Panoráma mesta Stará Ľubovňa
Významné sakrálne stavby v Starej Ľubovni
V meste Stará Ľubovňa sa nachádza niekoľko významných sakrálnych stavieb, ktoré svedčia o bohatej duchovnej histórii regiónu:
- Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša
- Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla
- Kostol sv. Jozefa v Podsadku
- Drevený gréckokatolícky chrám sv. archanjela Michala
- Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa
- Chrám Matky Ustavičnej Pomoci
Rímskokatolícka cirkev v Starej Ľubovni
Rímskokatolícka cirkev je najväčšou cirkvou v meste. Tvorí ju približne 12 200 veriacich. Spolu s gréckokatolíckou cirkvou sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi.
Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni
Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni
Kostol sv. Mikuláša z roku 1311 týči nad mestom Stará Ľubovňa. Kostol je v správe rímskokatolíckej farnosti mesta Stará Ľubovňa. Jeho interiér ukrýva umelecké diela, z ktorých najcennejší je víťazný oblúk z konca 13. storočia, neskorogotická krstiteľnica, vrcholnogotická socha známa ako Madona z Ľubovne a bohato zdobené barokové oltáre- dominantou je hlavný barokový oltár sv. Mikuláša. Ďalšou vzácnosťou sú neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru.
Rímskokatolícky gotický Kostol sv. Mikuláša z konca 13. storočia dominuje celému námestiu sv. Mikuláša.
Kostol dominuje celému námestiu sv. Mikuláša.
V Starej Ľubovni sa nachádza pôvodne ranogotický Kostol sv. Mikuláša, ktorý prešiel prestavbami v 17. - 19. storočí.
Celková obnova rímskokatolíckeho kostola sv. Mikuláša v Starej Ľubovni.
Architekt Tomáš Bujna, ktorého predchádzajúce projekty obnovy kostolov ocenili odborné poroty rámci CE ZA AR, Ceny Dušana Jurkoviča alebo Ceny ARCH, preukazuje aj v prípade realizácie v Starej Ľubovni ucelený architektonický koncept, vychádzajúcu z podrobných architektonicko-historických, archeologických a reštaurátorských výskumov.
Ich závery priniesli viacero objavov, ktoré architekt prezentuje vo výslednom návrhu.
Nový vstup z exteriéru sprístupňuje jednu zo štvorice krýpt, v interiéri nájdeme odkryté nástenné maľby zo 14. storočia.
Návrh zjednocuje a racionalizuje priestor kostola. Necháva vyniknúť pôvodné prvky, doplnené o nový autorský mobiliár.
Architekt Tomáš Bujna pri návrhu vychádzal z prvkov a materiálov s odkazom na históriu. Bolo potrebné navrhnúť nový obetný oltár, ambonu, sedes a ostatné liturgické solitéry v priestore presbytéria tak, aby tvarovo nerušili, no jasne definovali dobu svojho vzniku. Táto etapa bola preto časovo náročná.
Čas konsekrácie (posviacky) Farského kostola sv. Mikuláša je 17. november o 10.00, hlavným celebrantom bude Mons.
Obnova Farského kostola vlastne ešte neskončila a ani nemá skončiť. Prebiehala a bude prebiehať v súlade s rozhodnutiami Krajského pamiatkového úradu v Prešove a Diecéznej liturgickej komisie.
V kostole ešte bude potrebné po konsekrácii niektoré veci dorobiť, niektoré predmety z kostola sú ešte v štádiu čistenia a reštaurovania, zatiaľ financujeme obnovu bez úveru, bude potrebné postupne reštaurovať všetky oltáre, nástennú maľbu v bočnej lodi pri oltári Sv.
Zbierky s milodarmi ku dňu 13.11.2022 tvoria sumu: Filiálny kostol 38 364,13 € a Farský kostol sme v mínuse 16 370,48 €.
Na základe usmernenia reštaurátorov a KPÚ: Nie je možné klásť na oltáre kvety s výnimkou bohostánku a priestoru pri oltárnom kríži. Rešpektovať aktuálne rozmiestnenie prvkov mobiliáru a iných predmetov a nepresúvať ani nedokladať ďalšie predmety (stoličky, lavičky, sochy,...).
