Región Spiš na Slovensku má zvláštne postavenie vďaka svojim prírodným krásam a historickým pamiatkam. Historickou metropolou Spiša je Levoča, niekdajšie administratívne, hospodárske a kultúrne centrum.

Levoča, pohľad zhora.
Založenie a prvé kostoly v Levoči
Mesto Levoča je postavené na temer 600 m vysokom pahorku. Na mieste dnešnej Levoče bolo už na prelome 11. - 12. storočia viac osád. Dokazuje to kostol sv. Mikuláša juhovýchodne od mesta, ktorý bol postavený v románskom slohu. Tento kostol sa však nezachoval.
V 13. storočí sa tu usadzujú nemeckí kolonisti a Levoča sa stáva roku 1271 hlavným mestom provincie spišských Sasov. Levoču spomína listina kráľa Bela IV. z roku 1263. Už v 13. storočí existujú zmienky o troch kostoloch, o prosperujúcom obchodnom meste s právom skladu. Ani jeden z troch kostolov sa nezachoval, no existujú poznatky o tom, že niektoré diely z nich boli presunuté do novšieho kostola Sv. Jakuba.
Chrám svätého Jakuba: Gotický skvost Levoče
Chrám svätého Jakuba v Levoči, od roku 2015 vyhlásený za baziliku minor samotným pápežom Františkom, je jednou z najznámejších stavieb mesta Levoča a najväčších gotických chrámov na Slovensku. Výber tohto svätca vychádzal zo svätojakubského kultu a uctievania tohto svätca už pred výstavbou kostola. Kostol postavili na základoch neznámej staršej sakrálnej stavby z roku 1280. Zrejme staviteľom vyhovovala poloha a zástavba okolo staršej stavby, keď tieto predpoklady využili pre stavbu novú. Stavba prebiehala počas celého 14. storočia.
Približne do roku 1390 bola k hlavnej stavbe dobudovaná kaplnka Sv. Juraja bohatého mešťana z Košíc, Juraja Ulenbacha. Pôvodne mal chrám 5 vstupov. Dnes poznáme len tri, keďže došlo k zamurovaniu dvoch menších z nich v priebehu storočí. Na chráme totiž dodnes vidieť viacero prístavieb a snáh o zdokonaľovanie.
Architektúra a interiér chrámu
Chrám sv. Jakuba je trojloďová stavba, pre stredovek typicky orientovaná na východ-západ. Hlavná loď je vyvýšená. Lode sú navzájom priestorom oddelené dvoma radmi po šesť pilierov. Neogotická osemuholníková veža s ihlanovou strechou pochádza z výraznej prestavby v 19. storočí. Nebyť košického Dómu svätej Alžbety, chrám v Levoči by sa pýšil najvyššou vnútornou loďou v krajine. Jedno prvenstvo však určite má.
Dôležitou ale tiež kultúrne významnou stavbou bola chrámová knižnica Bibliotheca Leutschoviensis, vybudovaná na podnet a za podpory významného farára Jána Henckela (1481-1544). Bočné oltári rôznych autorov reprezentujú rôzne umelecké slohy. Najmä gotický, renesančný a barokový.

Interiér Chrámu sv. Jakuba.
Majster Pavol z Levoče a jeho dielo
Keď sa po roku 1500 v Levoči usadil Majster Pavol, rezbár s výnimočným talentom, zrejme sa tak stalo na podnet objednávateľov z radov cirkvi, alebo pre dostatok príležitostí na uplatnenie svojej zručnosti. Levočská radnica si u neho objednala výrobu hlavného oltára chrámu, ktorý vyhotovil medzi rokmi 1508 až 1517. Je vysoký 18,62 metrov, vyhotovený je z lipového dreva a svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie na svete. V priebehu nasledujúcich rokov postupne vytvoril aj ďalšie sochy z dreva. Tie najznámejšie, na ktoré vás upozornia sprievodcovia v chráme sú najmä socha svätého Jána Almužníka, sv. Leonarda na oltári Sv. Mikuláša, alebo niekoľko súsoší.
Pre mnohých Slovákov, ktorí nepoznajú dielo Majstra Pavla však bude najznámejším dielom socha Madony, ktorú sme mali celé roky na bankovke 100 SKK. Významných diel, ktoré sa pripisujú Majstrovi Pavlovi, však bolo viac priamo v kostole, alebo aj v rámci diel vystavených v blízkom múzeu Majstra Pavla.
