Obec Toporec leží pár kilometrov západne od Podolínca.
Levice vtedy a dnes: Veže na kostole sv. Michala archanjela a slávnostný obed
Bohoslužby: každý deň počas pracovného týždňa a v nedeľu o 8.00 a 10.00 hod.
Založenie Obce a Vznik Kostola
Obec leží na južnom úpätí Spišskej Magury, vzdialená asi 2 km od rázcestia do Podolínca v 6 km dlhom údolí, ktoré sa tiahne od rázcestia, kde je zastávka železničnej trate, na sever; cesta vedie ďalej cez sedlo Javor do Veľkej Lesnej a do Červeného Kláštora. Je to najkratšie spojenie z údolia Popradu do údolia Dunajca. Pôvodná poľná cesta je dnes riadnou asfaltovou cestou, ktorá je využívaná najmä cez letné mesiace.
Na Slovensku je veľmi málo obcí a miest, ktorých založenie je presne datované. Tak je to i v prípade Toporca, ktorý sa po prvý raz spomína v listine Spišskej kapituly, vystavenej v deň mučeníkov Jána a Pavla roku 1297. Roku 1297 existovali teda už dva Toporce, jeden starší, druhý mladší, čo znamená, že už pred nemeckou kolonizáciou muselo tu byt staršie, čiste slovenské osídlenie.
Kostol postavili v staršej obci niekedy v priebehu prvej tretiny 14. storočia (uvádzajú sa aj roky 1303 - 1326) zrejme pre potreby kolonistami zvýšeného počtu obyvateľov. Išlo o typické spišské jednolodie s predstavanou západnou vežou a kvadratickým presbytériom zaklenutým jedným poľom krížovej rebrovej klenby.
Poloha Toporca na mape Slovenska
Patrocínium a Architektúra Kostola
Patrocínium: sv. Michala archanjela, pôvodne sv. Filipa a Jakuba.
Na južnej strane lode sa zachoval hodnotný ústupkový portál, nad ktorým sa nachádza jednoduchý vimperk zakončený menej zvyčajnou ružicou. Tympanón má podobu trojlístka.
Súčasný chrám mal zrejme staršieho predchodcu z 13. storočia. Dokladá to chotárny názov Pustovec/Pustý kostol i nepriame zmienky.
V roku 1963 bol kostolík vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Poloha okresu Kežmarok na mape Slovenska
Zemepáni Obce - Görgeyovci
Zemepáni obce boli jej zakladatelia - šľachtici „zo Spišského Hrhova a Toporca"- Gorgeyovci. Táto šľachtická rodina patrila na Spiši medzi najvýznamnejšie; pochádzala zo Saska (dnešné Dolné Sasko). Aby šľachtici zvládli svoje úlohy ako elita krajiny, museli mat dobré vzdelanie. Preto roku 1580 založil Krištof s bratom Ladislavom školu pre magnátov v Spišskom Hrhove. Táto škola účinkovala 90 rokov. V dôsledku prenasledovania protestantov v dobe protireformácie bola táto škola roku 1670 preložená do Toporca. Tu bola pod osobnou ochranou Krištofovho vnuka Eliáša (1618-1677).
Na prelome 16. a 17. storočia pribudli v kostole epitafy viacerých príslušníkov rodu Görgey, ktorý bol patrónom chrámu.
Hneď po vzniku reformácie prestúpila čast rodiny Gorgeyovcov na evanjelickú vieru. Krištof Gorgey sa narodil roku 1545 už ako evanjelik. Gorgeyovci podporovali evanjelickú obec v Toporci hlavne v dobe reformácie. Vyzdvihnút treba predovšetkým tri generácie toporskej línie Eliáša (1618-1677), Jána (1639-1714) a Juraja (1674 až 1735).
Škola magnátov
V udržiavaní školy pokračoval jeho syn Ján a vnuk Juraj. Škola magnátov, nazývaná v niektorých spisoch ako „Paedagogía nobilium Toporczensis" alebo Gymnázium. Bola školou šlachtických čností a protestantizmu. Vyučovali sa v nej okrem iného gréčtina, latinčina a nemčina. Smrtou Juraja roku 1735 škola zanikla.