Ranogotické počiatky a stredoveké úpravy
Kostol postavili ako ranogotické bezvežové jednolodie s kvadratickým presbytériom a severnou sakristiou niekedy okolo roku 1280, zrejme na mieste staršej stavby (archeologický výskum naznačil existenciu jej polygonálnej svätyne).
Zo stredovekej stavby sa zachovala severná stena presbytéria s freskami a víťazný oblúk, západný múr lode a z malej časti aj severný a južný múr lode, južný múr presbytéria a východný múr sakristie. Koncom 14. storočia bol tento kostol neskoršie upravovaný.
Rozšírenie a prestavby v novoveku
V prvej polovici 17. storočia pristavali k východnej časti severnej steny lode Kaplnku sv. Anny a okolo polovice 17. storočia pribudla ďalšia kaplnka k južnej stene presbytéria. Ďalšou prestavbou prešiel v druhej polovici 17. storočia.
Už v 80. rokoch 17. storočia sa realizovalo ďalšie významné rozšírenie chrámu, keď k južnej kaplnke dostavali južnú loď rovnakej dĺžky ako pôvodná loď a na mieste staršej sakristie postavili novú (zrejme väčšiu), ktorú na severnej strane zarovnali s múrom Kaplnky sv.
V roku 1738 a v nasledujúcom období došlo k ďalšej rozsiahlej prestavbe kostola, keď bola kaplnka sv. Anny predĺžená až po západné priečelie lode, čim sa funkčne zmenila na severnú loď chrámu. V tom čase dostal kostol aj súčasnú vežu. Koncom 18. upravili fasádu kostola klasicisticky a koncom 19. prispôsobili vtedajšiemu historizujúcemu vkusu. Západnej strane dostala v prvej tretine 19. storočia veža železným empírovým zábradlím.
Umelecké poklady a fresky
Z hnuteľného vybavenia je to hodnotná kamenná krstiteľnica zo 16. storočia a viacero neskorogotických náhrobných kameňov. V interiéri kostola sa nachádza vzácna neskorogotická kamenná krstiteľnica a neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru či bohato zdobené barokové oltáre.
Maľby sa našli v troch pásoch nad sebou, pričom jednotlivé výjavy sú orámované. Tematicky ide o výjavy zo života Krista, v sondách boli identifikované obrazy Klaňania sa troch kráľov, nesenia kríža i samotné Ukrižovanie. V roku 2017 sa pristúpilo k plošnému odkryvu fresiek, ktorý potvrdil veľmi dobrý stav ich zachovania v celom rozsahu. V roku 2018 boli maľby zreštaurované. V roku 2019 sa začalo s odkryvom ďalších malieb na víťaznom oblúku (starozákonní proroci, kráľ Dávid a kráľ sv.
Interiér kostola
V interiéri kostola sa nachádza 7 oltárov. Mobiliár je prevažne barokový.
- Hlavný oltár sv. Mikuláša - barokový oltár z druhej polovice 18. storočia. V strede je umiestnená olejomaľba na plátne - sv. Mikuláš. Po stranách sú plastiky sv. Štefana a sv. Ladislava a nad nimi plastiky sv. Augustína a sv. Gregora. V strede nadstavca je božie oko a dve plastiky orodujúcich anjelov. Celý oltár je zdobený bohatou ornamentikou z akantov, palmiet, roziet a rokajov.
- Bočný oltár P. Márie Škapuliarskej - barokový oltár z druhej polovice 18. storočia. V strede je reliéf P. Márie Škapuliarskej s Ježiškom na rukách z 19. storočia v bohatom profilovanom ráme. V strede nadstavca je obraz P. Márie - olejomaľba na plátne. Po stranách sú plastiky sv. Dominika a sv. Karola Boromejského.
