Rím, mesto s bohatou históriou a kultúrou, je domovom mnohých významných kostolov a bazilík. Medzi ne patrí aj kostol Sant’Agnese in Agone, ktorý sa nachádza na námestí Piazza Navona. Tento barokový kostol je nielen architektonickým skvostom, ale aj miestom s hlbokým duchovným významom.
Kostol Sant’Agnese in Agone na Piazza Navona.
História kostola
Podľa katolíckych legiend bol kostol postavený na mieste, kde v roku 304 zahynula svätá Agnesa. Agnesine telesné ostatky boli pochované v katakombách, nad ktorými sa od 7. storočia vypína ranogotická Bazilika Sant’Agnese fuori le mura. Nad miestom skonu svätice vznikla svätyňa, ktorá bola na začiatku 12. storočia prestavaná na kostol. Kostol bol vysvätený 28. januára 1123 pápežom Kalixtom II. V roku 1597 prevzali nad kostolom patronát benediktíni. Neskôr bol kostol dlhšiu dobu v súkromných rukách, až v roku 1992 rodina darovala kostol Rímskej diecéze.
Kresťanstvo sa v Rímskej ríši začalo šíriť v 1. storočí n. l. Oficiálnym dôvodom prenasledovania kresťanstva bolo odmietanie kultu rímskych cisárov a zavrhnutie štátneho náboženstva. Storočný zápas, vedený medzi kresťanstvom a rímskou štátnou správou ukončil v prospech kresťanov až Konštantín I. Milánsky edikt zrovnoprávňoval kresťanstvo s ostatnými náboženskými smermi a dával mu rovnaké existenčné možnosti.
Za vlády Theodosia, sa kresťanstvo stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše. Najznámejší mučeníci tohto obdobia boli svätci Šebastián, Pankrác, Peter, Agnesa.
Architektúra kostola
Kostol Sant’Agnese in Agone je známy Borrominiho architektonickými zásahmi. Okrem neho sa na architektonických úpravách kostola podieľali aj ďalší geniálni barokoví stavitelia - Giovanni Maria Baratta a Carlo Rainaldi.
Kostol má štyri kaplnky (svätej Agnesy, svätého Šebestiána, svätého Filipa Neriho a svätej Františky Rímskej), hlavný a štyri bočné oltáre (svätej Cecílie, svätej Emerentiany, svätého Alexija a svätého Eustacha). Bočné kaplnky obsahujú reliéfne oltárne obrazy pripomínajúce martýrium svätcov, ktorým sú kaplnky zasvätené. Naturalisticky pôsobivý je obraz Svätá Agnesa v plameňoch v kaplnke svätice, jedno z vrcholných diel Ercoleho Ferratu. Stavba súčasného hlavného oltára, ktorý mal nahradiť starší oltár od Mattiu de Rossiho, sa začala v roku 1720 podľa návrhu Carla Rainaldiho.
Významné prvky kostola:
- Kaplnky: Sv. Agnesy, Sv. Šebestiána, Sv. Filipa Neriho, Sv. Františky Rímskej
- Oltáre: Hlavný oltár, Bočné oltáre (Sv. Cecílie, Sv. Emerentiany, Sv. Alexija, Sv. Eustacha)
- Obraz: Svätá Agnesa v plameňoch od Ercoleho Ferratu
V kostole sú umiestnené pozostatky a hrob sv. Cyrila. Do tohto kostola priniesli sv. Cyril a Metod pozostatky sv. Klementa. Po smrti sv. Cyrila chcel Metod jeho pozostatky dopraviť späť do rodného Solúna, ale pápež mu to neumožnil, preto Metod požiadal, aby aspoň jeho pohreb sa konal v Bazilike San Clemente. Podľa tradície katolíckej cirkvi je sv. Klement považovaný za štvrtého biskupa a teda štvrtého pápeža.
Námestie, na ktorom sa nachádza Bazilika sv. Klementa, sa nazýva Námestie sv. Klementa.
