Rímska cirkev a predaj odpustkov: Historický pohľad

Martin Luther (1483 - 1546) sa preslávil ako vodca reformačného hnutia a zakladateľ evanjelickej cirkvi. Túžba priviesť kresťanov k Biblii a Bohu ho premkla ešte v mladosti, keď ako 28-ročný navštívil Rím. A tak i napriek nevôli svojho otca, ktorý ho poslal študovať právo, celé svoje snaženie obetoval jedinému cieľu; znovuoživeniu Kristovej cirkvi.

Lutherova ruža, symbol luteránstva

Luther a reformácia

K tomuto cieľu - okrem Lutherových 95. téz proti odpustkom, ktoré stáli na počiatku reformácie v roku 1517 - mal dopomôcť najmä preklad Biblie, na ktorom začal pracovať v roku 1521. O rok neskôr dokončil preklad Novej zmluvy do nemeckého jazyka a v roku 1534 zasa preložil Starý zákon. Vďaka tomu už nemecká kresťanská obec nemusela stavať svoju vieru na výkladoch kňazov. Lutherov preklad Biblie zabezpečil, aby Kristovo učenie spoznali tisíce ľudí a Evanjelium sa tak konečne stalo radostnou zvesťou v pravom zmysle slova. Veriaci sa oslobodili od závislosti na cirkevných dogmách, Božie Slovo sa stalo prístupným všetkým gramotným Nemcom a z Nemecka sa rýchlo šírilo i do ostatných častí Európy.Jeho aktivity však priniesli aj celkom iný, neželaný rozmer - podobne ako v Anglicku po zverejnení Viklifovho prekladu Biblie, nastali aj na území Nemecka krvavé nepokoje, ktoré napokon viedli k sedliackemu povstaniu (1524 - 1525). Tomu možno porozumieť, ak uvážime, čo vlastne preklad Písma spôsobil. Odkrytím tajomstva Biblie sa totiž ľudia napríklad dozvedeli, že boháči sa len ťažko dostanú do neba (Mt. 19/16 - 29), že nasledovníci Krista, najmä kazatelia, majú žiť skromne (Mt. 10. kapitola), a v konečne zrozumiteľnej Biblii si prečítali aj to, že iba úprimná ľútosť spätá s pokáním a hlbokou vierou hriešnikovi zabezpečia omilostenie (Lk. 18/9 - 14), hoci cirkev predávala za týmto účelom odpustky. Tieto informácie boli pre väčšinu kresťanských veriacich novinkou, pretože dovtedy boli kázne veľmi zriedkavé a duchovní viedli omše v latinčine, ktorej však mnohí nerozumeli. Ale reformátor nechcel násilie, jemu išlo o očistu cirkvi.

Lutherova kritika cirkvi

Martin Luther žil v nesmierne krutom období ľudských dejín. Počas života musel čeliť prenasledovaniu i hrozbe smrti, keď nad ním rímskonemecký cisár Karol V. vyslovil ríšsku kliatbu (v r. 1521), čím omilostil kohokoľvek, kto by sa pokúsil reformátora zabiť. Ostrou kritikou cirkvi naplnil svoje spisy hlavne potom, čo ho v roku 1520 pápež Lev X. Luther reagoval na pápežovu agresiu napísaním rozpravy Proti bule Antikrista (1520), v ktorej okrem iného uvádza: „Či už túto bulu napísal Eck (teológ John Eck, obranca katolíckej viery proti protestantizmu - pozn. red.) alebo pápež, je to súčet všetkých bezbožností, rúhania, neznalostí, drzostí, pokrytectva, klamstiev - jedným slovom, je to Satan a jeho Antikrist.“ Pápeža tu taktiež vyzýva, aby sa vzdal „svojho diabolského rúhania a odvážnej bezbožnosti“. A nebojácne pôsobí i záver jeho vyhlásenia: „Radšej zomriem tisíckrát, než by som mal odvolať jedinú slabiku z odsúdených článkov. A keď ma odsúdite za kacírstvo, potom ja odsúdim vás v mene posvätnej Božej pravdy. Kristus posúdi koho exkomunikácia obstojí.

