Rímskokatolícky Kostol Svätej Trojice: História a Význam

Rímskokatolícke kostoly zasvätené Svätej Trojici majú bohatú históriu a sú významnými dominantami miest a obcí po celom Slovensku. Tieto kostoly prešli rôznymi obdobiami, od svojho vzniku až po súčasnosť, pričom boli svedkami mnohých historických udalostí a zmien. V tomto článku sa pozrieme na históriu niekoľkých z nich.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave

Farský kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave je umelecké dielo 18. storočia a patrí k najkrajším a najvzácnejším dominantám mesta. Stavali ho trojiční bratia trinitári v barokovom štýle od roku 1717 a vysvätený bol 7. júla roku 1725. Predlohou mu bol viedenský kostol sv. Petra od Lukasa von Hildebrandta. Základom stavby je oválna loď s iluzívnou freskou na kupole od majstra Antonia Galliho da Bibiena z roku 1744. V interiéri kostola sa zachovalo takmer nedotknuté pôvodné barokové zariadenie.

Dominujú mu architektúry oltárov, ktoré sa vyznačujú monumentálnymi rozmermi napojením na výtvarné riešenie interiéru. Pri vstupe, na ľavej strane oválnej kostolnej lode je oltár svätého Jána Evanjelistu. V ruke má pero a knihu, pri nohách orla. Maľba je po umeleckej stránke významná, ale o jej autorovi nevieme nič. Po stranách stoja sochy dvoch kráľov, sv. Štefana a sv. Posledný oltár na ľavej strane lode je zasvätený sv. Michalovi. Predstavuje archanjela v brnení so štítom, ako sa vznáša z nebies, aby vyhnal zlých duchov, ozbrojených hadmi. Pred pilierom pri chórovom vstupe naproti kazateľnici je tzv. Zichyovský oltár, ktorý vznikol pravdepodobne ako posledný. Je to votívny oltár grófa Karola Zichyho de Vásonkö a zasvätený je matke Božej. Dve sochy veľkých kľačiacich anjelov dvíhajú zázračný obraz Matky Božej a za obrazom drobné detské postavy (putti) rozprestierajú plasticky prevedený baldachýnový záves. Vedľa oltára Matky Božej na pravej strane je oltár sv. Anny. V ďalšom výklenku vpravo ukazuje oltárny obraz veniec anjelov, ktorí vznášajúc sa, držia kvetmi ozdobený obraz piety. Obzvlášť pekný je na vrchole umiestnený obraz Jána Krstiteľa v tmavočervenom plášti. Nad oltárom je pálfyovský erb. Gróf Pálfy bol priaznivcom rádu trinitárov. Pravdepodobne je darcom tohoto oltára. Vľavo od obrazu je socha sv. Jozefa a vpravo sv. Ďalší oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Svätec sa vznáša medzi anjelmi nad mostom, z ktorého bol zhodený a na vlnách Vltavy pláva jeho mŕtvola. Sochy pri obraze predstavujú sv. Barboru a sv. Prímas Imrich Eszterházy bol mecenášom trinitárskeho rádu. Daroval kostolu hlavný oltár. Plastiky hlavného oltára sv. Agneša a sv. Tento nádherný oltár z roku 1752 nesie monumentálny obraz od umelca F. X. Karla Palkó a predstavuje sv. Jána z Mathy, ako vykupuje kresťanských zajatcov od tureckých obchodníkov. V strede prijíma sv. Felix z Valois zástavu od anjela. Nad scénou sa vznáša Najsvätejšia Trojica, ktorej bol rád zasvätený.