Výstava ikon v kostole Sant’Agnese in Agone
V rímskom kostole Sant’Agnese in Agone na Piazza Navona bola otvorená veľká výstava pravoslávnych a gréckokatolíckych ikon. Výstava bola otvorená koncom decembra a trvala do konca februára. Ikony z 15. až 20. storočia pochádzajú z Grécka, Bulharska, Ukrajiny, Ruska a Macedónska, sú z rôzneho materiálu a rôznej veľkosti, väčšina z nich je však bohato zdobená drahými kovmi a kameňmi.
Arcibiskup Rino Fisichella uviedol, že „Ikona je viac ako len obraz“. Podľa prefekta Vatikánskej evanjelizačnej agentúry ikony mnohí veriaci nosili so sebou a mali ich vystavené vo svojich príbytkoch, pretože ich tieto ikony chránili. Zbierku ikon vo Vatikáne začal vytvárať v roku 1762 pápež Benedikt XIV.
Ikona Bohorodičky Vladimírskej.
V dnešnej dobe stála zbierka ikon vatikánskych múzeí nie je prístupná.
Benedikt XIV. a jeho prínos
Benedikt XIV., vl. menom Prospero Lorenzo Lambertini (1675, Bologna - 1758) bol 247. rímsky pápež (pontifikát 1740 - 1758). Patril k tým pontifikom, ktorých mravný a morálny príklad zanechal v dejinách pápežstva nezmazateľnú stopu. Do cirkevnej histórie sa zapísal aj ako veľký podporovateľ vedy a vzdelávania. Sám bol veľmi kultivovaným príkladom vzdelaného humanistu.
Benedikt XIV. bol veľmi prezieravým štátnikom so zmyslom pre politickú realitu, nikdy nestrácal so zreteľa záujmy katolíckej Cirkvi. Bol horlivý, pracovitý a energický. Pracovitosť a zbožnosť považoval za základ úspešného fungovania na pápežskom stolci. Bol horlivý, pracovitý a energický. Pracovitosť a zbožnosť považoval za základ úspešného fungovania na pápežskom stolci. Byť pápežom pre neho znamenalo nie česť a honor, ale v prvom rade príležitosť konať dobro. Mimoriadne mu záležalo na zlepšovaní duchovnej výchovy prostredníctvom posilňovania viery.
Veľký dôraz kládol na výchovu mladých kňazov, zaviedol reformy do systému vzdelávania v seminároch. Zreformoval tiež činnosť viacerých pápežských inštitúcií. V liturgických záležitostiach bol Benedikt XIV. veľký konzervatívec. V rokoch 1734 - 1738 vydal doktrínu De servorum Dei beatificatione et de beatorum canonizatione, ktorou upravoval proces blahorečenia a svätorečenia. Niektoré jeho encykliky sa týkali slávenia svätej omše, iné zmiešaných manželstiev. V oblasti zahraničnej politiky sa sústredil predovšetkým na dobré vzťahy s ostatnými katolíckymi krajinami; uzavrel konkordáty so Sardíniou, Neapolom, Svätou rímskou ríšou, Portugalskom a Španielskom.
Aby sa prehĺbil záujem o poznanie histórie krajiny na Apeninskom polostrove dal na rímskych akadémiách zriadiť odbory zaoberajúce sa štúdiom antických dejín a cirkevnej histórie. Na jeho príkaz katalogizovali vzácne knihy Vatikánskej knižnice a takisto zachránil Koloseum, ktoré slúžilo ako zdroj lacného stavebného materiálu. Koloseum zasvätil pamiatke mučeníkov, ktorí v ňom zahynuli, stavebný materiál sa následne prestal kradnúť.
Pochovaný je v Bazilike svätého Petra, jeho nádherný barokový náhrobok vytvoril sochár Pietro Bracci.
Kostol Sant’Agnese in Agone je tak nielen dôležitým náboženským miestom, ale aj významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Ríma. Jeho história, architektúra a umelecké diela v ňom uložené ho robia jedným z najvýznamnejších kostolov v meste. Výstava ikon v tomto kostole len potvrdzuje jeho významné miesto v náboženskom a kultúrnom živote Ríma.