Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Detve: História a súčasnosť

Detva, okresné mesto na Slovensku, leží v údolí Detvianskeho potoka, na južnom okraji Poľany. Mesto bolo založené na pokyn majiteľa panstva Vígľaša - Ladislava Csákyho. Najčastejšími aktivitami obyvateľov bola ťažba a spracovanie dreva, roľníctvo a chov oviec, vďaka ktorému sa Detva preslávila výrobou bryndze a ovčieho syra.

V Detve sa nachádza viacero významných kultúrnych a historických pamiatok. Medzi ne patrí aj rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, ktorý je dominantou mesta. Okrem Kostola sv. Františka z Assisi, ktorý bol postavený v rokoch 1803 až 1806, patria medzi chránené kultúrne pamiatky aj Socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1768 a Pôvodný tehlový dom. K historicky najstarším architektonickým dielam v Detve patrí Bývalý Obecný dom postavený v roku 1908. Pozdĺž ciest mesta a jeho okolia sa nachádzajú bohato maľované Drevené kríže.

Kostol je známy pre svoje neskorobarokové oltárne maľby a bohato zdobený interiér. Na južnej strane kostola sv. Františka sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého - pochádza z roku 1768.

História a vývoj

Detva vznikla v roku 1638, nepatrí teda medzi historicky staré sídla. Až do 17. storočia boli na dnešnom území Detvy husté lesy, hospodársky využívané len na majeroch, ktoré patrili panstvu na neďalekom hrade Vígľaš. Valasi z viacerých kútov Slovenska, predovšetkým východného a severného, sa spolu s obyvateľmi okolitých starších obcí panstva zaoberali klčovaním lesa, ťažbou a spracovaním dreva a chovom oviec. Položili základy dodnes trvajúceho lazníckeho osídlenia.

Pôvodný kataster Detvy bol oveľa väčší ako dnes. Niektoré vzdialenejšie laznícke sídla ako Detvianska Huta, Hriňová, Kriváň a Korytárky vznikajúce okolo obce, totiž v priebehu rokov rástli a prirodzeným spôsobom sa osamostatňovali. V roku 1811 sa Detva stala mestečkom s právom organizovať výročné trhy a jarmoky. Vtedy pravdepodobne dostala i erb, ktorého tri smreky symbolizujú lesné bohatstvo krajiny.

Farnosť v Detve bola oficiálne zriadená v roku 1644. V prvej polovici 17. storočia sa napriek neustálemu tureckému nebezpečenstvu začalo vplyvom kopaničiarskej kolonizácie rozvíjať roztratené osídlenie na území Vígľašského panstva. V roku 1636 boli Ladislavom Csákym vymenovaní lokátori Juraj Holec a František Péchy, aby vystavali v údolí detvianskeho potoka dedinu. O dva roky neskôr už existovala nová usadlosť pre komorských uhliarov, ktorá bola neskôr identifikovaná ako Detva.

Prvými osadníkmi novej oblasti boli pôvodní obyvatelia z okolitých dedín Očová a Zvolenská Slatina. Prisťahovalcami, ktorí na Podpoľanie prišli v čase valaskej kolonizácie, boli pastieri prichádzajúci z Oravy, Liptova a východoslovenských stolíc a osídľovali vyššie položené lokality. Pred tureckým nebezpečenstvom tu nachádzali nový domov aj obyvatelia z južných stolíc, najmä Novohradu a Hontu.

Krátko po založení Detvy v roku 1638, sa objavili pokusy zapojiť ju do cirkevnej správy. Detva vznikla v zložitom období reformácie a rekatolizácie, čo sa prejavilo na jej cirkevnom vývoji. V najstaršom období patrila pod správu Ostrihomskej arcidiecézy, zvolenského archidiakonátu a očovskej farnosti, ktorá bola v tom čase v rukách evanjelikov.

Očovskí farári sa však pre rozľahlosť vlastnej farnosti nemohli dostatočne starať o duchovné potreby Detvanov, a preto Detva dostala samostatnú duchovnú správu. Povolaním členov Spoločnosti Ježišovej (jezuitov) z Banskej Bystrice v prvej polovici 17. storočia sa rod Csákyovcov snažil o vytvorenie katolíckej oblasti na Podpoľaní, ktorá mala byť akousi protiváhou voči susedným evanjelickým oblastiam.

V roku 1638 František Péchy daroval v Detve kúriu s pozemkami pre potreby fary. V darovanej budove bolo zriadené sídlo farnosti a až do postavenia kostola v nej bola aj provizórna kaplnka. Pôvodná drevená budova bola prestavaná na budovu z trvalých stavebných materiálov až v roku 1763. Farnosť bola oficiálne zriadená v roku 1644 ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lippayom.

Okrem jezuitov pôsobili v mladej osade aj františkáni, ich služba v Detve zanechala trvalú pamiatku v podobe patrocínia (zasvätenia) Kostola sv. Františka Assiského. Duchovný život podporovali miestni zemepáni, ktorí na začiatku 60. rokov 17. storočia darovali viaceré pozemky, polia a lúky na založenie a výstavbu kostola.

