Rímskokatolícka cirkev Arcibiskupstvo Košice: História a Vývoj

Rímskokatolícka cirkev Arcibiskupstvo Košice (lat. Archidioecesis Cassoviensis) je metropolitnou arcidiecézou Východnej provincie rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku so sídlom v Košiciach. Bola zriadená 10. augusta 1804. Dňa 31. marca 1995 ju pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti erigoval na arcidiecézu a zároveň ustanovil Košickú cirkevnú provinciu. Sufragánnymi biskupstvami sa stali Spišské a Rožňavské biskupstvo.

História rímskokatolíckej cirkvi v Košiciach je bohatá a siaha až do stredoveku.

Územie terajšieho Košického arcibiskupstva (Abov, Šariš, Zemplín, Už) patrilo do začiatku 19. storočia do Jágerského biskupstva. Tradícia pokladá za zakladateľa tejto Jágerskej diecézy sv. Štefana I. (? 15.8.1038) a vznik datuje do rokov 1009-1010. Svojou rozlohou zaberalo také veľké územie ako dnešné Maďarsko. Počas tureckých vojen v rokoch 1603-1724 niekoľkokrát sídlil jágerský biskup i časť kapituly v Košiciach a Jasove. Roku 1776 sa obrovská Ostrihomská diecéza rozdelila a vznikli nové biskupstvá so sídlami v Spišskej Kapitule, Rožňave a Banskej Bystrici.

Vznik a Vývoj Košického Biskupstva

Prvý pokus o dismembráciu Jágerského biskupstva učinil jágerský biskup Jozef Gabriel Erdödy (1715-1744). Aj napriek tomu, že kráľ už menoval jágerského veľprepošta Jána Kissa za biskupa pre novoplánované biskupstvo v Nagybányi (Rumunsko), všetko stroskotalo na odpore jágerskej kapituly, najmä kanonika a jágerského farára, ba vtedy ešte novokňaza, grófa Františka Barkóczyho. On sa stal Erdödyovým nástupcom (1745-1761) a na rozdelenie nebolo možné myslieť. Ani gróf Karol Eszterházy (1762-1799) neprejavil záujem o rozdelenie a neuspel pri čom ani Jozef II. (1780-1790) so svojimi návrhmi. Po smrti Karola Eszterházyho († 15.3.1799) zámerne nebol vymenovaný nový biskup, aby sa predišlo konfliktom ohľadom plánovaného rozdelenia jágerského biskupstva. Biskupstvo sa plánovalo rozdeliť na dve časti (Šariš mal pripadnúť Spišskej diecéze), neskôr na tri, ako sa to aj uskutočnilo.

František I. († 2.3.1835) dvorným dekrétom z 5.8.1803 nariadil rozdelenie Jágerského biskupstva na tri časti. Nové biskupské sídla sa mali zriadiť v Satu Mare (Rumunsko) a Košiciach a Jáger bol povýšený na sídlo arcibiskupa. Zakladajúci diplom Košického biskupstva je z 23.3.1804. Boli vymenovaní aj noví biskupi. Pápež Pius VII. ďalšia bula In universa gregis Dominici cura z toho istého dňa potvrdila zriadenie Košického biskupstva.

Novovzniknutá diecéza sa skladala z troch archidiakonátov, ktoré zodpovedali trom vtedajším uhorským stoliciam - Abovskej so sídlom v Košiciach, Šarišskej so sídlom v Prešove a Zemplínskej so sídlom v Sátoraljaújhelyi. Diecéza mala spolu 194 farností a 221 a pol tisíca veriacich, o duchovné potreby ktorých sa staralo 241 kňazov. Prvým košickým biskupom bol Ondrej Szabó (1804 - 1819).

Územné Zmeny a Administratívne Úpravy

Od roku 1919 prechádzala územím Košického biskupstva slovensko-maďarská štátna hranica. Pius XI. (1922-1939) vydal 2.9.1937, v zmysle Modu vivendi medzi Vatikánom a Československou republikou z roku 1928, apoštolskú konštitúciu Ad ecclesiastici regiminis, ktorou potvrdil faktický právny stav a okrem apoštolskej administratúry v Košiciach (pre územie Slovenska) zriadil druhú v Sátoraljaújhelyi (pre farnosti v Maďarsku), ale obe pod priamym riadením Vatikánu. 14.10.1937 tak bolo odčlenených 44 farností, ktoré ležali na území Maďarska.

