Martin leží neďaleko sútoku čarovnej rieky Turiec s neskrotným Váhom, v malebnej Turčianskej kotline obkolesenej vencom vrchov Malej a Veľkej Fatry, Žiaru a Kremnických vrchov. O Martine boli napísané desiatky kníh a stovky článkov.
Najstaršie osídlenie Turca pochádza zo strednej kamennej doby (2600-2300 pred Kristom), keď sa na západnom úpätí Veľkej Fatry usadil ľud kultúry kanelovanej keramiky. Súvislejšie osídlenie Turca poznáme zo strednej bronzovej doby (1500-1250 pred Kr.). Príchod Slovanov na naše územie je v dejinách Turca významným medzníkom. Podľa výsledkov archeologického výskumu bol Turiec vo veľkomoravskom období najosídlenejšou kotlinou zo všetkých vysoko položených kotlín Slovenska.
Podľa doteraz známych archívnych dokumentov územie Turca patrilo v prvých decéniách 12. storočia už do Uhorska. V listine z 1. Z prvej polovice 13. storočia máme zachované listinné doklady už o 39 osadách v Turci, preto ich vznik musíme datovať najneskôr do konca 12. V dolnom Turci osady okolo územia dnešného Martina sú písomne doložené v 40. až 70. rokoch 13. storočia, aj keď ich osídlenie má starší pôvod. Z prameňov poznáme už z roku 1245 územie kráľovského rybára Uzdu ležiace severne od martinského sídelného priestoru.
Prvá listinná zmienka o Martine sa nachádza až v donácii uhorského panovníka Ladislava IV. z roku 1284. Osada Martin ležala na kráľovskej pôde patriacej pod právomoc kráľovského kastelána sídliaceho na Sklabinskom hrade. Pre vznik a vývoj Martina v stredoveku mala významnú úlohu komunikačná poloha.
Prvá písomná správa, ktorá sa priamo dotýka Martina, je donácia magistra Donča z 25. júla 1315 pre farnosť Kostola sv. Martina, ktorej z vlastných majetkov daroval územie Riadku. Výrazný rozvoj Martina ako spoločensko-hospodárskeho strediska dolného Turca spadá do prvej polovice 14. storočia, vďaka čomu mu boli udelené mestské výsady.
Povýšenie Martina na Mesto a jeho Výsady
Martin bol povýšený na mesto 3. októbra 1340, keď mu panovník Karol Róbert udelil mestské privilégium. Mesto Martin s udelenými výsadami bolo vyňaté spod právomoci zvolenského župana a sklabinských kastelánov a bolo podriadené panovníkovi alebo jeho úradníkom. Podľa krupinského práva mohli martinskí usadlíci a hostia slobodne si spomedzi spoluobčanov voliť richtára, ktorého kandidatúru mali predložiť kastelánovi na potvrdenie. Obyvatelia Martina neboli povinní zodpovedať sa inému sudcovi, ani županovi, ani byť nimi súdení. Martinčania boli oslobodení od všetkých kráľovských mýt na území Uhorska okrem pohraničných.
Sľubný vývin mesta prerušil vpád husitov do Turčianskej kotliny. Pre Turiec, hlavne pre Martin, bola osudná až štvrtá výprava táboritov na Slovensko na jar 1433. Mesto bez hradieb bolo ponechané na milosť a nemilosť prichádzajúcich husitov.
I panovník Žigmund sa v listine, ktorou Martinu znovuudeľoval staré výsady, z 23. Žigmund obnovením mestských práv ponechal Martinu i naďalej jeho výsady, v ktorých bola uvedená daň platená do kráľovskej kasy. Martinčania boli povinní ročne platiť daň vo výške 92 zlatých, a to v troch splátkach - na Vianoce (31 zlatých), na sv. Juraja (31 zlatých) a na sv. Martina.
V rušnom 15. storočí okrem pobytu husitských vojsk Martin a celý Turiec sužovali i prírodné katastrofy. V rokoch 1443 až 1445 a 1453 postihlo Martin a okolité mestečká a osady zemetrasenie. Na čele Martina na základe výsad stál richtár, ktorého volili všetci mešťania. Mestskú radu potom stanovil zvolený richtár a komunita mešťanov.