Účasť Görgeyovcov v Povstaniach
Do protihabsburských povstaní sa zapojili aj Gorgeyovci. Bojovým druhom Imricha Tekelyho bol Ján Gorgey (1639-1714) z Toporca; nazývali ho aj „Kuruckým Jánom". Po Tókólyho porážke boli mu skonfiškované majetky, ale stúpenci Tokolyho dostali zakrátko milost, a tak mu boli majetky vrátené. Keď František Rákoci II. začal roku 1703 povstanie, zapojil sa Ján Gorgey doň znova. Stal sa veliteľom kurucmi dobytej Levoče, roku 1704 poveril ho František Rákoci 11. veliteľstvom nad Spišským hradom. Za účast na tomto povstaní bol potrestaný znova konfiškáciou majetku. Zomrel roku 1714 a pochovaný bol v toporeckom kostole.
V Sedemročnej vojne (1756-1763) bojoval v cisárskom vojsku ako dôstojník iný Ján Gôrgey (1740-1793). Za zásluhy vrátila mu Mária Terézia listinou z 24. decembra 1779 toporecký majetok. Ked za napoleonských vojen došlo roku 1809 k insurekcii spišskej šľachty, zúčastnili sa na nej aj synovia spomínaného Jána, a to Juraj (1777-1843) ako veliteľ pešiakov, a Ján (1778-1831) ako veliteľ jazdy, František (1787 až 1847) a Pavol ako jazdeckí dôstojníci. Synom spomínaného Juraja bol Artúr, narodený v Toporci 30. januára 1818.
Poddanské Pomery
Obyvatelia Toporca a okolitých obcí boli poddanými Gorgeyovcov, boli povinní odovzdávat desiatok a odvádzat robotu. Sľachtická rodina spravovala obec ako svoj majetok, delili si ich medzi sebou, dávali do zálohu, dedili ich a vymieňali.
Roku 1778 podali toporeckí poddaní k Márii Terézii stažnost na bezprávie a útlak zo strany zemepánov. Stažnost sa týkala predovšetkým Pavla Gärgeya. V stažnosti sa uvádza, že pre zemepánov musia robotovat dokonca aj cez sviatky, takže im sotva ostane čas pre seba samých.
Podľa tereziánskeho urbáru, ktorý toporeckí poddaní uzavreli 24. januára 1772, boli v obci štyria zemepáni z rodiny Gôrgeyovcov: Alexander, Martin, Anton a Pavol. V tomto roku bolo v obci týchto 11 roľníkov: Michael Ochtub, Michael Mrozek, Andrej Banus (Banusch), Hanczel Tluk, Georgius Adamy (poddaní Alexandra), Joannes Adamy, Joannes Blos (Blosch), Andreas Stvirtek (poddaní Jóba), Jakobus Bzdullyak (Bzullak), Andreas Bzdullyak, vdova Bzdullyak (poddaní Jána); všetci užívali po 1/4 usadlosti.
