Skutočný vznik obce Kanianka nie je možné historicky doložiť. Predpokladá sa, že Kanianka vznikla ako iné osady na pravom brehu rieky Nitry v čase nemeckej kolonizácie tohto územia. Prvá písomná zmienka je z r. Kanianka patrila v r. 1550 do farnosti Brezany.
Dejiny farnosti Bojnice boli vo svojich počiatkoch úzko späté s vývojom samotnej sídelnej jednotky Bojnice, ktorá už od obdobia praveku bola významná tým, že sa tu sústreďovalo osídlenie a v priebehu stáročí sa z Bojníc vyvinula strážna osada, ktorá v období 8. - 9. storočia dostala podobu hradného špánstva - centra vojenskej obrany občín, administratívneho, výrobného, obchodného i náboženského života obyvateľstva. V 11. storočí sa oblasť hornej Nitry, v ktorej sa Bojnice nachádzajú, postupne stala súčasťou Uhorského kráľovstva, a práve Bojnice v tomto procese začleňovania sa do tohto štátneho útvaru zohrali významnú úlohu ako centrum tamojších kráľovských majetkov.
Koncom 11. Na takýchto kráľovských hradoch, akým boli aj Bojnice, sa vytvárali centrá tzv. hradských fár, čo vlastne znamenalo ustálenie cirkevnej správy na kráľovských hradoch. V Bojniciach existovala hradská fara a hradský kostol, ktorý bol strediskom náboženského života vo svojom hradskom obvode. Horná Nitra bola organizačne začlenená do Nitrianskeho archidiakonátu, ktorý bol súčasťou Ostrihomského arcibiskupstva. V 2. polovici 12. V 1. polovici 13. storočia existoval v Bojniciach už samostatný vicearchidiakonátny kostol, ktorý sa stal zo stavebného hľadiska základom pre vytvorenie pôdorysu osi dnešného námestia. Najnovšie archeologické nálezy z roku 2003 však dokazujú, že tento kostol stál už v polovici 12. storočia. V priestore tohto starého kostola bol dostavaný v rokoch 1370 - 1380 nový, zasvätený sv. Martinovi.
Až do konca 14. storočia patrili k bojnickej fare aj okolité dediny Dubnica, Kanianka, Lazany, Poruba, Malinová, Chvojnica, Nitrianske Pravno, Nedožery, Brezany, Tužina a Kľačno. Hoci sa niektoré z týchto lokalít v stredoveku stali samostatnými farnosťami, bojnický farár si stále na nich uplatňoval právo na odvedenie jednej šestnástiny cirkevného desiatku. Ak tieto farnosti nechceli túto časť desiatku odvádzať, museli zaň zaplatiť finančnú náhradu, čo viedlo k mnohým sporom ešte aj v 15. storočí. V roku 1479 bolo založené oltárnictvo sv. Antona pustovníka pri bojnickej fare, pričom Albert a Imrich, synovia Jána Nofriho, mu darovali obec Lazany.
Do cirkevných dejín neraz vstupovali aj osobnosti hospodárskeho a politického života, a bolo to tak aj v období reformácie v 16. storočí. Bojnické panstvo dostali do vlastníctva Turzovci, ktorí boli silnými prívržencami evanjelického náboženstva, a tak v zmysle zásady „čie panstvo, toho náboženstvo“ posilnili postavenie evanjelikov aj v oblasti hornej Nitry, ktoré sa udržalo až do smrti Stanislava Turzu II. a následného príchodu nových bojnických zemepánov Pálfiovcov v 17. storočí, ktorí sa pričinili o opätovnú prevahu katolíckeho náboženstva na Bojnickom panstve. Z organizačného hľadiska evanjelickej cirkvi Bojnice boli súčasťou Bojnického seniorátu, ktorý zahŕňal 15 cirkví a 24 filiálok. Pôsobilo tu spolu 10 seniorov, konkrétne v Bojniciach účinkovalo 12 farárov a prepoštov, 7 kaplánov a 9 rektorov. Izák Abrahamides - Hrochotský, farár a prepošt, bol zvolený aj za superintendenta, pretože Bojnice sa po roku 1610 stali sídlom superintendencie.