Martin Luther

Odpustky a ich kritika

Stále platným spôsobom na skrátenie „pobytu“ a utrpenia v očistci bolo a bohužiaľ stále aj je (pri vysviackach nových kňazov) nemorálne predávanie odpustkov za spáchané hriechy a za predaj miest v nebi, čo už kritizoval Majster Ján Hus začiatkom 15. „Chceš aby ti boli hriechy odpustené? Zaplať za odpustky! Chceš sa vyspovedať? Zaplať! Chceš sa dať pokrstiť? Zaplať? Chceš mať sobáš? Zaplať! Chceš mať birmovanie? Zaplať! Chceš sa dať pochovať? Zaplať! Chceš kradnúť a vraždiť? Zaplať a dostaneš sa na nebesia. Majstra Jána Husa na Vás, vy bezbožní pánbíčkári a katolícki zločinci! Odpustky boli a aj dnes sú zločinným kupčením s křesťanskou vierou! Pápež sa v očích Jána Husa stal plne zopdovedným za korupciu v církvi, ktorú prodaj odpustkov len stupňoval a umocňoval. Namiesto duchovného poslania slúžil a aj dnes RKC slúži mamonu a nekresťansky odiera o posledné peniaze ľudí za každý cirkevný úkon. Cirkev sa obhajuje, že oni to ľuďom neprikazujú. Oficiálne nie, ale dá sa napísať aj ako kde. Cenníky za rôzne pobožnosti existujú na mnohých farách. A v praxi takéto platby fungujú dobrovoľne povinne. A kňazi berú a berú. Veď prečo nie, keď ovečky dávajú a dávajú. A toto má byť vzor „kresťanskej morálky“? Katolícki kňazi len vieru predstierajú, aby si naplnili svoje vrecká! Túžba po peniazoch, majetku a moci tak u RKC prevýšili pôvodné poslanie kresťanského kléru - pôvodnej ranej kresťanskej cirkvi. Hus dokonca priznával chudému právo vzoprieť sa príkazom mocných, pokiaľ by boli v rozpore s božími zákonmi Písma a Desatora.

Dôsledky predaja odpustkov

* Oslabená dôvera v cirkev: Predaj odpustkov viedol k zníženiu dôvery vo vedenie cirkvi.* Podpora reformácie: Kritika predaja odpustkov bola jedným z hlavných impulzov pre vznik reformácie.* Sociálne nepokoje: Odpor voči predaju odpustkov prispel k sociálnym nepokojom a povstaniam.| Dôsledok | Popis || :-------- | :--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- || Reformácia | Lutherove tézy proti odpustkom sa stali katalyzátorom pre vznik protestantských cirkví. || Nepokoje | Nespokojnosť s cirkevnou praxou viedla k sedliackym povstaniam a iným formám odporu. || Nedôvera | Predaj odpustkov podkopával autoritu cirkvi a viedol k strate dôvery medzi veriacimi. || Zmeny | Predaj odpustkov bol neskôr obmedzený a zrušený v niektorých oblastiach, čo viedlo k reformám v cirkevnej praxi. |

Upálenie Jána Husa

Ján Hus a jeho vplyv

Z týchto myšlienok potom vyrástli Ján Kalvín, Majster Ján Hus, Martin Luther a mnohí iní. Čechy stratila katolícka cirkev úplne ako dôsledok husitského revolučného hnutia po nehoráznom upálení Majstra Jána Husa v Kostnici 6. 7. Husiti si však predsa len vymohli napokon osobitné práva a napríklad prijímať Kristovu krv v podobe vína bolo povolené aj laickým husitským veriacim. Vatikán dodnes vníma Čechy ako rakovinový nádor katolicizmu a do dnešného dňa nevyslyšal veľkú prosbu pražského arcibiskupa kardinála Vlka, aby bol Ján Hus rehabilitovaný a neskôr kanonizovaný.

Na jeho príklade sa celkom jasne a znovu ukazuje, akým spôsobom sa dávne hriechy cirkvi premietajú do súčasnosti a že cirkev stále nie je ochotná priznať si chyby, ktorých sa dopustila pred stáročiami.

tags: #rimska #cirkev #nikdy #nepredavala #rozhresenia