- Bočný oltár sv. Kríža - na čiernom mramorovom stole (menze) je umiestnená skriňa s pašiovým cyklom s pestrými kvetmi z prvej tretiny 18. storočia. Vo vrchole je umiestnená plastika Vzkrieseného Krista. Pietou je malý erb rodiny Lubomírskych a pod ním Kristus v hrobe.
- Bočný oltár sv. Anny - neskororenesančný oltár zo začiatku 17. storočia. V strede je umiestnená plastika sv. Anny Samotretej s gotickým rezbárskym umením a kľačiaca postava Márie Magdalény. V nikách sú barokové plastiky sv. Ignáca a sv. Ondreja. V strede nadstavca je reliéfna scéna Obetovanie Izáka zo zač. 18. storočia a po stranách plastiky sv. Barbory a sv. Heleny.
- Bočný oltár sv. Jozefa - oltár z prvej tretiny 16. storočia. Na zníženej predele sú reliéfy sv. Petra a sv. Pavla, sv. a sv. Hieronyma, Anjel pri hrobe a Tri ženy pri hrobe z 19. storočia. V nike menzy je plastika Kristus v hrobe z 19. storočia.
- Bočný oltár sv. Valentína - oltár zo zač. 18. storočia. Uprostred je reliéf sv. Valentína s P. Máriou a malým Ježiškom v bohatom profilovanom ráme. Po stranách sú plastiky sv. Joachima a sv. Jozefa.
- Bočný oltár sv. Rodiny - barokový oltár z prvej pol. 18. storočia. V strede je umiestnený obraz sv. Rodiny. Po stranách sú plastiky anjelov po stranách. Na bokoch sú plastiky sv. Jána Nepomuckého a svätca v brnení. V strede nadstavca je plastika sv. Archanjela s dvoma anjelmi po stranách.
- Bočný oltár sv. Barbory - z obdobia okolo roku 1730. Uprostred je obraz sv. Barbory z 20. storočia. Po stranách sú plastiky sv. Cecílie a sv. Uršule. V strede nadstavca je kartuša s postavou sv. Barbory. Po stranách je plastika sv. anjelov z 19. storočia.
Ukrižovaný Kristus - neskorogotická, polychrómová drevorezba z druhej pol. 16. storočia, zavesená nad triumfálnym oblúkom. Okolo neho mladšia svätožiara.
Madona - neskorogotická plastika P. Márie v novšom ráme.
Súsošie sv. Cyrila a Metoda - polychrómovaná drevorezba, sv. Cyrila a Metoda z 19. storočia.
Krstiteľnica - neskorogotická zo začiatku 16. storočia, kamenná.
Kazateľnica - rokoková, z druhej pol. 18. storočia, na baldachýne sú symboly viery, nádeje a lásky a na vrchole socha Múdrosti symbolizujúca Múdrosť s anjelmi.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Starej Ľubovni
V Starej Ľubovni sa nachádzajú aj ďalšie zaujímavé sakrálne pamiatky, ktoré stoja za pozornosť:
- Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla - Postavený je na mieste bývalej kotolne, pričom nosné prvky pôvodnej stavby sú včlenené do súčasnej architektonickej kompozície.
- Gréckokatolícka farnosť Panny Márie Matky ustavičnej pomoci - Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ.
- Drevený kostolík Cerkva sv. archanjela Michala - Gréckokatolícky kostolík východného obraduzrubovej, pri veži stĺpovej konštrukcie, zdobí Ľubovniansky skanzen už takmer 4 desaťročia.
- Rímskokatolícky kostol sv. Kostol sa nachádza v mestskej časti Starej Ľubovne v Podsadku. Súčasťou kostola je zvonica postavená v roku 1991, ktorá nahradila drevenú zvonicu postavenú v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.
