Kláštor Veľká Skalka patrí k miestam, ktoré vo vás prebudia mystický pokoj a pokoru. Je to najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Starobylý kláštor Veľká Skalka je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Pútnické miesto Skalka sa nachádza na území farnosti Skalka nad Váhom v Nitrianskej diecéze. Skalka, neďaleko Trenčína je spätá so životom sv. Andreja-Svorada a Beňadika.
História kláštora a farnosti
História kláštora na Veľkej Skalke siaha až do 12. storočia a spája sa so životom svätcov Andreja-Svorada a Benedikta, ktorí na tomto mieste pôsobili v 11. storočí. Vznik kláštora na Veľkej Skalke a kostola na Malej Skalke sa viaže k životu a mučeníckej smrti pustovníkov, prvých slovenských svätcov, sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta (sv. Beňadik).
V r. 1224 tu bolo nitrianskym biskupom Jakubom založené benediktínske opátstvo k úcte sv. Biskup Jakub sa dobre postaral o hospodársku stránku života kláštora. Viac ako 300 rokov (1224-1571) bol spravovaný opátstvom na Skalke. V ranom stredoveku bolo opátstvo významným hospodárskym strediskom Uhorska. Benediktíni tu pôsobili až do roku 1528, kedy bol dobytý Trenčiansky hrad a benediktíni boli odtiaľto odohnaní.
S kláštorom na Veľkej Skalke sa spája meno slávneho Matúša Čáka. Hoci „pán Váhu a Tatier“ Matúš Čák Trenčiansky ako prívrženec Václava v bojoch proti Karolovi Róbertovi zničil veľa kláštorov, benediktínsku Skalku ušetril. Ba naopak, skalskému opátovi Štefanovi bol naklonený.
V polovici 17. storočia bol kláštor zverený jezuitom a zažil ďalšie obdobie rozkvetu. Jezuiti kláštorný komplex zveľadili, postavili Kalváriu a obnovili aj hospodársky život v okolí. Veľmi dôkladne sa venovali poľnohospodárstvu. V roku 1713 vystavali okrem toho pec na sušenie sliviek a iného ovocia. Mali aj škôlku na ovocné stromčeky. Za záhradami sa rozprestierali hory, kde chovali stáda najlepších oviec s veľmi kvalitnou vlnou.
Kostol bol murovaný so šindľovou strechou. V roku 1772 začal miestny farár Mikuláš Benyacs s búraním starého kostola a od základov bol vybudovaný nový kostol. Stavba trvala dva roky. Pod kostolom zostala krypta vystavaná v rokoch 1752-1762 pre potreby rodiny Mitliczkých.
Posledná veľká rekonštrukcia Skalky bola v roku 1768, kedy sa uskutočnila aj výmena strechy. V roku 1772 vykopali mnísi pred kláštorom studňu. V roku 1755 bolo vybudovaných 180 nových kamenných schodov vedúcich od cesty až k bráne kláštora. Čiastočné úpravy na Veľkej Skalke prebehli v 19. storočí. Väčšie úpravy a stabilizácia objektu sa uskutočnili po r. 2000.
V roku 1908 farár Ján Hevera uskutočnil vnútorné opravy - kostol bol vymaľovaný maliarom Karolom Juhášim z Nitry. Obraz Korunovanie Panny Márie je dielom akad. Na hlavnom oltári je obraz sv. Imricha pred Madonou (olej, plátno, koniec 19. a zač. 20. stor.) je replikou obrazu L. Hededüša vo farskom kostole v Trenčíne. Po stranách sú umiestnené drevené sochy (20. stor.) sv. Jozefa a sv. Dominika. V roku 1946 bol osadený pravý bočný oltár. Podľa ľavého oltára, na ktorom je socha Božského Srdca Ježišovho ho vyrezal Ferdinand Drozd z Novák.
Z ďalších zaujímavých informácií, ktoré sa dozvedáme z farskej kroniky môžeme spomenúť vizitáciu farského majetku, ktorá sa uskutočnila roku 1766 -1768. V kronike je zaznamenané: Fara Skalka leží v biskupstve nitrianskom, v župe trenčianskej, presné meno je Skala. Kedy bola založená nikto nevie. Kostol murovaný, veľmi starý. Kto ho postavil je neznáme, v roku 1746 zväčšený. Vežička je nová, roku 1765 postavená, ozdobená. Kostol je veľmi chudobný aj na ozdobu aj na šatstvo. Chýba svetlo, je tmavý.