Reformácia a obdobie po nej
V 16. storočí sa prejavuje reformácia. Reformovaná cirkev získavala na popularite aj vplyvom nemeckého obyvateľstva. Už v roku 1544 môžeme hovoriť o prevahe podporovateľov reformovanej cirkvi, najmä pre vedenie mesta a šľachtu, čo diktovalo vieru aj ostatným. Na 130 rokov sa stal kostol sv. Jakuba centrom miestnej luteránskej viery.
Bolo zvykom, že reformovaná cirkev neprijímala prezdobenosť a aj ich kostoly boli známe skôr skromným, alebo dokonca žiadnym zdobením. Počas ich éry však nezanikli nástenné maľby, ani súsošia, bohaté oltáre, či nič z interiérovej výzdoby. Azda z úcty k predošlým majstrom a chrámu ako takému.
V roku 1674 sa vrátil späť katolíkom, no už v roku 1706 ho na štyri roky využívali striedavo aj evanjelici. Od roku 1710 už však bol opäť len katolíckym kostolom. Od 18. až 19. Storočia na chráme prebiehalo niekoľko prestavieb a opráv zásadne zubom času nahlodaných častí, najvýraznejšie v časti chrámovej veže.
Súčasnosť a význam chrámu
Dnes je chrám využívaný ako kostol aj naďalej. Mimo pravidelné omše a svadby, či sviatosť krstu, ktoré nemali dôvod ustať, je kostol mimoriadne lákavým cieľom turistov aj z poza hraníc Slovenska. Záujem o návštevu kostola je veľký. Prehliadka kostola upozorňuje návštevníkov na významné pamiatky sochárskeho, rezbárskeho, maliarskeho umenia aj umenia architektúry. Za povšimnutie stoja senátorské lavice, kalichy, miestna krstiteľnica aj vitráže, hoci pochádzajú len z 19. storočia.
Mariánska hora
Na mieste dnešnej Levoče bolo už na prelome 11. - 12. storočia viac osád. Mesto Levoča je postavené na temer 600 m vysokom pahorku, kde priamo nad ním, v asi 2 km vzdialenosti v nadmorskej výške 795 m sa vypína Mariánska hora. Počiatky mariánskeho kultu siahajú až do 13. storočia. V roku 1247 tu bola postavená prvá kaplnka, ktorú dal neskôr opraviť levočský farár Henrich.
Mariánsky sviatok Navštívenia Panny Márie sa spája s príchodom františkánov-minoritov do Levoče v roku 1311. Farár Servác dal v roku 1470 kaplnku prestavať na gotický kostol a bola tam inštalovaná gotická socha Panny Márie. Prvá veľká procesia a púť tu bola 2. júla 1671. Dva roky na to sa s pápežským povolením stal kostol Navštívenia Panny Márie miestom získania odpustkov. Ďalšie prestavby kostola nastali v roku 1688 a 1819. V roku 1847 bola postavená drevená kaplnka pre grékokatolíkov. Posledná prestavba sa uskutočnila v rokoch 1906 - 1914, kedy kostol získal dnešnú podobu. Na hlavnom oltári zostala pôvodná gotická socha Panny Márie z 2. polovice 15. storočia. Nový kostol bol vysvätený spišským biskupom Jánom Vojtaššákom 2. júla 1922. Význam tohto pútnického miesta neostal nepovšimnutý ani vo Vatikáne.
Pápež Ján Pavol II. povýšil kostol Navštívenia Panny Márie 26. januára 1984 na menšiu baziliku (bazilika minor). O jedenásť rokov neskôr 3. júla 1995 navštívil Levoču pápež Ján Pavol II. Prvý kostolík sa spomína v kronikách už v roku 1247. Okolo tohto dátumu však vznikli polemiky. Prvá stavba bohostánku na Mariánskej hore bola dokončená rýchlo, len dva roky po založení novej Levoče.
Kostolík nad mestom nevyhovoval priestorovo, ani stavebne. Farár Henrich de Leucz (z Levoče) sa v roku 1311 zaslúžil o opravu pútnického kostola. Leuczov nástupca farár Šalamon o jedenásť rokov pokračoval v úsilí svojho predchodcu. Socha alebo obraz milostivej Panny Márie bol už v prvom kostolíku. Zrod úcty k levočskej Božej Matke sa podľa dochovaného záznamu vizitácie levočskej farnosti z roku 1702 datuje do prvej polovice 14. storočia.

Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore.
Uplynuli necelé dve storočia a okrem kapacitných problémov sa objavila narušená statika pútnického kostola. Levočský farár Servác načrel do farskej pokladnice a roku 1470 bohostánok zväčšil i čiastočne prestaval. Takto zrenovovaný kostol je podnes znázornený na ľavom krídle Oltára Majstra Pavla a situovaný nad výjavom rozposlania apoštolov. V poradí druhom pútnickom kostole na Mariánskej hore večne odpočíva farár Štefan Görffy, ktorý dal roku 1698 kostol opraviť a pristaval k nemu dve bočné kaplnky. Tretí kostol bol dielom ďalšieho farára Martina Engelberta, ktorý 13. mája 1766 požehnal prvý kameň posvätnej novostavby na Mariánskej hore.
Ibaže v roku 1787 cisár František Jozef II. zakázal púte v celej krajine a panovníkov verdikt kruto dopadol na levočskú farnosť aj na chátrajúci pútnický kostol. Len čo sa proticirkevná politika cisárskeho dvora zmiernila, začal levočský farár Ján Ehrnsperger v roku 1819 s generálnou prestavbou kostola slávnostne posväteného 2. júla 1820 pred veľkým zhromaždením veriacich. Táto stavba síce vydržala bez väčších opráv bezmála celé storočie, no levočský farár Jozef Dulovič v roku 1844 kúpil do pútnického kostola organellum - malý organ a postupne dopĺňal chýbajúci interiér.
Rok po obstaraní organa J. Dulovič svojím vrúcnym vzťahom k mariánskej svätyni získal dôveru a hlavne nezištnú obetavosť farníkov, ktorí postupne vybudovali kanalizáciu, zreštaurovali a pozlátili všetky oltáre a sochy v kostole na levočskej Hore. Jozef Dulovič v roku 1861 zomrel a vedenie farnosti prevzal dovtedajší levočský kaplán Pavol Still, ktorý nadviazal na dielo svojho predchodcu. V roku 1864 dal postaviť okolo cesty vedúcej na Mariánsku horu päť kaplniek so sochami stvárnenými na motívy udalostí zo života Panny Márie: Sv. Anna s Pannou Máriou, Zvestovanie, Panna Mária s dieťaťom, Nepoškvrnené počatie a Pieta.
Celestín Kompanyik navštívil na sklonku 19. storočia svetoznáme pútnické centrum v Lurdoch a po púti roku 1896 oslovil ľud Spišskej diecézy s prosbou o peňažnú aj remeselnícku pomoc pri výstavbe nového stánku zasväteného levočskej Bohorodičke. Pútnický kostol dostal svoj historicky tretí architektonický pôdorys 2. júla 1903. V tento deň spišský kanonik Ignác Zimmermann posvätil základný kameň kostola. Novostavba sa rodila v pohnutej dejinnej etape na rozhraní 19. a 20. storočia. Spiš v tom čase nepatril k prosperujúcim regiónom a grajciare na nový pútnický kostol sa zháňali ťažko. Nie najlepší stavebný materiál aj príliš rýchle tempo zapríčinili 16. októbra 1908 zrútenie kostolnej veže. Renovácie zrútenej veže sa ujala košická firma Balogh a dostavbu celého bohostánku prevzal Ján Sabol z Budapešti. Prvú sv. omšu v novom kostole na Mariánskej hore slúžil Celestín Kompanyik 2. júla 1914.
Vatikán ustanovil 13. novembra 1920 prvých troch slovenských biskupov: Jána Vojtaššáka za Spišskú, Karola Kmeťka za Nitriansku a Milana Blahu za Banskobystrickú diecézu. Všetci traja sa usilovali o budovanie základov duchovného, náboženského života, pastorácie a katechézy vo svojich diecézach, ale rovnaké úsilie venovali pozdvihnutiu ducha národa, hodnosti, dôstojnosti ľudskej osoby a sociálnym problémom, ktoré sa najmä v časoch veľkej svetovej hospodárskej krízy vyhrocovali do neúnosných rozmerov. Biskup Ján Vojtaššák krátko po svojej konsekrácii, na sviatok Navštívenia Panny Márie 2. júla 1922, posvätil nový chrám na Mariánskej hore.
