Tento článok sa zaoberá históriou a vývojom rímskokatolíckej cirkvi a farnosti, s dôrazom na lokality ako Skalité a Žilina. Pozrieme sa tiež na dôležité udalosti a stavby, ktoré formovali duchovný život v týchto oblastiach.
Kostol v Skalité
Saleziáni v Žiline
Všetko to začalo v roku 1936, keď dôstojný pán prelát, žilinský farár Tomáš Ružička, povolal do Žiliny rehoľníkov - saleziánov, ktorých založil sv. Ján Bosco. Do Žiliny prišli dvaja Saleziáni - don Ľudovít Žilka a don Anton Sersen, ktorí mali rozbehnúť prípravné práce a dohliadať na stavbu žilinského saleziánskeho domu. Dočasne bývali v jednoposchodovom dome, ktorý stál v sirotárskej záhrade na Kuzmányho ulici č. 14.
Saleziánsky dom v Žiline začali stavať 13. júna 1937 s veľkou podporou veriacich a žilinského farára Tomáša Ružičku. Rovnako rýchlo ako príprava stavby pokračovala i samotná výstavba za výdatnej finančnej pomoci p. preláta Tomáša Ružičku, ale i vtedajšieho nitrianskeho biskupa ThDr. Karola Kmeťka. Citeľná bola i pomoc veriacich zo Žiliny i z okolitých dedín, hlavne zo Závodia, Bánovej a Bytčice.
Novostavbu dokončili v rekordne krátkom čase a 20. novembra 1938 novopostavený Saleziánsky dom v Žiline slávnostne otvoril nitriansky sídelný biskup ThDr. Karol Kmeťko. Bola to moderná dvojposchodová budova s kaplnkou a s priestranným divadlom.
V roku 1945 bola v Žiline vytvorená saleziánska farnosť s úradným názvom „Rímskokatolícka fara sv. Jána Bosca v Žiline". Okrem priľahlých častí mesta patrilo do nej aj Závodie. Na jar 1949 sa začal sústredený nápor štátnej vrchnosti, ktorý bol namierený proti rehoľným spoločenstvám vychovávajúcim mládež v internátoch. Na konci školského roka 1948/1949 bol Saleziánsky ústav v Žiline poštátnený. Koncom júna štátne orgány v spolupráci so štátnou bezpečnosťou zatvorili kostol a vyviezli zo žilinského saleziánskeho ústavu všetkých chovancov i duchovných. Administrovanie saleziánskej farnosti prevzal Rímskokatolícky farský úrad v Žiline.
V roku 1949 štátna moc premenila saleziánsky dom na krajské sídlo ministerstva vnútra. Kaplnku prestavali na kancelárie, pristavali ľavé i stredné krídlo, ktoré slúžilo ako väzenie. Všetky tri krídla prepojili vzadu dvojpodlažnou budovou, v ktorej bola výmenníkova stanica a účelové miestnosti.
Pred rokom 1984 v Žiline a hlavne v jej okolí žili saleziáni, ktorí bývali sami, a ktorým sa venoval vždy pridelený direktor. Forma komunitnej prítomnosti v Žiline v podmienkach komunistických možností sa začala vytvárať v jeseni 1984, kedy do Žiliny prišiel Marián Valábek a spolu s Kamilom Kutarňom bývali u mladej rodiny Michala Čelka na sídlisku Solinky. V Žiline v tom čase už pôsobili saleziáni spolupracovníci. Na jar 1985 sa spolubratia presťahovali do Závodia spolu s ďalšími študentmi, ktorí boli vo formačnom procese.
Po 17. novembri 1989 štát postupne vrátil cirkvi mnohé objekty, ktoré jej predtým patrili. V Žiline podľa osobitného zákona reštituovali budovu svojho ústavu saleziáni. Už 1. apríla 1990 začali v Žilinskej farnosti pracovať na úseku pastorácie mládeže dvaja saleziánski kňazi, don Kamil Kutarňa a don Štefan Urban. Budovu prevzali v auguste.
Kolotoč rokovaní o vrátení žilinského ústavu sa začal už pred vydaním zákona 298. Časť domu prevzali saleziáni 13. júla 1990. V tom čase sem prišli okrem spomínaných saleziánov aj klerici Cyril Gajdoš, Tibor Haluška, Juraj Malý a Peter Bučány. Z pôvodných žilinských saleziánov sa vrátil koadjútor Vincent Mičo.