Od 60. rokov 18. storočia Martinčania richtára volili už 1. novembra, čo bol aj začiatok vojenského roku. Funkcia martinského richtára bola dobrovoľná a bezplatná. Až 16. novembra 1845 mestské zastupiteľstvo rozhodlo, aby každý, kto vykonáva funkciu pre Martin, mal popri príjme z vlastného zamestnania aj ročný plat.
Mestečko sa stávalo čoraz závislejším od rodiny Révaiovcov, nových pánov hradu Sklabiňa, ale obyvatelia Martina sa usilovali rozšíriť svoje výsady. Už roku 1557 na žiadosť Michala Révaia panovník Ferdinand I. Habsburský potvrdil martinské trhové právo. Prostredníctvom Révaiovcov si obyvatelia Martina vymohli aj rozšírenie jarmokov.
Panovník Leopold I. vydal 24. februára 1668 pre Martinčanov listinu, v ktorej im potvrdil trhové právo, pričom rozšíril ich trhy o dva nové, a to na Vavrinca a pred Všechsvätými. Najstaršie mená obyvateľov Martina poznáme z portálneho súpisu z roku 1557; v meste boli vtedy dve verejné budovy - župný dom a dom révaiovský, ktorý patril mýtnici.
Reformácia v 16. storočí čoskoro prenikla i na Slovensko. Rad-radom sa zakladali evanjelické zbory, a to tak, že celé katolícke farnosti sa stali evanjelickými zbormi. Martinský farár Vavrinec sa v rokoch 1544 až 1552 spomína ako prvý protestantský kňaz. Situácia sa zmenila po roku 1639, keď František III.
Prvé povinnosti Martinčanov k rodine Révaiovcov boli spísané v urbári zo 17. marca 1637. Martinčania museli vykonávať poľné práce a platiť dávky ako ostatní poddaní Sklabinského panstva. Urbárska regulácia Márie Terézie bola z právnej stránky vyjadrená najmä v urbárskom edikte z 23. januára 1767. Po urbárskej regulácii sa začalo dlhé obdobie porušovania práv mestečka rodinou Révaiovcov. Vznikali spory, ktoré neraz musela riešiť i Kráľovská miestodržiteľská rada.
V Martine máme doložený veľký požiar roku 1666, keď mestečko bolo oslobodené od platenia daní a kontribúcie. Ďalší veľký požiar vypukol 1. septembra 1778, keď zhorel skoro celý Martin a Riadok. V prvej polovici 19. storočia Martin tiež niekoľko razy vyhorel. Najnešťastnejší pre mestečko bol rok 1843, keď vypukol najväčší požiar 22. apríla 1843.
Martinčania a obyvatelia Turca sa aktívne zapojili do revolučného diania v rokoch 1848-1849, do vojska sa ich prihlásilo 34. Po revolúcii sa Martin z hospodárskeho hľadiska vôbec nelíšil od ostatných turčianskych mestečiek. Koncom 60. a začiatkom 70. rokov 19. storočia sa vo väčšom rozsahu z...
Rímskokatolícka Farnosť Sedembolestnej Panny Márie v Martine
Rímskokatolícka farnosť Sedembolestnej Panny Márie bola zriadená 1. júla 1999 vtedajším košickým arcibiskupom - metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom. Pôvodne do novozriadenej farnosti okrem Rozhanoviec patrili aj filiálky Beniakovce a Vajkovce. Prvým farárom sa stal ThLic. Michal Tkáč, ktorý tu pôsobil do 30. júna 2012, kedy ho vystriedal ThDr. Juraj Semivan, PhD, ktorý tu pôsobil až do roku 2019. Od roku 2019 až doposiaľ je rozhanovským farárom Mgr. Marek Veľas.