Miestne bratstvo františkánov nemalo k dispozícii základinu, majetok na chod farnosti spravovali prostredníctvom inšpektorov. Ich odchod z detvianskej farnosti pravdepodobne súvisí s patentom Jozefa II. o zrušení kláštorov. Premena malej osady na zemepanské mestečko je úzko spätá s dominantným podielom rímskokatolíckeho obyvateľstva v regióne.

Po vzniku Banskobystrickej diecézy v roku 1776 sa detvianska farnosť stala súčasťou dolnozvolenského vicearchidiakonátu a očovského dekanátu. Po úprave cirkevnoprávneho členenia diecézy v roku 1821 patrila Detva do katedrálneho archidiakonátu a zvolenského dekanátu. Posledná výrazná zmena územného členenia diecézy, ktorá sa dotýkala Detvy, nastala v roku 1995, keď bol zo zvolenského dekanátu vyčlenený dekanát Detva.

Pre detviansku farnosť a jej obyvateľov bolo už od jej začiatkov charakteristické, že na rozľahlom území vznikli početné malé usadlosti, v ktorých žilo veľké množstvo obyvateľstva, o ktorých sa mohlo starať len niekoľko duchovných.

Na konci 90. rokov 18. storočia sa stretávame s prípadmi, keď sa veriaci sťažovali detvianskemu farárovi Jánovi Dlholuczkému, že im v mnohých situáciách chýba starostlivosť duchovného. Problém malo v roku 1790 sčasti riešiť vytvorenie tzv. lokálnej kaplánskej stanice, neskôr v roku 1804 vznik farnosti v Detvianskej Hute, čo malo zjednodušiť vysluhovanie sviatostí a pastoračnú činnosť duchovných. Aj napriek tomu cesta najvzdialenejších filiálok detvianskej farnosti do Detvy trvala až 6 hodín pešej chôdze.

Na ďalekých lazoch síce stále chýbali kaplnky, kde by veriacim mohli byť vysluhované sviatosti, ale aspoň čiastočne tieto miesta a ich úlohu nahrádzali zvonice, pri spoločnej modlitbe veriacich počas slávení rôznych pobožností. Podobnú úlohu plnili aj vysoké vyrezávané kríže.

Hoci bol pôvodný Kostol sv. Františka pomerne veľký, už koncom 18. storočia početným veriacim nestačil. Preto ho zbúrali a na jeho mieste v rokoch 1803 - 1806 postavili nový, väčší, dodnes zachovaný kostol v klasicistickom štýle.

Základný kameň prvého kostola bol požehnaný farárom Jurajom Kolossym 24. mája 1662 a jeho stavba uprostred obce bola ukončená na Vianoce v roku 1664. O slohu kostola sa nezachovali zmienky, ale zachovali sa rozmery: dĺžka 26 m, šírka 15 m a výška 9 m. Kostol bol celý zaklenutý tehlovou klenbou.

V nasledujúcom období bol v kostole dostavaný chór, kazateľnica a organ. Práce boli definitívne ukončené až na konci 80. rokov 17. storočia. Ich postup zdržali nepokoje počas Tökölyho povstania. Dokončený chrám prišiel v roku 1689 konsekrovať ostrihomský pomocný biskup Blažej Jaklin.

Starý kostol, pri ktorom sa nachádzal aj cintorín, bol chránený múrom, ktorý mal na rohoch ozdobné bašty. Múr tiež zbúrali a materiál použili na stavbu.

Kostol sv. Františka z Assisi v Detve

Stavebný vývoj a architektúra

Klasicistický kostol bol postavený v rokoch 1804 - 1805 (1803 - 1806). Upravili ho v roku 1823. Sakrálny objekt postavili na mieste renesančného kostola z rokov 1662 - 1664, z ktorého do novostavby prebrali vežu. Opravovaný bol v 20. storočí. Priestor má pôdorys do tvaru kríža, pričom oltárny uzáver smeruje na východ a veža na západ. Ide o jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria, ktoré má po oboch stranách sakristie a na poschodí oratórium s emporou, veža je čiastočne vysunutá. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Okolo troch strán lode obieha empora.

Veža s nárožnými piliermi má zvonovitú strechu, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Nárožia majú kvádrovanie. Na fasáde kostola sa nachádza bronzová pamätná tabuľa s bustou Karola A.. Klasicistický hlavný oltár je z roku 1823. Uprostred má obraz sv. Františka. Klasicistický ľavý bočný oltár je z prvej polovice 19. storočia. Uprostred má obraz svätca a svätice. Klasicistický pravý bočný oltár sv. Jána Nepomuckého z prvej polovice 19. storočia je riešený podobne. Kazateľnica zo začiatku 19. storočia má znaky doznievajúceho luisézu, v parapete reliéfne scény a na vrchole sochu Mojžiša. Barokové obrazy smrti sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho, Nanebovzatia Panny Márie, Panny Márie Pasovskej a sv. Františka z 18. storočia. Obraz sv. Cyrila a Metoda od Jozefa Božetecha Klemensa je z druhej polovice 19. storočia. Zvon vo veži z roku 1854 je od V. Littmanna z Banskej Bystrice.