V 20. storočí máme dobre zdokumentované viaceré obnovy kostola sv. Jána z Mathy. Za socializmu tiež prebehli viaceré reštauračné práce na kostole. V roku 1938 tento podnet prešetrovala pamiatková komisia. V roku 1945 bol za nového farára vymenovaný Augustín Hladík, kaplán u sv. Martina. Počas pôsobenia A. Hladíka začal život farnosti rozkvitať a zreštaurovala sa i budova kostola. Od roku 1950 viedol farnosť Štefan Záreczký. Dňa 1. februára 1990 ho na žiadosť arcibiskupa Jána Sokola vymenil Anton Kebis, predtým farár v Kútoch. Hneď v roku 1990 sa prihlásilo okolo 140 záujemcov o evanjelizáciu, z ktorých boli už dospelí. Každoročne sa 8. decembra koná slávnosť, ktorá je spojená so zasvätením mesta Bratislavy Panne Márii. V roku 1993 bol postavený nový mramorový kríž vo farnosti v lokalite Červený kríž.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave

Kostol Najsvätejšej Trojice v Malackách

Farský kostol na Dolnom konci mesta Malacky je jednou z najstarších zachovaných stavieb v Malackách. Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v 16. storočí. Jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom bola postavená v rokoch 1574 - 1580 v renesančnom slohu. V roku 1672 bola reštaurovaná veža v neskoro-renesančnom slohu. V priebehu 18. storočia bol kostol zbarokizovaný. Zo sakrálnych výtvarných pamiatok interiéru k najhodnotnejším patrí kazateľnica z druhej polovice 17. storočia. Pôvodný hlavný oltár pochádzal z roku 1755. V strede oltára sa nachádza maľovaný obraz Najsvätejšej Trojice. Kostol má dva bočné oltáre. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá nebola vybudovaná pod loďou kostola, ale pod sakristiou.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Rovinke

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v Rovinke bol postavený v klasicistickom slohu v roku 1798. Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Hlavné priečelie, ktoré člení lizénový rám a kordónová rímsa, má nad vstupným portálom niku s plastikou. Masívna veža, vstavaná do štítového priečelia členená lizénovým rámom, má letopočet datujúci stavbu. Na veži je malý murovaný ihlan s dvojkrížom. Pôvodný oltár a mobiliár sa nám dodnes nezachovali. Bohostánok, obetný stôl a ambóna so sedesom pochádzajú zo 70. rokov 20. storočia, kedy sa interiér „zmodernizoval v duchu liturgickej reformy po Druhom vatikánskom koncile.“ V sklenenej farebnej vitráži okna apsidy presbytéria je zobrazená štylizovaná Najsvätejšia Trojica. Súpis pamiatok na Slovensku v interiéri kostola uvádza voľné obrazy: Madona z roku 1636, Panna Mária z roku 1862, sv. Florián, sv. Anna, svätec, sv. Rodina, sv. Vendelín a ďalší svätec sú z druhej polovice 19. storočia.

Kostol bol na pomery spojenec obce pomerne malý. V historických záznamoch z roku 1935 sa spomína projekt na jeho zväčšenie, avšak k tomuto aj kvôli nedostatku finančných prostriedkov nedošlo. Koncom 20. storočia sa obnovila vonkajšia fasáda a celý kostol bol jednoducho vymaľovaný. V súčasnosti je ukončená jeho rekonštrukcia a prístavbu novej chrámovej lode. Kostol v Rovinke nemal dlhšiu dobu píšťalový organ. Až v rokoch 1867-1868 postavil bratislavský organár Karol Klockner organ aj v tunajšom kostole.

Vo veži starého kostola sa nachádzali pôvodne štyri zvony. Počas 1. svetovej vojny (1916) boli tri najväčšie zrekvírované a roztavené. Preto vo veži zostal len jeden a síce najmenší - zvon sv. Vendelína - tzv. umieráčik. Pôvodný súbor zvonov sa nepodarilo doplniť hneď. Po vojne v roku 1923 bol odliaty len jeden menší zvon zasvätený Najsvätejšej Trojici. Dlhé desaťročia zostala veža osirelá o chýbajúce dva zvony (sv. Vojtecha a Pannu Máriu). Tie boli napokon odliate až v roku 2020 po rekonštrukcii kostola.