V dôsledku Viedenskej arbitráže z 2.11.1938 pripadlo 48 farností Košickej administratúry maďarskému štátu. 11.11.1938 bol menovaný generálny vikár pre slovenské územie so sídlom v Bardejove.

Pius XII. (1939-1958) bulou Dioecesium fines z 19.7.1939 zrušil apoštolskú administratúru Košickej a Rožňavskej diecézy na území Maďarska, ktoré dočasne právne patrili pod administratúru Ostrihomského arcibiskupstva a tieto územia pričlenil pod právomoc novovymenovaných diecéznych biskupov v Košiciach a v Rožňave. Košická diecéza na maďarskom území patrila do jágerskej provincie. Tou istou bulou Dioecesium fines bola zriadená apoštolská administratúra so sídlom v Prešove pre správu farností Košického, Rožňavského a Satmarského biskupstva na území Slovenska. Bula bola vykonaná 4.10.1939, čím bol zrušený vikariát v Bardejove.

Po druhej svetovej vojne sa reštituoval cirkevnoprávny stav pomerov z roku 1937. Definitívne usporiadanie pomerov urobil Pavol VI. (1963-1978) apoštolskou konštitúciou Praescriptionum sacrosancti z 30.12.1977. Ustanovil slovenskú cirkevnú provinciu na čele s trnavským arcibiskupstvom. Hranice diecéz (teda aj Košickej) boli vymedzené štátnymi hranicami Slovenskej republiky. Košické biskupstvo sa oddelilo od jágerskej provincie a bolo pričlenené k trnavskej provincii.

Povýšenie na Arcibiskupstvo

Ján Pavol II. (1978-) zriadil na Slovensku 31.3.1995 apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti druhú cirkevnú provinciu na východe republiky; Košice boli povýšené na sídlo arcibiskupa a sufragánmi novej arcidiecézy sa stali Rožňavské a Spišské biskupstvo.

Súčasný diecézny biskup Alojz Tkáč sa ujal funkcie v roku 1990. Koncom marca 1995, kedy Košice povýšili na sídlo arcibiskupstva, sa stal arcibiskupom - metropolitom. Pomocným biskupom a generálnym vikárom je Bernard Bober. Košická arcidiecéza má v súčasnosti vyše 200 farností a asi 680 tisíc rímskokatolíckych veriacich, čo je zhruba trikrát viac ako v čase jej vzniku. Žije v nej vyše milióna obyvateľov. Od Spišskej a Rožňavskej diecézy ju oddeľuje hranica, vedúce od Plavča, cez Nižný Slavkov, Košickú Belú, Zlatú Idku, Drienovec a Janík.

Katedrála a Patróni

Katedrálnym chrámom je dóm sv. Alžbety Uhorskej-Durínskej v Košiciach (liturgická slávnosť 17.11.). Gotický kostol bol dokončený v rokoch 1436-1448 a stojí na mieste staršieho farského kostola z roku 1283. Výročie posviacky chrámu je 6. septembra.

Hlavným patrónom diecézy je sv. Ondrej, apoštol, (liturgický sviatok 30.11.) a spolupatrónmi traja košickí mučeníci: svätí Marek Križin, kanonik, Melichar Grodziecky a Štefan Pongrácz (liturgická spomienka 7.9.). Územie arcibiskupstva (Košice, Prešov) v nedeľu 2.7.1995 navštívil pápež Ján Pavol II.

Dóm sv. Alžbety v Košiciach

Gréckokatolícka cirkev v Košiciach

Po rozdelení Mukačevského biskupstva sa v roku 1818 stáva Prešovské biskupstvo samostatným. Vtedy Košice nemali ani svoju gréckokatolícku farnosť ani svojho kňaza. Gréckokatolícki veriaci patrili do farnosti Zdoba, malej dedinky asi 6 km východne od Košíc.

Veriaci v Košiciach pribúdalo, preto biskupstvo v Prešove vymenovalo v roku 1850 pre farnosť Zdoba kaplána, pastoračne povereného spravovaním Košíc, a to v osobe Dr. Michala Michalicsa, ktorý súčastne vyučoval gréckokatolícke náboženstvo na gymnáziu v Košiciach. Košický rímskokatolícky biskup Jozef Kunszt povolil slúženie gréckokatolíckych bohoslužieb v Michalskej kaplnke pri Dóme sv.