Prehľad sakrálnych pamiatok v Starej Ľubovni
| Názov | Typ | Charakteristika |
|---|---|---|
| Kostol sv. Mikuláša | Rímskokatolícky kostol | Ranogotický kostol s rozsiahlymi prestavbami, freskami a barokovým interiérom. |
| Kostol sv. Petra a Pavla | Rímskokatolícky kostol | Postavený na mieste bývalej kotolne. |
| Gréckokatolícka farnosť Panny Márie Matky ustavičnej pomoci | Gréckokatolícka farnosť | Nový chrám posvätený v roku 1993. |
| Cerkva sv. archanjela Michala | Drevený kostolík | Gréckokatolícky kostolík v Ľubovnianskom skanzene. |
Gréckokatolícka cirkev v Starej Ľubovni
Druhá najpočetnejšia v meste. Tvorí ju približne 3 700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi - redemptoristi. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica. Tento chrám sa nachádza na sídlisku Západ, na Mierovej ulici.
Gréckokatolícka farnosť v Starej Ľubovni, zasvätená Panne Márii Matke ustavičnej pomoci, je jednou z troch farností Michalovskej viceprovincie redemptoristov na Slovensku. Svojou históriou je najmladšou z nich. Redemptoristi prišli do tohto mesta až po revolúcii v roku 1989, a dovtedy v meste gréckokatolícka farnosť neexistovala.
Keďže gréckokatolíci nemali vlastný chrám, pastorácia a liturgický život sa sústreďoval v priestoroch vtedajšieho Domu smútku. Prvá svätá liturgia pre tunajších gréckokatolíkov bola slúžená na Vianoce 1989. Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ. Posviacku vykonal vtedajší pomocný biskup prešovský Mons. Milan Chautur CSsR.
Do farnosti boli k spolupráci pozvané rehoľné gréckokatolícke sestry z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SNPM), a to predovšetkým zvlášť pre vyučovanie náboženskej výchovy v školách. Od roku 1993 pracujú vo farnosti už dvaja redemptoristi, a neskôr sa tvorí komunita troch otcov s permanentnými zmenami.
V roku 2001 bol postavený nový kláštor sestier služobníc a v roku 2001 sa začala výstavba kláštora redemptoristov. Slávnostná posviacka nového kláštora redemptoristov sa konala 21. augusta 2005, ktorú vykonali prešovský eparcha vladyka Ján Babjak SJ a generálny predstavený Josef Villiam Tobin CSsR. Patrónom kláštora sa stal blahoslavený hieromučeník Metod Dominik Trčka CSsR.
V roku 2003 sa pri sčítaní ľudu v Starej Ľubovni ku gréckokatolíkom prihlásilo 3 602 veriacich. V roku 2009 bola z farnosti Matky ustavičnej pomoci vyčlenená nová gréckokatolícka farnosť bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM.
Chrám Matky Ustavičnej Pomoci v Starej Ľubovni
Obraz (ikonu) Matky ustavičnej pomoci, ktorej je zasvätený chrám, namaľoval pravdepodobne v 15. storočí mních pochádzajúci z ostrova Kréta. Obraz sa za neznámych okolností dostal do Ríma, kde bol uctievaný do konca 18. storočia v dnes už nejestvujúcom kostole sv. Vďaka prozreteľnej zhode okolností obraz roku 1866 pápež Pius IX. odovzdal do opatery redemptoristom, ktorí sa niekoľko rokov predtým usadili v Ríme v kostole sv. Alfonza, ktorý stojí pravdepodobne na mieste pôvodného kostola sv. Matúša. Tu je originál obrazu umiestený dodnes. Dostali ho do opatery misionári, synovia sv. Obraz Matky ustavičnej pomoci a s ním i úcta k Matke Božej sa skutočne rýchlo rozšírili. Okolo obrazu Matky ustavičnej pomoci sa rozvinuli rozličné formy mariánskych pobožností. Zvlášť treba spomenúť ustavičnú novénu, ktorá sa zo Saint Louis v USA rozšírila do mnohých krajín sveta. Vo filipínskej metropole Manilla sa na nej zúčastňuje každú stredu do 120 000 veriacich, v Singapure každú sobotu okolo 20 000 ľudí.
Na Slovensku zavádzali úctu k Matke ustavičnej pomoci pátri redemptoristi zvlášť prostredníctvom ľudových misií. Aj keď bola činnosť rehole na štyridsať rokov násilne prerušená, úcta k Matke ustavičnej pomoci v slovenskom národe nezanikla. Jej obraz je v mnohých domoch; v mnohých kostoloch vidieť, ako sa ľudia pred týmto obrazom modlia.