Onedlho kardinál Josephus Casoria, prefekt Kongregácie pre sviatosti a Boží kult, zaslal administrátorovi Spišskej diecézy Apoštolské breve Svätého Otca Jána Pavla II. z 26. januára 1984, v ktorom sa uvádzalo: „My z dôvodu starobylosti tohto svätého chrámu, ako aj pre jeho jedinečnú históriu a súčasne pre vzrast viery a náboženstva slovenského národa… Rozhodujeme teda, že kostol či Svätyňu Navštívenia blahoslavenej Panny Márie treba zahrnúť do počtu menších bazilík s právami a liturgickými povoleniami.
Správca Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme Bernard Francis kardinál Law sa 1. júla 2009 pripojil k pútnikom na Mariánskej hore. Pápež Benedikt XVI. schválil 25. marca 2009 dekrét adresovaný spišskému diecéznemu biskupovi Mons. Františkovi Tondrovi, aby pri príležitosti Baziliky Navštívenia Panny Márie na vrchu Mariánska hora nad mestom Levoča udelil v deň, ktorý slobodne vyberie, na úžitok veriacich, po ukončení najsvätejšej obety, všetkým prítomným veriacim, ktorí sa úplne vzdialia od záľuby k hriechu a zúčastnia sa na sv. spovedi, sv. prijímaní a pomodlia sa na úmysel Svätého Otca, plnomocné odpustky. Slávnostné vyhlásenie oboch dekrétov Apoštolskej penitenciárie v Ríme sa udialo v závere slávnostnej odpustovej sv. omše 5. júla 2009, ktorú ako hlavný celebrant a kazateľ slávil Mons. Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup.
Farský kostol sv. Jakuba
Farský kostol sv. Jakuba bol postavený v prvej polovici 14. storočia ako trojloďový priestor. V priebehu 15. storočia boli k vstupom na severnej a južnej strane pribudované predsiene a okolo roku 1515 bola nad severnou predsieňou vybudovaná renesančná architektúra tzv. Henckelovej knižnice. V interiéri kostola sa zachovalo mnoho historického mobiliáru.
Nachádza sa tu jedenásť gotických oltárov, najrozmernejší z nich - hlavný oltár, s výškou 18,62 m, je najvyšším stredovekým oltárnym celkom na svete. Okrem nich sú tu monumentálne architektúry renesančného organu, barokovej kazateľnice, meštianskych epitafov a náhrobníkov i drevených lavíc levočských mešťanov. Južný portál chrámu patrí k najvyspelejším dielom vrcholnej gotiky u nás. V chrámovom priestore stojí skvostná architektúra hlavného krídlového oltára, najvyššieho v celom gotickom svete, ktorý je vrcholným dielom rezbára Majstra Pavla z Levoče. V predele oltára je výjav Poslednej večere, jadro celého oltára tvorí skriňa, v ktorej sú monumentálne plastiky Madony s dieťaťom, sv. Jakuba a sv. Jána v nadživotnej veľkosti.
Oltárne krídla sú zdobené reliéfmi zo života sv. Jakuba a s. Jána, na ich zadnej strane sú tabuľové maľby s výjavmi umučenia Krista. Levočský kňaz a humanista Ján Henckel podporil nielen vznik oltára s. Organ a kazateľnica vznikali takmer súčasne v dvadsiatych rokoch 17. storočia. O tieto diela sa zaslúžil bohatý levočský mešťan Friedrich Probst. Kazateľnica sa bez zmien zachovala na pôvodnom mieste. Organ bol postavený na severnej strane hlavnej lode a bol dielom krakovského stolára Hansa Hertela, dánskeho sochára - tovariša Hansa Schmidta a norimberského organára Hansa Hummela. Organ bol až do svojho premiestnenia v roku 1846 najväčším v celom Uhorsku.
Vo farskom kostole sa vzácny cyklus siedmych dobrých skutkov milosrdenstva a siedmych smrteľných hriechov na nástennej maľbe.