Vo farnosti sa v rokoch 1995 až 2013 nachádzal rehoľný dom Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Okrem odpustových slávností 14. septembra (Povýšenie sv. Kríža, starý kostol) a 15. septembra (Sedembolestnej Panny Márie, nový kostol) sa od roku 1991 v amfiteátri pravidelne konal Festival náboženskej piesne, na ktorom vystupovali cirkevné zbory z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. V rokoch 2000 a 2010 sa vo farnosti uskutočnili ľudové misie, ktoré viedli rehoľníci z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi).
Kostoly vo Farnosti
V obci sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly:
- Kostol Povýšenia svätého Kríža
- Kostol Panny Márie Sedembolestnej
Kostol Povýšenia Svätého Kríža
História staršieho kostola s patrocíniom Povýšenia svätého Kríža siaha až do 14. storočia. V priebehu 16. a 17. storočia došlo v dôsledku reformácie a protihabsburgských povstaní k vyľudneniu obce a zániku farnosti i spustnutiu farského kostola. V roku 1734 boli Rozhanovce začlenené ako filiálka do obnovenej farnosti v Košických Oľšanoch. Tento chrám bol obnovený v roku 1760 a v tom istom roku 14. septembra aj požehnaný vtedajším košickým farárom Františkom Karlayom. Od roku 1994 až do súčasnosti slúži ako Dom smútku (Dom nádeje). Kostol je od roku 1963 zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Kostol Panny Márie Sedembolestnej
S jeho výstavbou sa začalo v roku v októbri 1990 na pozemku za Zdravotným strediskom na ulici Kostolná. Základný kameň požehnal v roku 1990 pápež Ján Pavol II. pri návšteve vtedajšej ČSFR. Bohoslužby sa v ňom konajú od 16. októbra 1994. Slávnostnú konsekráciu vykonal 15. októbra 1995 košický arcibiskup a metropolita Mons. Alojz Tkáč. Vo veži kostola boli v roku 2002 osadené zvony: Sedembolestná, Svätý Peter a Svätý Michal Archanjel, ktoré odliala dielňa Marie Dytrichovej z Brodku u Přerova v Českej republike.
V presbytériu sa nachádza vyobrazenie patrocínia chrámu: socha Krista na kríži a socha Panny Márie Sedembolestnej. Po obvode zadnej steny je vyobrazenie 12-tich zastavení krížovej cesty. Na stene v presbytériu pribudla v rokoch 2022 až 2023 mozaika zobrazujúca sedem bolestí Panny Márie.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Martine
Významné Udalosti vo Farnosti
Farnosť Sedembolestnej Panny Márie v Martine bola dejiskom mnohých významných udalostí, ktoré formovali jej históriu a duchovný život. Niektoré z nich zachytáva nasledujúca tabuľka:
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 22. 09. 2001 | Kostol slávnostne konsekrovaný banskobystrickým diecéznym biskupom Mons. Rudolfom Balážom. |
| 5. 4. 2003 | Dokončenie a inštalácia Krížovej cesty, ktorú vyrobil majster Martin Barnáš z Kežmarku. |
| 11. 9. 2004 - 19. 9. 2004 | Konanie Misií, ktoré viedli bratia redemtoristi. |
| 15. 6. 2008 | Posviacka novej fary Mons. R. Balážom a inštalácia Mgr. Miroslava Svrčeka za správcu novej farnosti. |
| 2. 6. 2019 | Ďalšia slávnosť birmovania za účasti diecézneho biskupa Mons. Mariána Chovanca. |
Príbehy Zvonov
Každý zvon má svoje srdce. No i svoju krásnu históriu, svoju dušu. Raz veselo vyzváňa, raduje sa, inokedy zase veľmi smúti. Aj martinské rímskokatolícke zvony sv. Martina „prežili“ v našich dejinách radosť i smútok.
Do roku 1754 boli umiestňované iba do veže kostola. V uvedenom roku si katolíci v Martine postavili zvonicu.Vo zvonici, ktorá sa nachádza hneď vedľa kostola, je dobre ukrytých päť zvonov. Sú rôznej veľkosti a váhy. Zvonica začala svoju úlohu plniť v roku 1754, kedy bola aj postavená.
