzola v juhozápadnom rohu. V gotickom období bola takisto interiér vyzdobený nástennými maľbami, ktorých zvyšky boli zachytené pri reštaurátorskom výskume na stene lode.
V Barkóciho vizitácii z roku 1749 sa uvádza, že kostol bol v "ruinóznom stave" a nekonsekrovaný. V rokoch 1776 - 1778 sa uskutočnila rozsiahla baroková prestavba objektu, ktorá prakticky zmazala všetky stredoveké prvky. Dlhý čas preto aj pamiatkari evidovali tieto roky ako obdobie vzniku celého kostola. Obnova v roku 2000 priniesla odkrytie zamurovaných ranogotických okien presbytéria a lode, ako aj armovaných nároží polygónu svätyne. Objavené boli tiež zvyšky nástennej výmaľby interiéru lode.
V roku 1917 boli z miestneho kostola sv. Ondreja vzaté dva zvony- sv. Urban a sv. Anna- na vojenské účely. V roku 1922 sa začala veľká prestavba Kostola sv. Ondreja. Drevené okná boli vymenené za železné. Bol postavený nový chór. Ešte v roku 1922 bol znovu odliaty zvon sv. Ondreja a zakúpený bol zvon sv. Anna. Obec tak získala naspäť zvonov, ktoré im vzala vojna. Na zaplatenie nových zvonov bola zorganizovaná zbierka, na ktorú prispeli aj rodáci z Ameriky. V lodi chrámu bola umiestená aj malá cengálka. Ňou oznamovali, keď niekto zomrel. Následne bol zakúpený aj nový organ.
Kostol sv. Ondreja vo Víťaze
Kostol sv. Jozefa
Vo Víťaze sa nachádza aj Kostol sv. Jozefa. Nový pseudogotický Farský kostol sv. Jozefa bol postavený v 18. storočí. Kamenné múry stien sú jasné znaky stredovekej sakrálnej stavby. Kostol stojí na vyvýšenine (504 m n. m.) súčasného východného okraja obce, no v stredoveku v jej centre. Okolo neho bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo ešte v novoveku a šľachta aj v 20. storočí.
Nový pseudogotický rímskokatolícky Kostol sv. Jozefa - robotníka pochádza z roku 1961. V katastri slúži veriacim niekoľko kaplniek.
Odkaz svätého Jozefa pre farnosť Víťaz: Svätý Jozef bol mužom veľkej viery so zmyslom pre rodinu. Stal sa mužom viery, obetavým manželom a pred zákonom otcom, ktorý si veľmi dobre uvedomoval svoju úlohu ochrancu, strážcu, živiteľa svojej rodiny. Bol mužom činu. Mužom konajúcim z lásky a mužom obety; mužom, ktorý pre záujem dieťaťa išiel aj do emigrácie.”
Farnosť Víťaz
Od roku 1997 je Víťaz samostatná farnosť s filiálkou Ovčie. Vďaka nadšencom ako Viliam Širocký má farnosť na svojej stránke zdokumentovanú minulosť tak, ako máloktorá iná. V tomto roku si aj guľášovou akciou pripomenuli dvojsté výročie úmrtia Anny Hedryovej z bohatého rodu Hedryovcov, ktorý bol svetským patrónom kostola už od 16. storočia. Anna zomrela vo veku nedožitých trinástich rokov a práve táto skutočnosť priviedla jej rodičov k postaveniu kaplnky, dominanty tunajšieho cintorína.
Vo farnosti pôsobí ružencové bratstvo, Modlitby matiek, Modlitby otcov, Koinonia Jána Krstiteľa, modlitbové večeradlo, mládežnícke i detské stretká. Po pandémii zaviedli aj farský deň.
Na všetky aktivity v Širokom od roku 2013 dozerá svätý Ján Pavol II.
V súčasnosti má farnosť relikvie svätcov, ružencovú záhradu, výraznú sochu Jána Pavla II., kaplnku so zaujímavou históriou i krásne zrekonštruovaný kostol.
„Ľudia sú tu veľmi ochotní na prácu a štedrí na peniaze. Keď sa niečo robí, prídu pomôcť,“ hovorí o farnosti Široké miestny kňaz Stanislav Takáč.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Víťaz
- Juraj Riško (1. 7. 1997 - 30. 6. 2003) * 16. 1. 1970 Humenné, ord. 17. 6. 1995 Košice, +11. 4.
- Oliver Székely (1. 7. 2003 - 30. 6. 2012) * 27. 3. 1973 Stropkov, ord. 20. 6.
- Marek Hnat 1. 7. 2012 * 7. 2.
Ďalší kňazi farnosti Víťaz: Ladislav Franc * 27.6.1941, ord. Pavol Čech * 26.6.1943, ord. Ján Biroš * 10.7.1939, ord. Viktor Grega * 4.6.1941, ord. František Stahovec * 12.9.1949; ord. Vladimír Čech * 15.11.1955, ord. Martin Magda * 4.11.1927, ord. Ján Kundrík * 30.8.1963, ord. Miroslav Foriš SVD * 3.5.1975, ord. Vladimír Balucha CM * 16.2.1970, ord. Mikuláš Uličný * 29.5.1978, ord. 11.9.2004 v Prahe
Rehoľné sestry pochádzajúce z Víťaza
- Rehoľná sestra Spoločnosti sestier Ježišových (SSJ) sr. Delfína - Žofia Jenčová, Ovčie
- Rehoľné sestry Kongregácie milosrdných sestier III. Františka pod ochranou Sv. rodiny (OF) pochádzajúce z Víťaza: sr. M. Valentína - Františka Galdunová * 10.10. sr. M. Anselma - Žofia Uličná * 22.4.1931 + 28.10.2007 Brno
- Rehoľné sestry Kongregácie milosrdných sestier sv. Kríža (SSS) sr. M. Adela - Jana Jenčová * 27.8.1976, Víťaz