Okrem roľníkov bolo v obci týchto 75 želiarov: Georgius Rusznak, Valentinus Lumczer, Michael Fischer, Martinus Czimmermann, Joannes Svarcz, Joannes Tkucsik, Andreas Baran, Andreas Roth, Joannes Czimermann, Paulus Koslyak, Andreas Maczko, Martinus Kuchta, Michael Nediczky, Michael Goldsneider, Joannes Volko, Joannes Rotth, Andreas Fischer, Georgius Dirdya, Jacobus Maczko senior, Jacobus Maczko iunior, Jacobus Winczler, Joannes Kilian, Andreas Baran, senior, Georgius Rotth, Jacobus Rotth, richtár, Valentinus Kilya, Joannes Adamy, Joannes Stvirtek, Georgius Rotth, Simon Kacsmarcsik, Paulus Marcsinko, Jacobus Stvirtek, Joannes Horvath, Jacobus Pertner, Michael Lobecsak, Joannes Simancsik, Joannes Figel, Jacobus Mincsa, Joannes Mikolaj, Joannes Horvath, Andreas Tobancz, Georgius Cvik (Zwick), Martinus Horvath, Joannes Cvik, Joannes Mikolaj, Paulus Tobancz, Michael Mikolaj, Martinus Cvik, Michael Mikolaj, Jacobus Staso (?), Georgius Horvath, Martinus Zivcsak, Mathias Kologyej, vdova po Jakubovi I Iorvathovi, Joannes Libris, Joannes Neupauer, Georgius Dudzik, Georgius Pref}, Georgius Zivcsak, vdova po Jánovi Pisarcsikovi, Martinus Voitkov, Jacobus Voitkov, Andreas Bednar, Jacobus Scharikovsky, Martinus Zacher, Adamus Slivovszky, Andreas Hahnla ...
Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba
Sakrálny objekt bol vybudovaný na menšej vyvýšenine (573 m n. m.) zarovnanej terasy Toporeckého potoka, na južnom okraji Spišskej Magury. Stavba vznikla v rámci významného sídla, ktoré sa už roku 1297 spomína ako Starý a Nový Toporec, čo svedčí o starobylom pôvode pôvodného Toporca.
V Toporci bol kostol už zrejme v prvej polovici 13. storočia (dôkazom existencie sú nepriame správy a lokalita Pustovec/Pustý kostol v blízkosti). Tento kostol zanikol do 14. stor. pravdepodobne z dôvodu straty významu, keďže vlastníci územia Görgeyovci tam usadzovali nových kolonistov, čím vznikla potreba výstavby nového (väčšieho) kostola. Ten sa začal stavať po r.1303, od dátumu povolenia prepošstva. Kostol bol postavený do 30. rokov 14. stor. a zasvätený sv.Filipovi a Jakubovi.
Kostol predstavoval ranogotické jednolodie s rovným záverom svätyne a s predstavanou vežou na západnej strane. Klenba vo svätyni bola krížová rebrová a v lodi bol rovný drevený strop. Múry veže boli okrem malých štrbinových otvorov perforované aj združenými okienkami v najvyššom podlaží.
Na prelome 16. - 17 .stor. si dali Görgeyovci do interiéru osadiť niekoľko epitafov. V 15. stor. bol interiér ozdobený nástennými maľbami. Kostol prešiel v ďalšom období už len malými úpravami (prístavba sakristie v 18. stor., či obnova stavby v 20. stor.), preto sa zachoval v takmer nezmenenej gotickej podobe.
Presbytérium je zaklenuté jedným poľom gotickej krížovej klenby, kde kamenné rebrá s klinovým profilom dosadajú na košovité hlavice prípor. Loď je ukončená kazetovým stropom, podvežie má valenú klenbu. Najzaujímavejším architektonickým článkom objektu je hlavný južný vstup. Pomerne rozmerný portál s ustupujúcim prútovým ostením, s prútmi ohraničenými pätkami a hlavicami s profiláciou má v tympanóne trojlaločný motív. Nad portálom sa nachádza aj vimperg, no bez väčšiny bežných ozdobných prvkov (fiály, kraby), avšak vo vrchole obsahuje dosť neobvyklú krížovú kyticu.
Z pôvodného vybavenia sa zachovala ranogotická Madona zo 14.stor. a Madona z 15.stor. tzv. Prvá a druhá toporecká Madona, dnes v múzeu v Budapešti. Zostali taktiež štyri renesančné epitafy rodu Görgey z obdobia 1600-1619.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 1297 | Prvá písomná zmienka o Toporci |
| 1303-1326 | Výstavba kostola sv. Michala archanjela |
| 1580 | Založenie školy pre magnátov v Spišskom Hrhove |
| 1670 | Preloženie školy pre magnátov do Toporca |
| 1772 | Tereziánsky urbár v Toporci |
| 1963 | Kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku |