Rímskokatolícka cirkev a farnosť Levoča: História a klenoty

Región Spiš na Slovensku má zvláštne postavenie vďaka svojim prírodným krásam a historickým pamiatkam. Historickou metropolou Spiša je Levoča, niekdajšie administratívne, hospodárske a kultúrne centrum.

Levoča, pohľad zhora.

Založenie a prvé kostoly v Levoči

Mesto Levoča je postavené na temer 600 m vysokom pahorku. Na mieste dnešnej Levoče bolo už na prelome 11. - 12. storočia viac osád. Dokazuje to kostol sv. Mikuláša juhovýchodne od mesta, ktorý bol postavený v románskom slohu. Tento kostol sa však nezachoval.

V 13. storočí sa tu usadzujú nemeckí kolonisti a Levoča sa stáva roku 1271 hlavným mestom provincie spišských Sasov. Levoču spomína listina kráľa Bela IV. z roku 1263. Už v 13. storočí existujú zmienky o troch kostoloch, o prosperujúcom obchodnom meste s právom skladu. Ani jeden z troch kostolov sa nezachoval, no existujú poznatky o tom, že niektoré diely z nich boli presunuté do novšieho kostola Sv. Jakuba.

Chrám svätého Jakuba: Gotický skvost Levoče

Chrám svätého Jakuba v Levoči, od roku 2015 vyhlásený za baziliku minor samotným pápežom Františkom, je jednou z najznámejších stavieb mesta Levoča a najväčších gotických chrámov na Slovensku. Výber tohto svätca vychádzal zo svätojakubského kultu a uctievania tohto svätca už pred výstavbou kostola. Kostol postavili na základoch neznámej staršej sakrálnej stavby z roku 1280. Zrejme staviteľom vyhovovala poloha a zástavba okolo staršej stavby, keď tieto predpoklady využili pre stavbu novú. Stavba prebiehala počas celého 14. storočia.

Približne do roku 1390 bola k hlavnej stavbe dobudovaná kaplnka Sv. Juraja bohatého mešťana z Košíc, Juraja Ulenbacha. Pôvodne mal chrám 5 vstupov. Dnes poznáme len tri, keďže došlo k zamurovaniu dvoch menších z nich v priebehu storočí. Na chráme totiž dodnes vidieť viacero prístavieb a snáh o zdokonaľovanie.

Architektúra a interiér chrámu

Chrám sv. Jakuba je trojloďová stavba, pre stredovek typicky orientovaná na východ-západ. Hlavná loď je vyvýšená. Lode sú navzájom priestorom oddelené dvoma radmi po šesť pilierov. Neogotická osemuholníková veža s ihlanovou strechou pochádza z výraznej prestavby v 19. storočí. Nebyť košického Dómu svätej Alžbety, chrám v Levoči by sa pýšil najvyššou vnútornou loďou v krajine. Jedno prvenstvo však určite má.

Dôležitou ale tiež kultúrne významnou stavbou bola chrámová knižnica Bibliotheca Leutschoviensis, vybudovaná na podnet a za podpory významného farára Jána Henckela (1481-1544). Bočné oltári rôznych autorov reprezentujú rôzne umelecké slohy. Najmä gotický, renesančný a barokový.

Interiér Chrámu sv. Jakuba.

Majster Pavol z Levoče a jeho dielo

Keď sa po roku 1500 v Levoči usadil Majster Pavol, rezbár s výnimočným talentom, zrejme sa tak stalo na podnet objednávateľov z radov cirkvi, alebo pre dostatok príležitostí na uplatnenie svojej zručnosti. Levočská radnica si u neho objednala výrobu hlavného oltára chrámu, ktorý vyhotovil medzi rokmi 1508 až 1517. Je vysoký 18,62 metrov, vyhotovený je z lipového dreva a svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie na svete. V priebehu nasledujúcich rokov postupne vytvoril aj ďalšie sochy z dreva. Tie najznámejšie, na ktoré vás upozornia sprievodcovia v chráme sú najmä socha svätého Jána Almužníka, sv. Leonarda na oltári Sv. Mikuláša, alebo niekoľko súsoší.

