Rímskokatolícka cirkev, farnosť Dechtice: História a Význam

Rímskokatolícka cirkev zohráva významnú úlohu v živote mnohých obcí a miest na Slovensku. V tomto článku sa zameriame na históriu a význam farnosti Dechtice.

V okolí Dechtíc sa nachádza niekoľko rímskokatolíckych farností, vrátane:

• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Borský Mikuláš
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Brodské
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Dolná Krupá
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Dunajská Streda
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Gabčíkovo
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Galanta
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Gbely
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Hlohovec
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Holíč

V neďalekých Dechticiach sa nachádza románsky kostolík - rotunda nezvyčajnej dispozície, pôvodne stredoveký farský kostol a gotická kaplnka na Katarínke. Kostolík patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi a využíva sa ako pútnický chrám vždy 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie a pri ďalších mariánskych sviatkoch. Obec sa nachádza zhruba na polceste medzi Trnavou a Senicou. Kostolík sa nachádza východne od obce, pri ceste na Dechtice a Vrbové. Areál je kvôli cintorínu otvorený.

Kostol Všetkých svätých v Dechticiach

História Farnosti Dechtice

V období stredoveku - do roku 1526 máme málo správ o cirkevných dejinách obce či farnosti. Preto sú nám cenné aj nepriame, sprostredkované správy.

Kostol Všetkých svätých

V tzv. kanonickej vizitácii farnosti Dechtice z 5. septembra 1782 vykonanej na príkaz ostrihomského arcibiskupa, primáša a kardinála Jozefa Bátaňa (Bathanyiho) sa uvádza, že tzv. Horný kostolík, t.j. kostol Všetkých svätých na úpätí karpatských vínorodých vŕškov, bol postavený v roku 1172. Tento rok postavenia kostola Všetkých svätých dokumentoval kedysi aj nápis na víťaznom oblúku medzi svätyňou a loďou kostola.

Popri viacerých historikoch umenia, najmä cirkevného umenia, venoval sa dejinám a umeleckým pamiatkam tohto kostola univerzitný profesor dejín na Trnavskej univerzite Jozef Šimončič. Píše: „Tento údaj (1172) o vzniku kostola preberajú následné publikácie a zaradenie rotundy do druhej polovice 12. storočia bádatelia nespochybňujú. Toto datovanie je taktiež kompatibilné s nástennými maľbami rotundy.

Vzhľadom k absencii archeologického a hĺbkového sondážneho architektonického výskumu ostáva otázka podrobnejšej verifikácie časových údajov vzniku a stavebných zmien kostola zatiaľ otvorená. Všeobecne možno konštatovať, že po úspešnom odkrytí viacerých lokalít sakrálnej architektúry Veľkej Moravy z druhej polovice 9. storočia, ktoré sa uskutočnili najmä po druhej svetovej vojne, otvorili sa nové pohľady na kontinuitu veľkomoravských stavebných tradícií aj po zániku Veľkej Moravy v 10. a 11. storočí a tak dochádza k presvedčivému posunu datovania rano-stredovekých kostolov bližšie k Veľkej Morave. Kontinuitu potvrdzuje i typ dispozície s pretiahnutou apsidou.

Profesor Jozef Šimončič vlastne hľadá a nachádza súvislosť medzi dechtickým kostolom Všetkých svätých a kostolmi z obdobia Veľkej Moravy. Tak vlastne aspoň naznačuje, že Dechtice mali kostol či kostolík azda už v 9. storočí, prípadne v 10. storočí. Ak mali kostol, zrejme mohli mať aj faru a farnosť.

Pre angažovanosť profesora Jozefa Šimončiča je potom zrejmé, že prijíma tvrdenie popredných historikov sakrálneho umenia, ktorí hodnotia dechtickú rotundu ako osobitnú kategóriu bez analógie v Uhorsku.

O existencii kostola a fary v Dechticiach v 12. a 13. storočí svedčia i románske nástenné maľby v sanktuáriu i lodi kostola, ktoré v minulosti prekryli novými vrstvami omietky, z ktorých však zachovanú časť odkryli pri renovácii kostolíka v roku 1932. Maľby zreštauroval v roku 1961 A. Kuc. Historici umenia sa v zásade zhodujú, že nástenné maľby na južnej stene lode pochádzajú z 12. - 13. storočia, maľby v apside sú z konca 14. storočia.

Na južnej strane apsidy zachoval sa výjav „neveriaci Tomáš“, ktorý uveril vzkriesenému Kristovi len po vložení ruky do jeho prebodnutého srdca. Maľba s apoštolským výjavom mala byť aj na severnej strane apsidy. Na južnej stene lode sa zachovali výjavy: Kristov krst, narodenie Krista, scény z pašií, ukrižovanie Krista. Do centra obrazu (Ukrižovanie) je situovaný kríž. Po stranách sa nachádzajú terče slnka a mesiaca. Zľava vedľa kríža stojí sv. Zobrazenie Kalvárie je tu originálne. Symbolika kríža - stromu života - je tu ešte originálnejšia. J. Šimončič tento symbol vníma takto: „Výjavy krížovej cesty a Ukrižovania oddeľuje namaľovaný strom života. Má päť vetiev, ktoré symbolizujú Kristových päť rán. Pri strome kľačí donátor.

Interpretovať celý cyklus na vlyse o rozmeroch 360 cm x 140 cm pri terajšom stupni zachovalosti nástennej maľby nie je jednoduché.

Prvú polovicu 16. storočia charakterizuje úpadok cirkevného vzdelania kňazov, úpadok cirkevného života vo farnostiach. V katastrofálnej bitke pri Moháči v roku 1526 padli aj oba uhorskí arcibiskupi (ostrihomský aj jágerský) a štyria biskupi. Biskupské stolce boli dlhé roky neobsadené, takisto aj mnohé fary a farnosti.

Zhoršili sa aj podmienky teologického štúdia na zahraničných univerzitách. Práve v tom čase sa začala šíriť lutherská reformácia. Reformácii napomáhal aj vojnový konflikt medzi kráľom Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským. Proti novátorom v náboženskej náuke vydával kráľ, vláda i snemy tvrdé zákony, biskupi organizovali cirkevné synody (Oláh, Forgáč, Pázmaň).

Na sneme v Bratislave v roku 1548, zvolanom kráľom Ferdinandom I. Situáciu vo farnostiach v ostrihomskom arcibiskupstve, kam patrili aj Dechtice, spracoval taktiež Vojtech Bucko. V takýchto náboženských pomeroch v dechtickej farnosti pôsobil farár Michal Jacz v roku 1560 a zrejme i v ďalších rokoch. V susednej Chtelnici bol farárom Štefan (priezvisko chýba). Aj keď vizitátori trpko kritizujú jeho vzťah k „domvedúcej“, píšu o ňom: „Napriek tomu sa javí ako dobrý, a verný člen rímskej Cirkvi“.

Zo zachovaných správ o kánonických vizitáciách v Bratislavskom prepošstve v rokoch 1561 a 1562 vysvitá, že do Nitrianskeho archidiakonátu a do vicearchidiakonátu v Čachticiach patrili celé Dechtice, nielen tzv. nitrianska časť.

Duchovní pôsobiaci vo farnostiach:

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #dechtice