Pozostalá vdova po Stanislavovi Turzovi II. Rozina Listius aj s deťmi už reformáciu zavrhla a prestúpila do katolíckej cirkvi. Stalo sa tak po smrti superintendenta Bazila Fábryho v roku 1630 a sídlo superintendencie bolo z Bojníc preložené do Čachtíc. Pavol Pálfi vyhnal z Bojníc posledného evanjelického farára Jána Vranku a na jeho miesto dosadil Tomáša Belania, kanonika Bratislavskej kapituly. V roku 1662 nastúpil v Bojniciach za farára Ján Alexej Turkovič, a v čase jeho pôsobenia je známe, že na území bojnickej farnosti už neboli žiadni obyvatelia vyznávajúci evanjelické náboženstvo.
Pálfiovci sa významne podieľali aj na stavebných aktivitách sakrálnych objektov. Pavol Pálfi nechal postaviť na kostole štvorhrannú vežu s malou ochodzou vo výške posledného poschodia, zakončenou cibuľovitou strechou. Z tohto obdobia pochádza aj veľký drevený chór s drevenými vyrezávanými sochami pod ním. Na bojnickom hrade bola postavená hradná kaplnka zasvätená sv.
Mnoho cenných informácií o stave Bojnickej farnosti sa môžeme dozvedieť z tzv. kanonických vizitácií, schematizmov Banskobystrickej diecézy, do ktorej bola Bojnická farnosť včlenená v roku 1776, cirkevných matrík, ktoré sú zachované od roku 1668, a Historie domus, do ktorej správcovia farnosti zapisovali všetky dôležité momenty zo života farnosti a zlomové historické udalosti. Vieme napríklad, že v 1. polovici 18. storočia bol bojnický kostol v dobrom stave, vybielený, pekne vymurovaný, v interiéri s klenbami. Ako už bolo spomenuté vyššie, o jeho reštaurovanie sa pričinili najmä zemepáni Bojnického panstva Pálfiovci v 2. polovici 17. storočia, ktorí tak konali v spolupráci s vtedajším bojnickým prepoštom Jánom Alexejom Turkovičom.
Z iniciatívy prepošta Jána Imricha Chilku bol kostol na začiatku 18. storočia posvätený. Mal vtedy 4 oltáre, na chóre sa nachádzal 10-registrový starý organ, na ktorom sa však kvôli jeho nezodpovedajúcemu technickému stavu nedalo hrávať, a tak ho dočasne nahradil 4-registrový pozitív, ktorý bol na chór farského kostola prinesený z Kaplnky sv. Michala. Vizitácia nám podáva ešte mnoho informácií o ostatnom zariadení kostola, o jeho exteriéri a najbližšom okolí, o príjmoch farnosti, samotného farára a dvoch kaplánov, o zámockej kaplnke, o úrode z pozemkov a lúk, ktoré obhospodarovala bojnická fara. Okrem farára a kaplánov farnosť mala ešte vlastného rektora kaplnky sv.
Prepošt Ján Imrich Chilko vykonal pre Bojnickú farnosť ešte ďalší významný skutok, a to ten, že v čase okolo roku 1727 (kedy Bojnické panstvo získali do dedičnej držby Mikuláš a Ján Pálfiovci, reprezentanti tzv. pezinskej vetvy rodu), dal všetky dokumenty, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom svojím obsahom týkali farnosti Bojnice a bojnického oltárnictva a nachádzali sa v archíve Bratislavskej kapituly, hodnoverne prepísať a uložiť do farského archívu. V súvislosti s tradíciou, ktorá sa udržala dodnes, treba ešte spomenúť, že hody sa tu konávali nasledujúcu nedeľu po spomienke na sv. Marina (11.
Čo sa týka územného rozsahu Bojnickej farnosti, môžeme podotknúť toto: k farnosti (mater) prislúchali i viaceré filiálky, ktoré sa rozdeľovali podľa toho, či mali alebo nemali vlastný kostol. Medzi filiálky, ktoré boli bez vlastného kostola, sa zaraďovali Opatovce n/Nitrou, Kocurany, Horné a Dolné Šútovce, Dubnica a Kanianka. K filiálkam s vlastným kostolom patrili Lazany (Kostol sv. Barbory) a Poruba (Kostol sv. Mikuláša). Tento stav trval do konca 18. storočia, pretože v roku 1788 vznikla nová farnosť Lazany, ku ktorej boli pričlenené ako filiálky Poruba i Kanianka.