Pre mnohých Slovákov, ktorí nepoznajú dielo Majstra Pavla však bude najznámejším dielom socha Madony, ktorú sme mali celé roky na bankovke 100 SKK. Významných diel, ktoré sa pripisujú Majstrovi Pavlovi, však bolo viac priamo v kostole, alebo aj v rámci diel vystavených v blízkom múzeu Majstra Pavla.

Reformácia a obdobie po nej

V 16. storočí sa prejavuje reformácia. Reformovaná cirkev získavala na popularite aj vplyvom nemeckého obyvateľstva. Už v roku 1544 môžeme hovoriť o prevahe podporovateľov reformovanej cirkvi, najmä pre vedenie mesta a šľachtu, čo diktovalo vieru aj ostatným. Na 130 rokov sa stal kostol sv. Jakuba centrom miestnej luteránskej viery.

Bolo zvykom, že reformovaná cirkev neprijímala prezdobenosť a aj ich kostoly boli známe skôr skromným, alebo dokonca žiadnym zdobením. Počas ich éry však nezanikli nástenné maľby, ani súsošia, bohaté oltáre, či nič z interiérovej výzdoby. Azda z úcty k predošlým majstrom a chrámu ako takému.

V roku 1674 sa vrátil späť katolíkom, no už v roku 1706 ho na štyri roky využívali striedavo aj evanjelici. Od roku 1710 už však bol opäť len katolíckym kostolom. Od 18. až 19. Storočia na chráme prebiehalo niekoľko prestavieb a opráv zásadne zubom času nahlodaných častí, najvýraznejšie v časti chrámovej veže.

Súčasnosť a význam chrámu

Dnes je chrám využívaný ako kostol aj naďalej. Mimo pravidelné omše a svadby, či sviatosť krstu, ktoré nemali dôvod ustať, je kostol mimoriadne lákavým cieľom turistov aj z poza hraníc Slovenska. Záujem o návštevu kostola je veľký. Prehliadka kostola upozorňuje návštevníkov na významné pamiatky sochárskeho, rezbárskeho, maliarskeho umenia aj umenia architektúry. Za povšimnutie stoja senátorské lavice, kalichy, miestna krstiteľnica aj vitráže, hoci pochádzajú len z 19. storočia.

Mariánska hora

Na mieste dnešnej Levoče bolo už na prelome 11. - 12. storočia viac osád. Mesto Levoča je postavené na temer 600 m vysokom pahorku, kde priamo nad ním, v asi 2 km vzdialenosti v nadmorskej výške 795 m sa vypína Mariánska hora. Počiatky mariánskeho kultu siahajú až do 13. storočia. V roku 1247 tu bola postavená prvá kaplnka, ktorú dal neskôr opraviť levočský farár Henrich.

Mariánsky sviatok Navštívenia Panny Márie sa spája s príchodom františkánov-minoritov do Levoče v roku 1311. Farár Servác dal v roku 1470 kaplnku prestavať na gotický kostol a bola tam inštalovaná gotická socha Panny Márie. Prvá veľká procesia a púť tu bola 2. júla 1671. Dva roky na to sa s pápežským povolením stal kostol Navštívenia Panny Márie miestom získania odpustkov. Ďalšie prestavby kostola nastali v roku 1688 a 1819. V roku 1847 bola postavená drevená kaplnka pre grékokatolíkov. Posledná prestavba sa uskutočnila v rokoch 1906 - 1914, kedy kostol získal dnešnú podobu. Na hlavnom oltári zostala pôvodná gotická socha Panny Márie z 2. polovice 15. storočia. Nový kostol bol vysvätený spišským biskupom Jánom Vojtaššákom 2. júla 1922. Význam tohto pútnického miesta neostal nepovšimnutý ani vo Vatikáne.

Pápež Ján Pavol II. povýšil kostol Navštívenia Panny Márie 26. januára 1984 na menšiu baziliku (bazilika minor). O jedenásť rokov neskôr 3. júla 1995 navštívil Levoču pápež Ján Pavol II. Prvý kostolík sa spomína v kronikách už v roku 1247. Okolo tohto dátumu však vznikli polemiky. Prvá stavba bohostánku na Mariánskej hore bola dokončená rýchlo, len dva roky po založení novej Levoče.

