Rímskokatolícky kostol v Záborskom: História a zaujímavosti

Obec Záborské sa nachádza v malebnom prostredí šarišského regiónu na východe Slovenska, v severnom okraji Košickej kotliny, neďaleko Prešova. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z rokov 1272-1290. Obec založili usadlíci so Šoltýsom podľa zákupného práva. Názov „Záborské“ pochádza až z roku 1948.

K najvýznamnejším miestnym pamiatkam patrí rímskokatolícky kostol, dve kaplnky (z toho jedna je situovaná pri cintoríne) a pôvodne renesančný kaštieľ z prvej polovice 17. storočia, ktorý bol v roku 1741 barokovo upravený.

História obce a cintorína

Z hľadiska histórie je Záborské obcou, ktorá existuje už viac ako 700 rokov. Jej pôvodný názov „Hasag“, uvedený v najstaršej písomnej zmienke o obci z roku 1303, odkazuje na maďarské slovo „harsagh“, t. j. lipová vetva.

Areál pohrebiska slúži svojmu účelu približne dvesto rokov, dovtedy sa pochovávalo na staršom cintoríne. Objektívne možno zhodnotiť, že areál cintorína je upravený a čistý. Starostka obce, pani Kristína Maliňáková, chce pre náhrobky plánuje vhodnejšie umiestnenie, možno aj v rámci historického lapidária. Ale keďže má obec len zhruba 1100 obyvateľov, dotácie na jej fungovanie nie sú vysoké a kvôli obmedzeným finančným možnostiam zrejme riešenie tejto záležitosti určitý čas potrvá...

V prípade obecného cintorína v Záborskom majú byť základy hrobov vykopané do nezamŕzajúcej hĺbky a musia byť dimenzované so zreteľom na únosnosť pôdy. Uličky medzi hrobmi (hrobkami) musia byť široké najmenej 30 cm, steny medzi jednotlivými hrobmi majú mať prinajmenšom 60 cm a rakva musí byť pokrytá aspoň 140 cm hrubou vrstvou hliny.

Poplatok za užívanie Domu nádeje je 3, 50 eur na deň pre domácich občanov, no priestory tejto budovy si môže prenajať aj cudzinec (teda ten, kto v obci nemá trvalý pobyt) za 10 eur na deň.

Cirkevné matriky a história farnosti Hermanovce

V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r.

Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš.

Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“ Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola?

Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach. Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.

V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896. Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9).

V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce. Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla.

Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností.

Tabuľka: Rímskokatolícke farnosti z územia Šariša

tags: #rimokatolicky #kostol #v #zaborskom