Nariadením cisára Jozefa II. bola v r. 1787 utvorená nová farnosť Poruba. Pričlenili do nej aj „filiálky“ Lazany a Kanianku. O rok neskôr bola však vytvorená ďalšia farnosť v Lazanoch.
Počet obyvateľov Bojnickej farnosti v 1. polovici 18. storočia vizitácia udáva nasledovne: v celej farnosti žilo vtedy 1858 obyvateľov, z ktorých bolo 5 nekatolíkov a 16 konvertitov. Z údajov, ktoré uvedieme nižšie, sa dozvieme, že počet obyvateľov celej farnosti v priebehu nasledujúceho storočia vzrástol len v malej miere.
V 18. a 19. storočí boli prevádzané významné stavebné aktivity, ktoré sa týkali cirkevných stavebných objektov. V rokoch 1724 - 1746 bola prestavaná budova fary v barokovom slohu, vystavala sa vstupná brána na faru (1740, 1746), z pôvodnej renesančnej vstupnej brány na cintorín, pochádzajúcej zo 16. storočia, sa prestavala Kaplnka sv. Jána Nepomuckého (1731 - 1742), z pôvodnej pohrebnej Kaplnky sv. Žofie sa postavila Kaplnka sv. Michala archanjela v areáli cintorína obkolesujúceho farský kostol (1718), Kaplnka sv.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Kanianke
Z konca 19. storočia územie Bojnickej farnosti sa vyvinulo tak, že k nemu isté položky pribudli. Materská fara Bojnice, v súlade s predchádzajúcim historickým vývojom, si zachovala pôsobnosť na filiálky Opatovce, Dubnicu, Kocurany, Horné a Dolné Šútovce, avšak počítali sa k jej územiu i Kúty - tam bol situovaný panský majer a mlyn, ďalej kúpele s kaplnkou a tamojší mlyn a lokalita Ukrniská, na ktorej bol postavený nový panský majer. Organizačne farnosť bola súčasťou vyššieho celku - Bojnického dištriktu, ktorý spadal pod územie Nitrianskeho ardchidiakonátu v rámci Banskobystrickej diecézy.
Farský kostol okrem oltára veľkej hodnoty disponoval ešte viacerými vzácnymi predmetmi, ako boli napríklad kalichy. Veža kostola mala 4 zvony a jeden malý zvon sa nachádzal nad sanktuáriom. O obyvateľoch farnosti, o ktorých sme už vyššie podali krátku informáciu, spomenieme konkrétne ešte to, že v roku 1870 tu žilo 2132 katolíkov, 5 evanjelikov (v Bojniciach a Dubnici) a 54 židov (tí žili v malom počte vo všetkých sídlach farnosti okrem Kútov a Ukrnisiek).
Podľa historických údajov mala v r. 1675 Kanianka 155 obyvateľov. V r. 1902 sa postavila kaplnka na vŕšku uprostred obce a bola zasvätená Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. Kanianka bola opätovne začlenená pod Bojnickú farnosť. V r. 1906 vyhoreli objekty pánskeho majera a v r. 1912 ich predali lazianskemu farárovi, ktorí reagoval na potrebu školy v Kanianke a získal prostriedky na stavbu cirkevnej školy.
Mnoho z cirkevných stavieb časom postupne chátralo, ale na začiatku 20. storočia sa o ich opätovné opravenie a zmodernizovanie zaslúžil najmä farár a prepošt Karol Anton Medvecký (1875 - 1937), ktorý okrem iného dal zaviesť aj elektrinu do farského kostola a farských budov. Krátky čas po skončení 1. svetovej vojny, v roku 1920, bola požehnaná ďalšia cirkevná stavba na území farnosti, a to kaplnka v Dolných Šútovciach. O rok neskôr kostol v Bojniciach získal od štátu skoro nový organ niekdajšieho kostola klarisiek v Bratislave, do ktorého bojnická cirkevná obec investovala viac ako 20 000 korún, a to na doplnenie zrekvirovaných píšťal, vyčistenie, rozobratie, transport a zloženie tohto hudobného nástroja. V roku 1986 bol do kostola nainštalovaný nový organ, pretože tento bol už rokmi zničený a jeho drevené píšťale boli napadnuté červotočou.