Zoznam oltárov a pamiatok v Chráme sv. Jakuba
- Hlavný oltár sv. Jakuba s presbytériom (svätyňa)
- Oltár sv. Jánov
- Oltár sv. Anny
- Oltár sv. Petra a Pavla
- Oltár sv. Mikuláša
- Oltár sv. Kataríny
- Oltár Michala Archanjela
- Oltár 14 pomocníkov v núdzi
- Oltár Dobrého pastiera
- Intarzovaná lavica Krupekovcov
- Intarzovaná lavica od Gregora, stolára z Kežmarku
- Trojmiestna lavica z 15. storočia
- Epitaf Alexia II. Turzu
- Oltár Panny Márie Snežnej
- Cyklus nástenných malieb moralít a legendy sv. Doroty
- Sakristia
- Kaplnka sv. Juraja
- Severná predsieň
- Nástenné maľby pod organovou emporou
- Oltár Narodenia a kaplnka Narodenia
- Senátorská lavica
- Oltár sv. Alžbety a krstná kaplnka s turzovskými epitafmi
- Južná predsieň
- Oltár Vianočnej predely
- Oltárna skriňa dvoch Márií z Kuriman
Zoznam farárov v Levoči
Prehľad katolíckych farárov a protestantských pastorov pôsobiacich v Levoči v priebehu storočí:
| Obdobie | Meno |
|---|---|
| 1274 - 1320 | Henrich de Leucz |
| 1320 - 1370 | Šalamon |
| 1370 - 1407 | Hermannus |
| 1410 - 1416 | Hermannus II. |
| 1416 - 1423 | Matheus |
| 1423 - 1461 | Martin |
| 1461 | Tomáš Leitor |
| 1461 - 1466 | Gašpar Tóerchel |
| 1466 - 1484 | Servacius Menhardivilla |
| 1484 - 1497 | Laurentius |
| 1497 - 1507 | Ondrej |
| 1507 - 1510 | Šebastián |
| 1510 - 1513 | Jakub |
| 1513 - 1522 | Ján Henkel |
| 1522 - 1529 | Sebastian Henkel |
| 1529 - 1530 | Valentinus Sontag |
| 1541 - 1579 | Juraj Moller vel. Múller - Molitoris |
| Protestantskí pastori | |
| 1558 - 1563 | Vavrinec Serpius |
| 1569 - 1598 | Anton Blattner |
| 1598 - 1601 | Martin Šturm |
| 1602 - 1645 | Magister Peter Zabler |
| 1647 - 1656 | Krištof Schlegel |
| 1658 - 1660 | Magister Krištof Böhm |
| 1662 - 1664 | Magister Hiób Zabler |
| 1665 - 1674 | Magister Kristian Seelman |
| Opäť katolícki farári | |
| 1674 - 1679 | P. Melchior |
| 1679 - 1681 | P. Urban Nidercites, SJ |
| 20.4.1681 - 1.6.1681 | P. Matej Meér |
| 11.12.1681 - 3.9.1682 | P. Ján Surdinyi |
| Protestantský pastor | |
| 1682 - 1687 | Pastor Martin Adami |
| Katolícki farári | |
| 1687 - 1692 | Kazimír Meiners |
| 1692 - 1695 | František Karí |
| 1696 - 1710 | Štefan Györffy |
| 1710 - 1719 | Ján Kasparus Faulhaber |
| 1719 - 1734 | Michal Friweis |
| 1734 - 1746 | Samuel Engelmayer |
| 1746 - 1749 | Ignác Perger |
| 1749 - 1775 | Martin Engelbert |
| 1775 - 1780 | Ignác Kratzer |
| 1780 - 1787 | Michal Brigido |
| 1788 - 1809 | Wolfgang Krén |
| 1809 - 1839 | Ján Ehrnsperger |
| 1840 - 1859 | Jozef Dulovič |
| 1861 - 1886 | Pavol Still |
| 1886 - 1918 | Celestín Kompanyik |
| 1919 - 1946 | Jozef Krššák |
| 1946 - 1947 | ThLic. Štefan Figúra |
| 1947 - 1950 | Jozef Vojtas |
| 1950 - 1953 | Andrej Dominik Novotný, OFMConv. |
| 1953 - 1986 | Štefan Klubert |
| 1987 - 1989 | Mons. Prof. ThDr. František Tondra |
| 1989 - 2020 | Mons. prof. ThDr. ICDr. PaedDr. František Dlugoš, PhD. |
Zdroj: Ferenc Martin: Duchovné povolania z farnosti Levoča od roku 1900, Levoča, A.D. 2003
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #levoca