Relikvie v Kostole

Na bočnej stene chrámu sú umiestnené drevené obrazy prvých svätých z nášho územia a prvých panovníkov, pričom v niektorých z nich sa nachádzajú relikvie. Konkrétne sa jedná o: Bl. Titus Zeman, Bl. Sestra Zdenka, Bl. Vasiľ Hopko, Bl. P.P. Gojdič, Sv.

• Bl. Titus Zeman: Bol to slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, ktorý bol prenasledovaný komunistickým režimom.
• Bl. Zdenka Schelingová: Bola slovenská rehoľníčka rádu Milosrdných sestier Svätého Kríža a obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Česko-Slovensku.
• Bl. Vasiľ Hopko: Pôsobil ako svätiaci biskup gréckokatolíckej cirkvi. V roku 1951 bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest a prepadnutie majetku. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. roku 2003 v Bratislave.
• Bl. Pavol Petro Gojdič: Bol gréckokatolícky biskup a mučeník rusínskeho pôvodu. Pápež Ján Pavol II. ho 4.
• Sv. Bol rímskokatolícky kňaz, jezuita a jeden z troch košických mučeníkov.

Kostol sv. Trojice v Poprade

Pri prechádzke Námestím sv. Egídia v Poprade nájdete v jeho centrálnej časti evanjelický Kostol Svätej Trojice. Nachádza sa priamo v historickom centre na pešej zóne vedľa fontány z jednej strany a Kostola sv. Egídia zo strany druhej. Kostol Sv. Trojice bol postavený v klasicistickom umeleckom štýle v rokoch 1829-1834 podľa návrhov Jána Fabriciho. Kostol bol vysvätený 24.júna 1835 na sviatok Sv. Trojice. Hlavný oltár kostola vznikol v roku 1838. Evanjelické kostoly sú oproti katolíckym oveľa strohejšie a menej zdobené, nič to však nemení na jeho atmosfére a jednoduchej krásne.

Prehliadka tohto chrámu je možná po dohode v Mestskej informačnej kancelárii v Poprade alebo kostol môžete navštíviť počas evanjelických služieb. V kostole sa nachádzajú viacjazyčné písomné materiály o histórii kostola a cirkevného zboru. Prehliadku kostola zvládne úplne každý, od detí až po tých najstarších. Ani pre vozičkárov nebude problém prehliadka. Návštevu kostola odporúčame spojiť s ďalšími popradskými zaujímavosťami.

Evanjelický kostol v Poprade

Kostol Sv. Trojice v Prešove

Na mieste dnešného kostola stál pôvodne menší kostol, ktorý prešovskí mešťania dali postaviť ešte v 15. st., a to neďaleko už jestvujúceho Kostola sv. Mikuláša. Pravdepodobne slúžil maďarskému obyvateľstvu. Zasvätený bol sv. Ladislavovi (1077-1095), niekdajšiemu uhorskému panovníkovi, ktorý bol po smrti vyhlásený za svätého. Na začiatku 30. rokov 16. st. Prešovčania pomerne rýchlo prijali Lutherovo učenie. Magistrát mesta súhlasil s výstavbou nového kostola, a to na námestí na mieste pôvodného Kostola sv. Ladislava. 25. júla 1642 bol položený základný kameň, o 5 rokov neskôr bola stavba dokončená a 16. júna 1647 slávnostne posvätená. Stavba kostola, posvätenie základného kameňa i posvätenie chrámu prezrádzajú, že v Prešove v tom období prevládali tolerantné národnostné vzťahy.