Vyučovať sa začalo 11. novembra 1912. Prvým učiteľom bol Slovák Ján Duchoň. Vybudovanie školy znamenalo významný krok k osvete a vzdelávaniu. V r. 1913 nacvičil učiteľ Ján Baranayi so žiakmi vianočnú koledu, s ktorou vystúpil na Vianoce v novej škole na jednoduchom javisku - v slovenčine. V r. 1927 sa prihlásili prví 4 žiaci na strednú školu do Prievidze, kde boli na základe písomnej skúšky prijatí. V Kanianke na námestí stál drevený kríž, ktorý bol posvätený v r. 1933 a v tom istom roku bol postavený aj kríž na cintoríne.
Pri sčítaní v r. Začiatkom 80. rokoch má Kanianka asi 700 obyvateľov a cca 792 ha pôdy. Sťahovanie prebiehalo postupne, ako sa dokončievali obytné bloky. Prví občania Koša sa prisťahovali už v roku 1987. Po príchode sa veriaci pokúšali o povolenie výstavby kostola, čo sa im nepodarilo, pretože pôvodný zámer bolo vybudovať z Kanianky socialistickú dedinu. Veriaci z Koša mali doma pekný, veľký kostol, preto sa nevedeli s touto situáciou zmieriť. Do konca r. Zmenou politickej situácie po r. 1989 nastalo oživenie náboženského života. V máji v diskusnom príspevku na verejnej schôdzi strany v Koši sa veriaci dožadovali výstavby kostola v Kanianke.
So žiadosťou o stavbu kostola v Kanianke, sa na Okresný národný výbor v Prievidzi obrátil aj farár v Lazanoch, d.p. Tomáš Galis. V novembri 1989 nastal zlom. Už 14. januára 1990 podal FÚ Lazany, prostredníctvom dp. Jána Rozinaja, žiadosť o pridelenie pozemku na stavbu kostola Obecnému úradu v Kanianke a už 6. Dňa 22. apríla 1990 bol základný kameň na výstavbu kostola posvätený pp. Jánom Pavlom II. Dňa 25. Už od roku 1990 sa uskutočňovali finančné zbierky. Modlitby a obety veriacich zneli za pomoc Božiu pri výstavbe nového kostola v Kanianke.
Od 1. októbra 1991 bola uzavretá dohoda so ZŠ a bohoslužby bývali v sobotu a v nedeľu v priestoroch ZŠ - na chodbe. Na základe konkurzu a víťazného projektu 12. septembra 1991 objednal FÚ Lazany v zastúpení dp. Romana Fureka projektovú dokumentáciu. Biskupský úrad v roku 1991 poveril Ing. arch. Dňa 27. Dňa 26. Dňa 4. Dňa 23. júla 1992 v Banskej Bystrici otec biskup Rudolf Baláž podpísal Zriaďovaciu listinu, v ktorej zriaďuje farnosť Kanianka s nadobudnutím platnosti 1.
Budova kostola a Kaplnka sv. Michala prešli generálnou rekonštrukciou v rokoch 1955 - 1959, ďalšie čiastkové stavebné a sanačné práce pokračovali aj v ďalších desaťročiach, ale stavebné práce významného a rozsiahlejšieho charakteru boli na kostole a jeho okolí vykonané nedávno, v rokoch 2003 - 2005, čo bolo spojené aj s podrobným archeologickým výskumom. V porovnaní s údajmi v kanonickej vizitácii z 18. storočia musíme konštatovať, že len v poslednom období, teda na rozhraní 20. a 21. storočia, pribudli do farnosti nové kostoly, čím jedinou dedinkou farnosti vo vtedajšom územnom poňatí, ktorá kostol nemala, sa stali Kocurany. V rokoch 1993 - 1998 pribudol Kostol sv.