Medzitým sa upravovali miestnosti, ktoré sa už prevzali, zrekonštruovala sa kaplnka do používateľného stavu. Biskupský úrad v Nitre obnovil dňa 1. septembra 1990 v Žiline zrušenú farnosť, ktorú dostali do správy saleziáni. Do farnosti patria sídlisko Hliny V a Hliny VII, okolie saleziánskeho domu a mestská časť Bánová. Dňa 25. novembra 1990 o 15.00 h sv. omšou, ktorú celebroval nitriansky diecézny biskup Mons. Ján Chryzostom Korec, a posvätením Kaplnky sv. Jána Bosca sa opäť začala písať nová história saleziánskeho diela v Žiline.
Dnes majú saleziáni v Žiline Inštitút svätého Tomáša Akvinského, čiže filozofický študentát pre svoj dorast; od roku 1991 sa venujú mladým učňom a stredoškolákom na miestnej Strednej odbornej škole svätého Jozefa Robotníka; v akademickom roku 2006/2007 zriadili v spolupráci s Vysokou školou zdravotníctva a socálnej práce sv. Alžbety detašované pracovisko Saleziánum - Katedru sociálnej práce s deťmi a mládežou. V rámci žilinskej saleziánskej farnosti funguje živé spoločenstvo saleziánov spolupracovníkov, spoločenstvo mladých rodín, detský orchester, mládežnícky zbor i Centrum pre rodinu. A samozrejme základná súčasť každého saleziánskeho domu - oratórium a mládežnícke stredisko.
Super rýchla história Slovenska
Kostol Všetkých Svätých v Bytči
Kostol Všetkých Svätých v Bytči
Na základe dejín Bytče sa dá predpokladať, že na mieste terajšieho chrámu v dávnej minulosti stál kostol, ktorý dal pravdepodobne postaviť niektorý nitriansky biskup. Pôvodne gotická stavba z konca 13. storočia. Zasvätenie bytčianskeho kostola Všetkých svätých je prvý raz písomne doložené už v roku 1392. Stavba druhého gotického kostola sa predpokladá v polovici 15. storočia po prechode husitských vojsk Považím. V rokoch 1955 - 1957 boli v kostole objavené zvyšky gotických okien a vo vnútri gotické sedadlá.
V druhej polovici 16. storočia za bytčianskeho zemepána Františka Thurzu kostol prešiel do rúk protestantov. Františkov syn Juraj Thurzo dal kostol prestavať a rozšíriť v renesančnom štýle. Stavebné práce talianskych majstrov viedol taliansky Ján Kilián. Podieľal sa na nich aj taliansky kamenársky majster Andrej Pocabello. Prestavba kostola veľmi rozsiahla. Zo starého kostola zostali len základy veže a južný bočný múr, na ktorom zamurovali gotické okno. Na južnej strane vystavali novú sakristiu a na západnej strane kostola vstavali murovaný chór podľa protestantskej požiadavky v tvare písmena U. V rámci prestavby bola pri kostole postavená zvonica. Práce sa skončili v roku 1590, o čom svedčí nápis nad hlavným vchodom do kostola. Thurzo zabezpečoval aj výmaľbu a vnútorné zariadenie kostola (toto zariadenie sa nezachovalo).
Zväčšený kostol bol vo vlastníctve evanjelikov len 37 rokov. Nový zemepán Mikuláš Esterházy dal zrekonštruovať a zbarokirovať zhorený kostol kremnickému staviteľovi Petrovi Heiplovi a v októbri 1628 ho dal katolíkom. Ďalšie opravy bolo nutné realizovať po veľkom požiari, keď v roku 1761 vyhorela takmer celá Bytča. Výraznejšie zmeny nastali v rokoch 1937 - 1938, kedy bola nadstavaná veža a po jej stranách vybudované prístavby podľa projektu architekta Milana Harminca.
Pravidelné Sväté Omše a Spovedanie
Sväté omše vo Farskom kostole sv.
- Utorok: 6:30, 17:30, 19:00 (mládežnícka sv. omša)
- Nedeľa: 6:00, 8:00, 9:30 (detská sv. omša), 11:00 (mládežnícka sv. omša)
Pravidelné spovedanie vo Farskom kostole sv.
- Štvrtok: 6:30-7:00, 17:30-18:00 (pred 1. piatkom)
- Piatok: 6:30-7:00, 17:30-18:00 (1. piatok)
Výročné Poklony
- 29. 01. Výročná celodenná poklona: 1. kostol sv.
- 15. 05. celodenná poklona: slávnosť sv.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #skalite