Prešovskej evanjelickej cirkvi, pre ktorú bol kostol postavený, slúžil do r. 1670. Po potlačení Veselényiho sprisahania a po obsadení Prešova habsburským vojskom generála Spankaua bol v r. 1671 Chrám Sv. Trojice, tak ako aj ostatné kostoly, evanjelikom odňatý a pridelený v meste sa obnovujúcej katolíckej cirkvi. Do užívania ho dostali jezuiti. V roku 1672, keď do mesta prišli kurucké vojská, sa kostol nakrátko vrátil evanjelikom, ale už koncom toho istého roku bol opäť v rukách jezuitov. O desať rokov neskôr (1682) sa počas povstania Imricha Thökölyho Chrám Sv. Trojice vrátil do rúk evanjelikov, ktorí ho používali do r. 1686. Potom bol opäť spravovaný jezuitmi. Počas povstania Ferenca Rákocziho II (1705-1711), keď bol Prešov obsadený jeho vojskom, bol kostol vrátený evanjelikom. V novembri 1710 však mesto, zdecimované strašnou morovou epidémiou, kapitulovalo pred silnejším habsburským vojskom a v nasledujúcom roku už kráľovná Eleonóra Magdaléna vydala nariadenie (25.7.1711), podľa ktorého mali prešovskí evanjelici opustiť Chrám Sv. Trojice a mali si postaviť nový kostol na západnom predmestí. Chrám potom opäť spravovali jezuiti, a to až do zrušenia rádu v r. 1773. V r. 1784 sa stal chrám majetkom evanjelickej cirkvi, ktorá ho kúpila od magistrátu za 6000 zlatých, a to spolu s Kolégiom. Používať sa začal až od novembra 1784, kedy bol definitívne odovzdaný evanjelikom.

Evanjelický kostol Svätej Trojice v Prešove

Kostol Svätej Trojice v Petržalke

Novodobá história Cirkevného zboru ECAV Bratislava-Petržalka je tak spojená s výstavbou nového Kostola Sv. Trojice podľa návrhu Ing. arch. Júliusa Baláža v spolupráci s Jozefom Hauskrechtom a Františkom Husovským. Posviacka základného kameňa sa uskutočnila v decembri 1991. Uprostred trinásťpodlažných panelových domov vyrástol uzatvorený komplex, ktorý tvorí súbor troch spojených budov: fara, viacúčelový zborový dom a vlastný objekt kostola. Spolu ohraničujú pekné nádvorie s bohatou tvarovo formovanou zeleňou, ktoré je verejne prístupné. Celý tento priestor je od ulice vyzdvihnutý - výškový rozdiel prekonáva monumentálne nástupné schodisko, akoby na osvedčený spôsob krepidómy. V kontraste s horizontalitou panelákov dobre pôsobia šikmé veľké plochy striech kostola, a to aj farebne. Komplexu dominuje excentricky umiestnená kostolná veža - zvonica z prostého betónu pôdorysného tvaru päťuholníka s vyše 140 schodmi. Na veži je umiestený symbol kresťanstva - kríž.

Samotný chrám v pôdoryse predstavuje veľkorysý, ale pritom evanjelicky striedmy trojuholníkový priestor. Chrám poskytuje miesto pre asi 500 sediacich návštevníkov, z čoho asi 100 miest je na balkóne. Chrámový priestor je preklenutý lepenými dreveným nosníkmi, ktoré vo vrchole v mieste styku vytvárajú priestor na stropné bazilikálne osvetlenie. Jednoduchému oltáru a celému priestoru dominuje z kameňa vytesaný monumentálny kríž, zozadu osvetlený cez okennú štrbinu v stene. Spolu s kamennou kazateľnicou a oltárom je to tiež dielo R. Baláža. Na náprotivnej strane na balkóne chrámu dominuje organ prevezený z nemeckého Bayeruthu. Ďalším výtvarným dielom sú vitráže od Mikuláša Klimčáka, ktoré cez deň presvecuje smerom do interiéru denné svetlo a večer, naopak, umelé osvetlenie presvecuje cez vitráže smerom do exteriéru. Asi v tretine stropu bližšie k oltáru visí z chrómových prútov vyskladaný veľký luster nadčasového dizajnu od akad. sochára a dizajnéra Andreja Cepku.

Kostol Svätej Trojice v Petržalke

Prehľad Kostolov Svätej Trojice

Nasledujúca tabuľka poskytuje stručný prehľad niektorých kostolov zasvätených Svätej Trojici na Slovensku:

tags: #rimsko #katolicky #kostol #sv #trojice