V decembri 1852 Dr. Mihalicsa vystriedal v pastoračnej službe o. Matej Bräuer, ktorý ako prvý už košický farár, konal bohoslužby na Pivovarskej ulici v prenajatej miestnosti, neskoršie v rímskokatolíckej seminárnej kaplnke a potom v premonštrátskom kostole na Hlavnej ulici. Gréckokatolíci však potrebovali už stálu pastoračnú starostlivosť, preto sa púšťa do stavby fary, pre ktorú získal pozemok „ za hradbami“, na mieste, kde v 14. storočí pretekala rieka Hornád.

Vzhľadom na dané podmienky boli práce na stavbe fary a neskoršie i chrámu veľmi ťažké. Roku 1870 však o. Matej Bräuer po veľkých útrapách a vyčerpanosti ako 61 ročný zomiera. Po jeho smrti preberá starosť o farnosť jeho zať o. Roku 1879 prešovský biskup Mikuláš Tóth menuje za správcu farnosti o. Júliusa Viszlockého a dňa 25. 4. 1882 sa slávnostne kladie a posviaca základný kameň gréckokatolíckeho chrámu v Košiciach.

Na vtedajšie časy to bolo hrdinské rozhodnutie malého počtu gréckokatolíckych veriacich, ktorých bolo celkom 1484 duší. Chrám v románsko - byzantskom štýle projektoval Schmidt, Kolatsek a Wirth. Chrám je dlhý 46m, vysoký je 17m a jeho šírka je 14m. Veže chrámu boli postavené vďaka finančnému prispeniu grófa Andrášiho z Krásnej Hôrky, ktorý r. 1895 pomohol ich k dokončeniu. Maľby interiéru sú dielom Jozefa Királya.

Po smrti o. Viszlockého, roku 1908, nastupuje na miesto košického farára o. Mikuláš Csoma, ktorý zaobstaral pre chrám všetky potrebné náležitosti interiéru: oltár, kazateľnicu, spovednice i sakrálne veci: kalichy i rúcha. V roku 1910 sa realizovala nová maľba chrámu. Roku 1919 bol menovaný za košického farára arcidekan o. Pavol Rokiczky, ktorý interiér chrámu obohatil o dva bočné oltáre so vzácnymi maľbami akad. maliara Halásza a Jordana.

Jeho 31 ročné pastoračné pôsobenie v Košiciach bolo najdlhšie. V Košiciach pôsobil až do r. 1950, kedy v rámci likvidácie gréckokatolíckej cirkvi (začala sa tzv. prešovským „ P“ soborom 28. 4. 1950 ) musel svoju kňazskú službu ukončiť, bol deportovaný do väzenia, odkiaľ ho ťažko chorého previezli domov. Zomrel na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla 1952 v Prahe - Bohniciach.

V rokoch 1950 - 1968 bol chrám v užívaní pravoslávnej cirkvi. V apríli r. 1968, po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi, sa ďalším správcom košickej farnosti stal o. Bartolomej Demko, ktorý spolu s o. kaplánom o. Viktorom Skorodenským za aktívnej účasti veriacich znovu obnovili bohoslužobný život.

Roku 1979 sa správcom farnosti a zároveň dekanom stáva o. Viktor Skorodenský, ktorý spolu s kaplánom o. Vojtechom Boháčom zaslúžil o zrenovovanie interiéru aj exteriéru chrámu (rekonštrukcia strechy, vytvorenie bočných vchodov).

V práci medzi košickými gréckokatolíkmi pokračovali o. Gabriel Székely, ktorý započal maľbu interiéru chrámu a rekonštrukciu farskej budovy, o. Cyril Jančišin, ktorý sa zaslúžil o rekonštrukciu ikonostasu a podlahy. Zároveň sa postaral o pastoračnú správu gréckokatolíkov na košických sídliskách. V roku 1997 sa košický chrám stal katedrálou - sídelným chrámom košického apoštolského exarchu vladyku Milana Chautura, C.Ss.R., čím sa začali písať nové dejiny košických gréckokatolíkov.

Za prvého farára novej katedrály bol menovaný o. Marko Rozkoš. V roku 2007 je menovaný nový farár o. ThLic. Pavol Bardzák. 30. januára 2008 na sviatok Troch svätiteľov je na Slovensku zriadená gréckokatolícka metropólia sui iuris: arcibiskupské sídlo je v Prešove, zriadená nová eparchia v Bratislave a košický apoštolský exarchát je povýšený na eparchiu.

Štatistické údaje Košickej arcidiecézy

Nasledujúca tabuľka zobrazuje štatistické údaje Košickej arcidiecézy z roku 2018:

tags: #rimskokatolicka #cirkev #arcibiskupstvo #kosice #hlavna #28