Kostolík nad mestom nevyhovoval priestorovo, ani stavebne. Farár Henrich de Leucz (z Levoče) sa v roku 1311 zaslúžil o opravu pútnického kostola. Leuczov nástupca farár Šalamon o jedenásť rokov pokračoval v úsilí svojho predchodcu. Socha alebo obraz milostivej Panny Márie bol už v prvom kostolíku. Zrod úcty k levočskej Božej Matke sa podľa dochovaného záznamu vizitácie levočskej farnosti z roku 1702 datuje do prvej polovice 14. storočia.

Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore.

Uplynuli necelé dve storočia a okrem kapacitných problémov sa objavila narušená statika pútnického kostola. Levočský farár Servác načrel do farskej pokladnice a roku 1470 bohostánok zväčšil i čiastočne prestaval. Takto zrenovovaný kostol je podnes znázornený na ľavom krídle Oltára Majstra Pavla a situovaný nad výjavom rozposlania apoštolov. V poradí druhom pútnickom kostole na Mariánskej hore večne odpočíva farár Štefan Görffy, ktorý dal roku 1698 kostol opraviť a pristaval k nemu dve bočné kaplnky. Tretí kostol bol dielom ďalšieho farára Martina Engelberta, ktorý 13. mája 1766 požehnal prvý kameň posvätnej novostavby na Mariánskej hore.

Ibaže v roku 1787 cisár František Jozef II. zakázal púte v celej krajine a panovníkov verdikt kruto dopadol na levočskú farnosť aj na chátrajúci pútnický kostol. Len čo sa proticirkevná politika cisárskeho dvora zmiernila, začal levočský farár Ján Ehrnsperger v roku 1819 s generálnou prestavbou kostola slávnostne posväteného 2. júla 1820 pred veľkým zhromaždením veriacich. Táto stavba síce vydržala bez väčších opráv bezmála celé storočie, no levočský farár Jozef Dulovič v roku 1844 kúpil do pútnického kostola organellum - malý organ a postupne dopĺňal chýbajúci interiér.

Rok po obstaraní organa J. Dulovič svojím vrúcnym vzťahom k mariánskej svätyni získal dôveru a hlavne nezištnú obetavosť farníkov, ktorí postupne vybudovali kanalizáciu, zreštaurovali a pozlátili všetky oltáre a sochy v kostole na levočskej Hore. Jozef Dulovič v roku 1861 zomrel a vedenie farnosti prevzal dovtedajší levočský kaplán Pavol Still, ktorý nadviazal na dielo svojho predchodcu. V roku 1864 dal postaviť okolo cesty vedúcej na Mariánsku horu päť kaplniek so sochami stvárnenými na motívy udalostí zo života Panny Márie: Sv. Anna s Pannou Máriou, Zvestovanie, Panna Mária s dieťaťom, Nepoškvrnené počatie a Pieta.

Celestín Kompanyik navštívil na sklonku 19. storočia svetoznáme pútnické centrum v Lurdoch a po púti roku 1896 oslovil ľud Spišskej diecézy s prosbou o peňažnú aj remeselnícku pomoc pri výstavbe nového stánku zasväteného levočskej Bohorodičke. Pútnický kostol dostal svoj historicky tretí architektonický pôdorys 2. júla 1903. V tento deň spišský kanonik Ignác Zimmermann posvätil základný kameň kostola. Novostavba sa rodila v pohnutej dejinnej etape na rozhraní 19. a 20. storočia. Spiš v tom čase nepatril k prosperujúcim regiónom a grajciare na nový pútnický kostol sa zháňali ťažko. Nie najlepší stavebný materiál aj príliš rýchle tempo zapríčinili 16. októbra 1908 zrútenie kostolnej veže. Renovácie zrútenej veže sa ujala košická firma Balogh a dostavbu celého bohostánku prevzal Ján Sabol z Budapešti. Prvú sv. omšu v novom kostole na Mariánskej hore slúžil Celestín Kompanyik 2. júla 1914.

Vatikán ustanovil 13. novembra 1920 prvých troch slovenských biskupov: Jána Vojtaššáka za Spišskú, Karola Kmeťka za Nitriansku a Milana Blahu za Banskobystrickú diecézu. Všetci traja sa usilovali o budovanie základov duchovného, náboženského života, pastorácie a katechézy vo svojich diecézach, ale rovnaké úsilie venovali pozdvihnutiu ducha národa, hodnosti, dôstojnosti ľudskej osoby a sociálnym problémom, ktoré sa najmä v časoch veľkej svetovej hospodárskej krízy vyhrocovali do neúnosných rozmerov. Biskup Ján Vojtaššák krátko po svojej konsekrácii, na sviatok Navštívenia Panny Márie 2. júla 1922, posvätil nový chrám na Mariánskej hore.

