Rímskokatolícka farnosť Rača je významnou súčasťou bratislavskej mestskej časti Rača. V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektúru farského kostola a jeho okolia.
Kostol sv. Filipa a Jakuba v Rači
Kostol sv. Filipa a Jakuba
Kostol sv. Filipa a Jakuba ml. sa nachádza v starej časti obce Rača, hneď pri ceste v otvorenom areáli. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v pomerne dobrom stave.
História Kostola
Patrocínium kostola je sv. Filipa a Jakuba. Vznik kostola sa datuje do začiatku 14. storočia. Kostolík postavili zrejme na mieste staršej stavby niekedy po roku 1300 ako na Slovensku pomerne nezvyčajnú jednoloďovú stavbu a východnou vežou, ktorej dolná časť tvorí chór svätyne s polygonálnym ukončením.
Niekedy v období druhej polovice 15. storočia až v priebehu 16. storočia kostol vyhorel, čo si vyžiadalo následnú obnovu objektu. V rámci nej sa vo svätyne realizovala výzdoba nástennými maľbami, ktoré nesú už renesančný nádych a datujú sa do druhej tretiny 16. storočia. Počas reformácie chrám slúžil istý čas protestantom a katolíci ho prevzali späť v roku 1629. V tejto súvislosti bol kostol opätovne vysvätený a jeho patrocínium zmenené na sv. Filipa a Jakuba.
Koncom 18. storočia sa realizovali rozsiahle úpravy stavby, keď loď kostola dostala novú klenbu, ktorú podopierajú prístenné polpiliere. V roku 1844 došlo k zmene patrocínia na súčasné. Zásadnou prestavbou prešiel objekt v rokoch 1888 - 1889, kedy sa uskutočnila rozsiahla prestavba. Nájvýznamnejším zásahom do pôvodnej architektúry bolo zbúranie západnej steny lode a predĺženie priestoru o osem metrov západným smerom. Pri oprave v roku 1942 bola zbúraná severná sakristia a nahradená novostavbou.
V rokoch 1970 - 71 prešiel kostol obnovou aj v súvislosti s liturgickými zmenami po II. Vatikánskom koncile. V rokoch 2003 - 2004 sa realizovali archeologický, architektonicko-historický i reštaurátorský výskum, ktoré pomohol objasniť stavebné dejiny kostola a priniesol viaceré zaujímavé objavy, vrátane stóp po murovaných baldachýnoch nad bočnými oltármi a gotických malieb z prvej štvrtiny 14. storočia.
Architektonické Zaujímavosti
- Ide o na Slovensku veľmi vzácny typ stavby s východnou vežou týčiacou sa nad chórom svätyne, tzv. typ Chorturmkirche.
- Ďalším výnimočným prvkom boli murované baldachýny po stranách víťazného oblúka, pod ktorými boli umiestnené bočné oltáre.
- Pôvodné okná nájdeme na južnej strane lode (osvetľujúce priestor pod baldachýnom), ako aj na veži.
Reštaurátorský výskum odkryl zvyšky nástenných malieb z prvej štvrtiny 14. storočia. Pod severným baldachýnom sa na východnej stene lode sčasti zachoval výjav Ukrižovania, na južnej strane išlo o maľbu trojice svätcov/svätíc pod zachovanými arkádovými oblúkmi. Tieto maľby slúžili ako oltárne retábulum, keďže pod nimi sa pôvodne nachádzali murované oltárne menzy. Na južnej a severnej stene svätyne si návštevník môže pozrieť maľby Krista a apoštolov z druhej tretiny 16. storočia.
Kostol pri cintoríne
Kostol postavený v roku 1937 vznikol pri cintoríne, ako náhrada zrušenej erdödyovskej kaplnky, ktorá stála na námestí ako súčasť „Kúrie“. V roku 1756 grófka Terézia Esterházy, manželka grófa Juraja Erdődyho, sudcu kráľovskej kúrie, darovala kaplnku rímskokatolíckej cirkvi pre farnosť v Rači (Račišdorf), ktorá slúžila až do roku 1935, kedy bola po rokoch vyjednávania a rokovaniach (1931 - 1935) odpredaná obci pre stavbu „Nového obecného domu“.
Obec poskytla náhradný pozemok na cintoríne a za obnos získaný z predaja bývalej kaplnky sa 13. júla 1936 začalo so stavbou nového kostola, ktorý projektoval architekt František Krížik, račiansky rodák. Vzhľadom na novú výstavbu v obci, kde už vtedy stálo asi 300 nových domov, mal kostol slúžiť predovšetkým pre novobudovanú časť Rače. Zámer pri projekte bol taký, aby sa v budúcnosti mohol kostol rozšíriť prístavbou až pre 1 000 ľudí.
Podľa niektorých odborníkov ide o projekt známych bratislavských architektov Fridrich Weinwurma (1885 - 1942) a Ignác Vécseia (1885 - 1944) z rokov 1936 - 1937. Znalec histórie Rače p. Ľudovít Havlovič vo svojej monografii uvádza, že autorom je račiansky rodák, architekt František Krížik. Kostol navrhol v duchu funkcionalizmu.
Posviacka kostola sa uskutočnila 27. júna 1937. Kostol má podobu trojloďovej baziliky s rovnou strechou. Interiéru dominuje rošt železobetónovej konštrukcie. Plochý strop má štvorcové rozmerné kazety. Presbytérium je pravouhlo ukončené. Presvetlenie kostola je riešené formou združených, rastrovaných okien v hornej okennej stene. Nízka hranolová veža je umiestnená asymetricky, strecha s krížom na vrchole veže je položená na jednoduchých stĺpoch. Veža je zakončená otvorenou zvonicou.
Sakrálny objekt zaujme svojou čistotou a umeleckou skratkou, je príkladom prostej funkcionalistickej architektúry. Obnova kostola sa uskutočnila v roku 1968, 1970, 1977 a v rokoch 1991 - 1996, kedy bol osadený aj nový oltár. Koncom augusta v roku 2006 sa upravovalo sanktuarium: boli odstránené betónové panely s hrantami na kvetináče a Bohostánok bol premiestnený do stredu čelného panela. Úpravami sa zvýšil priestor v sanktuáriu pre asistenciu.
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí pri cintoríne.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #raca