Evanjelický kostol v Rimavskej Bani: Historický skvost Malohontu

Obec Rimavská Baňa, ležiaca na juhu Slovenského rudohoria v rimavskej doline, patrí medzi najstaršie obce v Malohonte. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1136. Vďaka svojej bohatej histórii sa v obci zachovali historicky cenné pamiatky. Medzi najvýznamnejšie patrí stredoveký evanjelický kostol, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.

Rimavská Baňa je rodiskom a pôsobiskom viacerých významných osobností slovenskej histórie, ale i súčasnosti. V Rimavskej Bani sa narodil aj Matej Bodó, bol prísediacim súdnej tabule gemerskej, neskôr profesor trnavskej akadémie. Rodákmi boli aj národní buditelia, učitelia Michal Húska, Ľudovít Kubáni ml. a lekár Pavel Kmeti. Rodáčkou z našej obce bola aj historička doktorka Marta Vartíková rod. Ján Glosius st., cirkevný básnik, Matej Holko ml.

V súčasnosti môžete v obci navšíviť gotický kostol, v ktorom sa nachádzajú stredoveké nástenné maľby zo 14. storočia, gotická krstiteľnica, barokový oltár a kazateľnica i kazetový strop zo 17. storočia.

Kostolík stojaci v dominantnej polohe je vďaka svojej veži i polohe nad hlavnou cestou neprehliadnuteľný. Areál kostola je uzamknutý.

Evanjelický kostol v Rimavskej Bani. Zdroj: Wikimedia Commons

História kostola

Kostol v Rimavskej Bani bol postavený pôvodne ako neskororománsky v poslednej tretine 13. storočia. V roku 1268 dostala obec výsady krupinského typu, ktoré ju oprávňovali stať sa banským mestom. Už v stredoveku sa v jej okolí začala rozvíjať ťažba nerastných surovín, najmä zlata. S príchodom nemeckých kolonistov v druhej polovici 13. storočia sa zvýšila technologická úroveň a začal sa hlbinná ťažba v baniach. V 14. a 15. storočí bol prestavaný v gotickom štýle. V 18. storočí bol obohnaný renesančným múrom.

Kostolík postavili v dominantnej polohe zrejme niekedy okolo roku 1300. Okolo roku 1415, keď patronátny vzťah ku kostolu získal Stibor zo Stiboríc ml., došlo k prestavbe objektu. Najvýraznejšie sa dotkla svätyne, ktorá bola predĺžená do podoby polygónu a novo zaklenutá. Došlo takisto k zvýšeniu dlažby v jej interiéri.

Okolo roku 1500 došlo k zväčšeniu kapacity kostola predĺžením lode západným smerom. S tým súviselo zamurovanie pôvodného južného vstupu a vytvorenie dvoch nových portálov na južnej a západnej strane lode. Zmenou prešli aj okná. Od konca 16. storočia kostol slúži evanjelikom, ktorí si najmä interiér upravili pre vlastné potreby. Išlo najmä o postavenie drevenej tribúny pri západnej (v roku 1670) a neskôr i južnej a severnej stene (v roku 1726). S tým súvisí aj prerazenie menších okien v prízemí lode. V druhej polovici 17. storočia dostali aj vonkajšie fasády renesančnú úpravu v podobe nárožného kvádrovania. Maľovaný drevený kazetový strop v lodi datujeme do roku 1783. V tom istom roku sa taktiež významne zmenila silueta kostolíka, keď z východnej strany pristavali k presbytériu vežu - zvonicu. Dnešný vzhľad nadobudol objekt pri prestavbe v roku 1906, kedy dostala veža novú strechu.

Status národnej kultúrnej pamiatky získali kostol a hradbový múr s východnou bránou v roku 1963. V roku 2010 sa uskutočnil výskum exteriérových fasád a v roku 2012 menší archeologický výskum pri severnej sakristii. V roku 2022 ziskali fresky v kostole spolu s dalšími 11 lokalitami v Gemeri a Malohonte značku Európske dedičstvo (European Heritage Label), ktorú udeľuje Európska komisia.

Významné udalosti a zmeny v priebehu storočí

Architektonické prvky a interiérové poklady

Z prvej stavebnej etapy sa zachovali južná a severná stena lode, víťazný oblúk a časť južnej a severnej steny svätyne so zvyškami pätiek pôvodnej klenby. Z detailov ide predovšetkým o podstrešný oblúčikový vlys na južnej a severnej (dokázaný sondou) stene lode a severozápadné nárožie odkryté na severnej fasáde lode. V kostole sa zachovali tri gotické portály - do sakristie (okolo roku 1415) a južný i západný portál do lode (okolo r.

Na južnej exteriérovej stene lode sa zachovali zvyšky monumentálnych malieb zobrazujúcich Pannu Máriu Ochrankyňu, archanjela Michala a sv. V lodi, na severnej stene, sa zachovalo rozsiahle zobrazenie ladislavskej legendy. Fresku namaľovali niekedy okolo roku 1370. Pod ňou, sčasti zakryté tribúnou, sa nachádzajú tri zrejme votívne obrazy z len o niečo mladšieho obdobia. Ide o svätca z kráľovskými znakmi, ktoré odborníci opisujú ako sv. Ľudovíta, sv. Ladislava alebo sv. Imricha. Ešte v stredoveku bola táto freska premaľovaná a doplnená nápisom Salvator Mundi. Vedľajší obraz predstavuje zrejme sv. Alžbetu Uhorskú alebo sv.

V presbytériu sa zachovali na severnej stene výjavy Posledného súdu, na východnej strane víťazného oblúka sa nachádzajú v pomerne dobrom stave fresky sv. Juraja zápasiaceho s drakom (ľavá strana) a sv. Barbory (pravá strana). Maľby v presbytériu odkryli až v polovici 50. rokov 20. storočia.

Z obdobia baroka pochádza okrem tribúny aj drevené vyrezávané trojmiestne stallum (z roku 1695), oltár (r. 1745) a kazateľnica (r.

V interiéri sa na severnej strane lode zachovalo rozsiahle zobrazenie ladislavskej legendy z roku 1370. Pod ňou sa sčasti ukryté za tribúnou nachádzajú tri (zrejme votívne) obrazy. Ide o svätca z kráľovskými znakmi, ktoré odborníci opisujú ako sv. Ľudovíta, sv. Ladislava alebo sv. Imricha. Vedľajší obraz predstavuje svätú Alžbetu Uhorskú alebo svätú Helenu.

Po stranách víťazného oblúka sa vo svätyni nachádzajú v pomerne dobrom stave fresky sv. Juraja v menej častej scéne po zápase s drakom (ľavá strana) a sv. Barbory (pravá strana). Maľby v presbytériu odkryli až v polovici 50. rokov 20. storočia.

Rimavská Baňa získala už v roku 1268 mestské práva od kaločského arcibiskupa Štefana. Presbytérium kostola s nepravidelným polygonálnym uzáverom je zaklenuté gotickou krížovou rebrovou klenbou, v lodi je maľovaný kazetový strop. Pôvodná stavba nemala vežu, dnešná barokovo-klasicistická zvonica bola pristavaná netypicky k severnej stene presbytéria v 18. storočí. Na južnej a západnej strane kostola sa zachovali profilované neskorogotické kamenné portály a v presbytériu výklenkové pastofórium s gotickou mriežkou. Kostol bol pôvodne vymaľovaný zvnútra i zvonka. Maľby čiastočne odkryl v roku 1893 I. V presbytériu sa zachovali maľby na východnej strane víťazného oblúka, čiastočne na severnej stene a nad pastofóriom. Z christologického cyklu je to výjav zajatia Krista v Getsemane vo vrcholovom páse nad víťazným oblúkom, s postavami Ježiša a Judáša. V ľavej časti apoštol Peter odtína ucho Malchusovi, v pravej schématické zobrazenie Olivovej hory. Na ľavej strane oblúka je zobrazený sv. Juraj jako rytier v plášti s porazeným drakom pri nohách, na pravej strane v esovitom postoji patrónka baníkov sv. Barbora s vežou v ruke. Na severnej stene presbytéria identifikujeme detaily z Posledného súdu a iluzívnu architektúru s fiálami a krabmi nad pastofóriom s nahou postavou so svätožiarou - Sväté Telo Kristovo. Rebrá klenby presbytéria pomaľované červeno-bielym geometrickým ornamentom sa zbiehajú vo vrchole v kotúčovom svorníku s erbom Stibora zo Stiboríc, zaťa tunajších zemepánov Sečéniovcov. Najzachovalejšia maľba kostola na severnej stene lode zobrazuje legendu o sv. Ladislavovi, dynamickú kompozíciu, oslavou hrdinstva a rytierskeho života. Uprostred je zobrazený boj uhorského a kumánskeho jazdectva pri Čerhalme. Na rozdiel od pokojného podania legendy v Kraskove tu je zobrazený neľútostný boj plný emócií. Autor si dal záležať na detailnom zobrazení postrojov, farby koní, odevov a pokrývok hlavy rozlišujúcich uhorské a kumánske vojsko. Aj keď ďalšie pokračovania výjavu: zápas sv. jeho zabití a oddych kráľa v jej lone sú značne poškodené, umožňujú nám utvoriť si predstavu o tomto stredovekom príbehu, komponovanom do dramatickej dejovej osnovy pomocou výrazných línií. Pod pásom ladislavskej legendy sa zachovali postavy svätcov umiestnených do orámovaných polí, sv. Ľudovíta so žezlom, asi sv. Alžbety Uhorskej, ďalší výjav je značne poškodený. Na južnej exteriérovej stene kostola sú viditeľné už len poškodené fragmenty postáv Panny Márie Ochrankyne, archanjela Michala a sv. Väčšia časť malieb kostola v Rimavskej Bani bola zničená zaiste počas obsadenia kostola husitskými (bratríckymi) vojskami, ktoré sa tu opevnili. Ich pôsobenie v oblasti je bohato spracované v slovenskej i českej literatúre.