Onedlho kardinál Josephus Casoria, prefekt Kongregácie pre sviatosti a Boží kult, zaslal administrátorovi Spišskej diecézy Apoštolské breve Svätého Otca Jána Pavla II. z 26. januára 1984, v ktorom sa uvádzalo: „My z dôvodu starobylosti tohto svätého chrámu, ako aj pre jeho jedinečnú históriu a súčasne pre vzrast viery a náboženstva slovenského národa… Rozhodujeme teda, že kostol či Svätyňu Navštívenia blahoslavenej Panny Márie treba zahrnúť do počtu menších bazilík s právami a liturgickými povoleniami.

Správca Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme Bernard Francis kardinál Law sa 1. júla 2009 pripojil k pútnikom na Mariánskej hore. Pápež Benedikt XVI. schválil 25. marca 2009 dekrét adresovaný spišskému diecéznemu biskupovi Mons. Františkovi Tondrovi, aby pri príležitosti Baziliky Navštívenia Panny Márie na vrchu Mariánska hora nad mestom Levoča udelil v deň, ktorý slobodne vyberie, na úžitok veriacich, po ukončení najsvätejšej obety, všetkým prítomným veriacim, ktorí sa úplne vzdialia od záľuby k hriechu a zúčastnia sa na sv. spovedi, sv. prijímaní a pomodlia sa na úmysel Svätého Otca, plnomocné odpustky. Slávnostné vyhlásenie oboch dekrétov Apoštolskej penitenciárie v Ríme sa udialo v závere slávnostnej odpustovej sv. omše 5. júla 2009, ktorú ako hlavný celebrant a kazateľ slávil Mons. Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup.

Farský kostol sv. Jakuba

Farský kostol sv. Jakuba bol postavený v prvej polovici 14. storočia ako trojloďový priestor. V priebehu 15. storočia boli k vstupom na severnej a južnej strane pribudované predsiene a okolo roku 1515 bola nad severnou predsieňou vybudovaná renesančná architektúra tzv. Henckelovej knižnice. V interiéri kostola sa zachovalo mnoho historického mobiliáru.

Nachádza sa tu jedenásť gotických oltárov, najrozmernejší z nich - hlavný oltár, s výškou 18,62 m, je najvyšším stredovekým oltárnym celkom na svete. Okrem nich sú tu monumentálne architektúry renesančného organu, barokovej kazateľnice, meštianskych epitafov a náhrobníkov i drevených lavíc levočských mešťanov. Južný portál chrámu patrí k najvyspelejším dielom vrcholnej gotiky u nás. V chrámovom priestore stojí skvostná architektúra hlavného krídlového oltára, najvyššieho v celom gotickom svete, ktorý je vrcholným dielom rezbára Majstra Pavla z Levoče. V predele oltára je výjav Poslednej večere, jadro celého oltára tvorí skriňa, v ktorej sú monumentálne plastiky Madony s dieťaťom, sv. Jakuba a sv. Jána v nadživotnej veľkosti.

Oltárne krídla sú zdobené reliéfmi zo života sv. Jakuba a s. Jána, na ich zadnej strane sú tabuľové maľby s výjavmi umučenia Krista. Levočský kňaz a humanista Ján Henckel podporil nielen vznik oltára s. Organ a kazateľnica vznikali takmer súčasne v dvadsiatych rokoch 17. storočia. O tieto diela sa zaslúžil bohatý levočský mešťan Friedrich Probst. Kazateľnica sa bez zmien zachovala na pôvodnom mieste. Organ bol postavený na severnej strane hlavnej lode a bol dielom krakovského stolára Hansa Hertela, dánskeho sochára - tovariša Hansa Schmidta a norimberského organára Hansa Hummela. Organ bol až do svojho premiestnenia v roku 1846 najväčším v celom Uhorsku.