Stavbu kostola realizoval detviansky farár, dekan a honorárny kanonik Ján Dlholuczký. Ním bol nový kostol požehnaný a do užívania uvedený 30. novembra 1806. V ten istý deň bol v ňom ako prvý pokrstený istý Ondrej Gonda. Až po skompletizovaní celkového vybavenia interiéru konsekroval kostol 18. mája 1823 banskobystrický diecézny biskup Anton Makay. Vežu dal farár Ján Štrba v roku 1829 nadstaviť a pokryť meďou. Dĺžka kostola je 40 m a šírka v priečnej lodi je 19 m. Svätyňa je štvorcová s výrazným víťazným oblúkom. Pred svätyňou je priečna loď. Nad priestorom pozdĺžnej a priečnej lode je plytká kupola.

Vzadu je murovaný organový chór s emporou okolo troch strán. Empora zvykla byť v kostoloch iba na západnej strane. V detvianskom kostole bola vybudovaná z troch strán, pravdepodobne pre veľký počet veriacich v kostole.

Rekonštrukcie a úpravy

Farár Štefan Pitrof dal v roku 1889 obnoviť kostol zvonku i zvnútra, ale práca bola požiarom zo septembra 1895 zničená, preto dal kostol v roku 1899 opäť vymaľovať a obnoviť oltáre. V roku 1913 vymaľoval interiér kostola maliarsky umelec Michal Blaškovič - Báthory. Zároveň boli pozlátené obrazy krížovej cesty, oltáre, sochy a svietniky. Kostol bol prekrytý eternitom. Elektrina bola do kostola zavedená v roku 1928. Zámožná vdova Antónia Vagačová zakúpila v roku 1930 do bočnej kaplnky kostola nový oltár Lurdskej Panny Márie, ktorý vyhotovil banskoštiavnický sochár Viliam Šteffek.

Počas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený granátom, ktorý padol do okien v sakrisii, pričom boli zničené všetky omšové rúcha. Kostol bol čiastočne opravený až v roku 1949. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 1089/0.

Arcidekan Martin Láclavík po svojom príchode v roku 1961 našiel kostol v zúboženom ošarpanom stave a bez peňazí. Hneď začal s vybavovaním potrebných povolení pre jeho opravu. Urobila sa nová elektroinštalácia a nové ozvučenie. Po viac než 50 rokoch sa dal kostol v roku 1962 znovu vymaľovať. Maľbu realizoval František Buday z Bratislavy. Zároveň majster rezbár Michal Rýdzi, taktiež z Bratislavy, pozlátil oltáre a kazateľnicu.

Staré, takmer 150-ročné lavice boli úplne napadnuté červotočom. Nové lavice z červeného smreka urobil v roku 1974 majster Jozef Krnáč, stolár z Detvy. V roku 1978 si kostol vyžadoval opäť generálnu opravu. Eternit na streche už bol na mnohých miestach poškodený, takže do kostola zatekalo. Strechu prekryli medeným plechom. Prácu uskutočnil miestny majster Vincent Chamula so svojou skupinou. Poškodená bola i vonkajšia fasáda kostola, ktorý nanovo omietol majster Halaj z Kriváňa. Celá oprava si vyžiadala takmer milión československých korún.

Interiér kostola sv. Františka z Assisi

Súčasný stav a využitie

Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v centrálnej časti mesta.

Významné osobnosti

Významné osobnosti cirkevného i kultúrneho života Detvy: Karol A. Medvecký, Anton Prokop, Ján Štrbáň, Jozef Búda, Štefan Vlk, Imrich Ďurica, Jozef Závodský.

Karol A. Medvecký - Národný dejateľ, historik a etnograf K. A.

Štatistiky farnosti

Prehľad štatistických údajov týkajúcich sa detvianskej farnosti. Sčítanie obyvateľstva v Detve, počty krstov, sobášov, pohrebov, birmovancov, prvoprijímajúcich vo farnosti, od roku 2000 po súčasnosť.

Graf znázorňujúci vývoj počtu birmovaných vo Farnosti Detva 2000-2022

Graf vývoja počtu birmovaných vo Farnosti Detva 2000-2022

Súčasní kňazi

• Karol Vozár - farár. Vo Farnosti Detva pôsobí od roku 2025. Aktuálne je členom diecéznej kňazskej rady.
• Adam Murko - farský vikár (kaplán). Detva je jeho prvým kňazským pôsobiskom.
• Pavol Prieboj - výpomocný duchovný. Pred príchodom do Detvy v apríli 2019 bol farárom v Bzenici a v Mošovciach.

tags: #rimsko #katolicky #kostol #detva