Interiér kostola v Rimavskej Bani. Zdroj: Gotická cesta

Súčasnosť

Kostolík sa stal 150. Kostolík patrí miestnemu cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi a.v. a stále slúži veriacim. V posledných rokoch sa realizovala obnova fresiek v interiéri (2006), výskum a obnova exteriérových fasád (2010) a menší archeologický výskum (2012). Takisto je spracovaná projektová dokumentáciu na komplexnú obnovu kostola.

Kostolík patrí miestnemu cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi a.v. a stále slúži veriacim.

Od roku 2025 je opätovne sprístupnený verejnosti, po tom, čo sa skončilo reštaurovanie kazetované stropu z 18. storočia. Takisto sa uskutočnila rekonštrukcia južného úseku pevnostného múru, ktorého statika bola značne narušená.

RIMAVSKÁ BAŇA - Jednou z najväčších pozoruhodností vzácneho gotického kostola v Rimavskej Bani je jeho barokový kazetový strop z roku 1787. Keďže bol už značne poškodený, bola nutná jeho obnova. Tá sa zavŕšila v sobotu 30. augusta 2025 slávnostnou prezentáciou počas podujatia Gotika a barok v duchovnom objatí. Obnova, ktorú dnes s radosťou prezentujeme, bola cestou náročnej práce. Všetko sa začalo reštaurátorským výskumom a návrhom na reštaurovanie, ktorý poskytol odborný základ pre ďalšie kroky. Následne prebehla demontáž stropu a jeho reštaurovanie v šiestich etapách, čo si vyžiadalo veľkú odbornosť, trpezlivosť a úctu k historickému dielu, priblížila zborová farárka cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku Janka Miháliková.

Súčasťou obnovy bola výmena strešnej krytiny a súvisiacich konštrukcií. Z praktických dôvodov sme pristúpili aj k technickým úpravám - bola vykonaná kompletná rekonštrukcia elektroinštalácie a vybudovaný nový bleskozvod, ktorý bude chrániť kostolík. Celý tento projekt sa realizoval v rokoch 2015 až 2025 a vyžiadal si viac ako 207 000 eur, načrtla farárka.

Dodala, že obnovený strop bude naďalej svedčiť o viere našich predkov, o umeleckej zručnosti majstrov, ako aj o tom, že i v súčasnosti sa vieme spojiť pre dobro spoločnej veci. Nech je teda tento chrám Boží aj naďalej miestom, kde sa stretáva živá viera s históriou, umením a krásou, zdôraznila Miháliková. Vďaka ukončenej obnove je kostol odteraz opäť sprístupnený verejnosti. Na návštevu sa však treba vopred ohlásiť u kostolníka.

Okrem vzácneho stropu sa v rimavskobanskom kostole nachádzajú aj výnimočné nástenné maľby. Vyniká medzi nimi takzvaná ladislavovská legenda na severnej strane lode. Tieto fresky boli obnovené už v 50. rokoch 20. storočia a po desaťročiach by už potrebovali reštaurátorskú obnovu.

tags: #rimavska #bana #evanjelicky #kostol