Vo farskom kostole sa vzácny cyklus siedmych dobrých skutkov milosrdenstva a siedmych smrteľných hriechov na nástennej maľbe.

Zoznam oltárov a pamiatok v Chráme sv. Jakuba

  1. Hlavný oltár sv. Jakuba s presbytériom (svätyňa)
  2. Oltár sv. Jánov
  3. Oltár sv. Anny
  4. Oltár sv. Petra a Pavla
  5. Oltár sv. Mikuláša
  6. Oltár sv. Kataríny
  7. Oltár Michala Archanjela
  8. Oltár 14 pomocníkov v núdzi
  9. Oltár Dobrého pastiera
  10. Intarzovaná lavica Krupekovcov
  11. Intarzovaná lavica od Gregora, stolára z Kežmarku
  12. Trojmiestna lavica z 15. storočia
  13. Epitaf Alexia II. Turzu
  14. Oltár Panny Márie Snežnej
  15. Cyklus nástenných malieb moralít a legendy sv. Doroty
  16. Sakristia
  17. Kaplnka sv. Juraja
  18. Severná predsieň
  19. Nástenné maľby pod organovou emporou
  20. Oltár Narodenia a kaplnka Narodenia
  21. Senátorská lavica
  22. Oltár sv. Alžbety a krstná kaplnka s turzovskými epitafmi
  23. Južná predsieň
  24. Oltár Vianočnej predely
  25. Oltárna skriňa dvoch Márií z Kuriman

Zoznam farárov v Levoči

Prehľad katolíckych farárov a protestantských pastorov pôsobiacich v Levoči v priebehu storočí:

Obdobie Meno
1274 - 1320 Henrich de Leucz
1320 - 1370 Šalamon
1370 - 1407 Hermannus
1410 - 1416 Hermannus II.
1416 - 1423 Matheus
1423 - 1461 Martin
1461 Tomáš Leitor
1461 - 1466 Gašpar Tóerchel
1466 - 1484 Servacius Menhardivilla
1484 - 1497 Laurentius
1497 - 1507 Ondrej
1507 - 1510 Šebastián
1510 - 1513 Jakub
1513 - 1522 Ján Henkel
1522 - 1529 Sebastian Henkel
1529 - 1530 Valentinus Sontag
1541 - 1579 Juraj Moller vel. Múller - Molitoris
Protestantskí pastori
1558 - 1563 Vavrinec Serpius
1569 - 1598 Anton Blattner
1598 - 1601 Martin Šturm
1602 - 1645 Magister Peter Zabler
1647 - 1656 Krištof Schlegel
1658 - 1660 Magister Krištof Böhm
1662 - 1664 Magister Hiób Zabler
1665 - 1674 Magister Kristian Seelman
Opäť katolícki farári
1674 - 1679 P. Melchior
1679 - 1681 P. Urban Nidercites, SJ
20.4.1681 - 1.6.1681 P. Matej Meér
11.12.1681 - 3.9.1682 P. Ján Surdinyi
Protestantský pastor
1682 - 1687 Pastor Martin Adami
Katolícki farári
1687 - 1692 Kazimír Meiners
1692 - 1695 František Karí
1696 - 1710 Štefan Györffy
1710 - 1719 Ján Kasparus Faulhaber
1719 - 1734 Michal Friweis
1734 - 1746 Samuel Engelmayer
1746 - 1749 Ignác Perger
1749 - 1775 Martin Engelbert
1775 - 1780 Ignác Kratzer
1780 - 1787 Michal Brigido
1788 - 1809 Wolfgang Krén
1809 - 1839 Ján Ehrnsperger
1840 - 1859 Jozef Dulovič
1861 - 1886 Pavol Still
1886 - 1918 Celestín Kompanyik
1919 - 1946 Jozef Krššák
1946 - 1947 ThLic. Štefan Figúra
1947 - 1950 Jozef Vojtas
1950 - 1953 Andrej Dominik Novotný, OFMConv.
1953 - 1986 Štefan Klubert
1987 - 1989 Mons. Prof. ThDr. František Tondra
1989 - 2020 Mons. prof. ThDr. ICDr. PaedDr. František Dlugoš, PhD.

Zdroj: Ferenc Martin: Duchovné povolania z farnosti Levoča od roku 1900, Levoča, A.D. 2003

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #levoca