S istotou ale potvrdzujeme existenciu súčasných až piatich zvonov vo zvonici. Boli tam inštalované v rokoch 1926 - 1927. Spôsob uchytenia zvonov je už modernejší a prislúcha 20. storočiu.
V programe účinkovali František Záborský, recitátori Eva Potučková, Eva Benčíková, Katarína Žiačiková, Miška Hriňová, Jakub Dzimko, Marta Gáborová hrala na organ a Dominika Machutová spievala, Dominika Majdová robila hudobný doprovod a aj spievala a program obohatilo spevácke duo Jožka Šugárová a Soňa Jamečná.
Koncom 60 rokov a začiatkom 70 rokov 19 storočia sa vo väčšom rozsahu začínajú u nás zakladať peňažné ústavy. Medzi nimi vznikla roku 1868 aj v Martine Sporiteľňa ako a.s. . MT začal hrať významnú úlohu v dejinách slovenského národa najmä od memorandového zhromaždenia. Zhromaždenie sa konalo 6 a 7 júla 1861. Z iniciatívy nestora slovenského múzejníctva Andreja Kmeťa bola roku 1893 založená muzeálna spoločnosť , povýšila MT na centrum slovenského múzejníctva.
Po skončení vojny bolo v MT 12 závodov. Základný kameň závodov ťažkého strojárstva bol položený v máji 1948. Po vojne vznikli V Mt pekárne a cukrárne , vystavala sa tepláreň, biotika, stavebné závody. So závodmi začali rásť nové sídliska, kultúrne i športové zariadenia. Rozšírila sa sieť kultúrnych stánkov - múzeum A. kmeťa, Martina Benku, Múzeum slovenskej dediny v jahodníckych hájoch a na národnom cintoríne v MT je pochovaných niekoľko desiatok významných národných a kultúrnych činiteľov Slovenska.
Na odkaz prvého gymnázia nadviazalo gymnázium V. V MT bola vybudovaná stredná priemyselná škola strojnícka a viaceré učňovské školy. Vysokou úrovňou i s medzinárodnou účasťou sa do našej národnej kultúry začlenil festival umeleckého slova Slovenská jar, prehliadka ochotníckych divadiel Scénická žatva, Martinská hudobná jar, súťažné výstavy umeleckej fotografie.
Revolučný zvrat roku 1989 priniesol v našom živote veľa pozitívnych zmien, umožňujúcich rozvinutie všetkých stránok spoločenského, kultúrneho a hospodárskeho života ľudí a mies, ale Martinu pripravil aj ťažkú skúšku. Napriek ťažkej situácií magistrát mesta začal prvú etapu rekonštrukcie historického jadra Martina, rekonštruoval sa mestský park P. O. Hviezdoslava. Obrodil sa náboženský život veriacich. Obnovila sa i cirkevná škola.
Interiér kostola v Martine
Mesto je v rámci nového územno-administratívného členenia SR od júla 1996 sídlom okresu Martin v rámci Žilinského kraja. Mesto obklopuje množstvo prírodných krás. V blízkosti sa nachádzajú zimné strediská na Piatrovej, známe lyžiarske areály Martinské hole, Jasenská dolina a Snowland, ktoré majú výborné snehové podmienky a dobre udržiavané zjazdové trate pre začiatočníkov i náročných. Na sever od mesta sa rozprestiera Národný park Malá Fatra - krivánska časť, ktorá je jednou z najvýznamnejších turistických oblastí SR . Východne od MT je Chránená krajinná oblasť Veľká Fatra s dlhými dolinami a s bohatou a pestrou faunou a flórou.
V roku 2007 oslavuje Kancelária Zdravé mesto Martin 10 rokov od pripojenia sa mesta Martin k myšlienke Zdravých miest a vstupu mesta Martin do Asociácie Zdravých miest Slovenska. rekonštrukcia a modernizácia športového štadiónu v meste, ktorý je v momentálne v zúfalom stave.