Je na ňom zobrazená Božia Matka, ktorá pravou rukou ukazuje na Dieťa Ježiša - On je Vykupiteľ človeka. Tajomné grécke písmená pri hlavách svätých osôb naznačujú, že je tu znázornené druhé zvestovanie. Archanjeli Michal a Gabriel ukazujú Božskému Dieťaťu (tvár prezrádza už zrelého chlapca), čo ho čaká, až vyrastie, a oznamujú svätej Panne: „Budeš Matkou bolestnou“.
Dieťa, akoby pred chvíľou odvrátiac tvár od kopije a špongie, vidí prichádzať archanjela Gabriela s krížom. Z ľudského strachu pred víziou budúceho utrpenia Ježiš hľadá pomoc u svojej Matky. Matka, cítiac so Synom, pozerá pred seba, pozerá na všetkých ľudí, ktorí idú za Ježišom a nesú svoj kríž. Z preduchovnenej a dôstojnej tváre Madony možno vyčítať hlboký smútok, utrpenie, ale i obetavú lásku.
Na ikonách rozprávajú i farby a rozličné symboly. Obraz má zlaté pozadie, čo znamená stálosť, nemeniteľnosť neba, prípadne Ducha Svätého. Červená farba šiat Ženy je symbol lásky a plášť modrej farby je znamením viery. Dieťa má zelené šaty, čo v reči farieb znamená božstvo. Hnedý plášť odkazuje na spojitosť so zemou - Ježiš je Bohočlovek.
Celú výrečnosť obrazu by sme mohli zhrnúť takto: Matka pre Neho a Matka pre nás. On, človek s obavou, nám podobný. Programom jeho života bolo plniť Otcovu vôľu, a to napriek všetkým úskaliam ľudského života. Ona je Matkou - útočišťom s pohľadom k nám a pre nás.
Je potrebné uvedomiť si, že v rozličných obrazoch i sochách uctievame tú istú osobu - Matku Ježiša Krista, o ktorej nám II. vatikánsky koncil hovorí: „Márii sa dostalo tej najvyššej úlohy a hodnosti byť Matkou Božieho Syna a preto aj milovanou dcérou Otca a svätyňou Ducha Svätého. „A veriaci nech pamätajú, že opravdivá nábožnosť nespočíva v jalových a nestálych citoch, ale vychádza z pravej viery, ktorá nás privádza k uznaniu vznešenosti Božej Rodičky a pobáda nás k synovskej láske voči našej Matke a k nasledovaniu jej cností.“ (por. „Máriino materstvo v poriadku milosti trvá neprestajne odvtedy, čo dala pri zvestovaní svoj verný súhlas, v ktorom neochvejne zotrvala pod krížom, až kým sa nezavŕši večná spása všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním aj naďalej nám získava dar večného spasenia. S materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna, čo ešte putujú a nachádzajú sa v rozličných nebezpečenstvách a úzkostiach, dokiaľ sa nedostanú do blaženej vlasti.
Pravoslávna cirkev v Starej Ľubovni
Pravoslávna cirkev je treťou najpočetnejšou cirkvou v meste, ktorú tvorí niečo vyše 200 veriacich. Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa bol dokončený po desaťročnej výstavbe v roku 2009 za pôsobenia kňaza Jána Kuzana. Nachádza na Prešovskej ulici v blízkosti JM šport, v blízkosti sídliska Východ. Evanjelická cirkev nemá v meste vlastný chrám. Služby Božie sa slúžia v nedele na ZŠ Komenského.
Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa
Náboženská štruktúra Starej Ľubovne
Náboženské zloženie obyvateľstva v Starej Ľubovni je nasledovné:
| Náboženstvo | Podiel obyvateľstva |
|---|---|
| Rímskokatolíci | 67,65 % |
| Gréckokatolíci | 22,20 % |
| Bez vyznania | 5,01 % |
| Pravoslávni | 1,61 % |
| Evanjelici a. v. | 0,33 % |