Farský úrad bol umiestnený v trojizbovom byte na sídlisku Bojnická cesta 48/9 až do posvätenia fary. Ustanovením farnosti prestáva byť Kanianka filiálkou lazianskej farnosti a farárom sa stáva dp. Po prisťahovaní do Kanianky v septembri 1992 výstavba kostola a fary bola pružnejšia. Farnosť bola veľmi rozdelená na veriacich z Kanianky a z Koša, a preto pri budovaní farnosti sa duchovný otec snažil tieto problémy riešiť. Naďalej pokračoval pracovný ruch na stavbe kostola.
Dňa 7. novembra 1993 o 10. Posviacka kostola bola skutočne veľkou slávnosťou pre občanov Kanianky. Na jej priebehu sa podieľala predovšetkým Farská rada a Obecný úrad. Svojím dielom prispeli organizácie: Košovan, Detský spevácky súbor pri Základnej škole v Kanianke, Chrámový súbor z Kanianky a dychová hudba Maguranka. Po posviacke kostola nastal čiastočný stavebný útlm a na jar r.1994 sa znovu začal stavebný ruch na výstavbe fary.
Posviacka fary bola plánovaná na 2. výročie posviacky kostola. Prišiel však jún 1995 a s ním dekrét z biskupského úradu o preložení duchovného otca Romana Fureka. Na jeho miesto bol menovaný mladý, d.p. Marián Majda, ktorý dovtedy pôsobil v Banskej Bystrici. Menovací dekrét mu na svätej omši 9. Od júla r. Od 1. júla 2000 d.p. Marián Majda zmenil svoje kňazské pôsobisko. Z fary v Kanianke odišiel do bohosloveckého seminára Františka Xaverského v Badíne. Na jeho miesto bol Mons. Rudolfom Balážom menovaný d.p.
20. storočie bolo pre farnosť významné aj tým, že sa Bojnice stali sídlom dekanátu, ktorý sa odčlenil v roku 1999 z dekanátu Prievidza a pod ktorý spadá týchto 7 farností so svojimi filiálkami: Bojnice, Koš, Kanianka, Lazany, Nedožery-Brezany, Nitrianske Pravno, Tužina. Prvým dekanom sa stal miestny farár Mgr. František Havlík. Dekanát Bojnice je jedným zo 16 dekanátov, ktoré spolu patria do Banskobystrickej diecézy.
K 1. máju 2002 d.p. Ľudovít Frindt farnosť opustil a na jeho miesto prišiel charizmatický 53 ročný nový kňaz Martin Mojžiš. K 1. júlu 2002 pridelili pre túto farnosť kaplána Ľuboša Volku. Od 1. júla 2005 bol dekrétom diecézneho biskupa menovaný za správcu farnosti d.p. Marek Martinkovič, ktorý bol jej administrátorom. Dňa 13. júla 2005 boli v katedrálnom chráme v Banskej Bystrici vysvätení 4 kňazi a jeden z nich d.p. Peter Franek sa stal kaplánom farnosti. Na svoju pastoračnú službu nastúpil 22. augusta. Avšak po roku svojej činnosti boli 1. septembra 2006 farníci trochu šokovaní, keď im d.p. Marek oznámil, že d.p.
23. júna 2007 v katedrále v Banskej Bystrici boli za kňazov vysvätení dvaja diakoni. Jeden z nich d.p. Boris Brutovský bol menovaný k 1. Od 1. júla 2009 farnosť stratila svojho duchovného pastiera d.p. Mareka Martinkoviča a na jeho miesto poslala d.p. K 1. júlu 2017 bol d.p. Miksai preložený do farnosti Lovča a do našej farnosti prišiel nový duchovný pastier d.p. V našej farnosti fungujú aj spevácke zbory ako napríklad: Kvapôčky(deti), Kvapky (mládež) a Chrámový zbor Jozefa Hanku (dospelí).Vo farnosti je zapojených 18 ruží do Ružencového bratstva. Od roku 2002 tu funguje eRko pod vedením našich animátorov.
V súčasnosti Rímskokatolícka cirkev, farnosť Kanianka, so sídlom na Lipovej 43, 97217 Kanianka, pokračuje vo svojej činnosti farského úradu, pastoračnej činnosti, slúžení svätých omší a službách pre veriacich.
Kostol Kanianka - interiér
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #kanianka