V rokoch 1769-1781 bol pravdepodobne postavený stĺp sv. Jána Nepomuckého pred školou v Skale. V januári 1786 podľa farskej kroniky dala vrchnosť rozkaz na vytvorenie cintorína z farskej role v Skale. Vytvorený cintorín slúžil pre všetky tri obce - Skala, Novejsa, Újezd.
Posledná rozsiahla rekonštrukcia kostola bola prevedená v roku 1997 za pôsobenia farára Mgr.
Svätí Andrej-Svorad a Benedikt
Tradícia v dedine Tropie nad Dunajcom, neďaleko slovenskej hranice zaznamenala, že tam Svorad žil v mladosti ako mních. Už v 13. storočí sa spomína v súvislosti s týmto kláštorom. Okolo roku 1020 Svorad prichádza na Slovensko.
Andrej-Svorad sa po istom čase spoločného života utiahol do samoty a tu viedol pustovnícky život. Pustovňa bola iste nie ďaleko od kláštora, aby mohol prichádzať na spoločné bohoslužby. V pustovni na Skalke pri Trenčíne žil pravdepodobne až vtedy, keď v starobe dostal mladého pomocníka a učeníka, mnícha Beňadika.
Svätý Andrej-Svorad žil veľmi prísnym asketickým životom. Tri dni v týždni nejedol celkom nič. Zvlášť sa postil cez pôstne obdobie. Jeho denná práca spočívala v klčovaní lesa a učení pospolitého ľudu. Po práci si pripravil taký nočný odpočinok, ktorý sa mohol nazvať skôr trýznením ako oddychom. Otesaný dubový klát ohradil plotom, do ktorého zo všetkých strán napichal ostré bodliaky. Takéto sedadlo používal na spánok. Keď sa jeho unavené telo naklonilo na hociktorú stranu, hneď sa zobudil, zranený bodliakom. Okrem toho si zavesil okolo hlavy drevenú obruč, na ktorú pripevnil zo štyroch strán štyri kamene.
Keď Andrej cítil, že sa mu blíži koniec života, poslal po opáta Filipa a prítomným prikázal, aby sa nedotkli jeho šiat, kým nepríde opát. Ten neskôr rozprával Maurovi nasledovné veci: Keď mŕtve telo zobliekli a šli umývať, našli na ňom reťaz, ktorá sa hlboko zaryla do tela. Polovicu tejto reťaze Maurus vypýtal od opáta Filipa a s úctou ju prechovával na Panónskej hore.
Svorad zomrel okolo roku 1030. Pozostatky sú uložené v Nitrianskej katedrále sv. Emeráma.
Sv. Beňadik bol žiakom sv. Andreja-Svorada. Po smrti svojho učiteľa sa rozhodol bývať na tom istom mieste. Tri roky podľa jeho príkladu viedol veľmi prísny život. Tu ho prepadli zbojníci, zviazali ho a hodili do rieky Váh. Ľudia dlho hľadali jeho telo, ale bez výsledku. Zbadali však, že orol počas celého roka sedával na brehu Váhu, akoby niečo pozoroval. A skutočne našli telo, ktoré bolo po roku neporušené, akoby bol Beňadik len nedávno zomrel. Jeho telo pochovali tiež v Katedrálnom chráme sv. Emeráma v Nitre.
Najstaršie zobrazenie sv. Andreja-Svorada pochádza od biskupa Maura, ktoré nechal vytesať na hlavicu stĺpa novovybudovanej katedrály v Pécsi (11. stor.). Najstarším vyobrazením sv. Beňadika je pravdepodobne herma (relikviár hlavy) zo 14. storočia.
V roku 1083, za pápeža sv. Gregora VII., z podnetu kráľa sv. Ladislava boli Andrej-Svorad a Beňadik kanonizovaní spolu s uhorským kráľom Štefanom, jeho synom Imrichom a biskupom Gerardom. Spoločný sviatok sv. Andreja-Svorada a Beňadika je 17. júla a sú hlavnými patrónmi Nitrianskej diecézy. Sv. Andrej-Svorad je od roku 1739 aj patrónom mesta Nitry.
Hlásia sa k nim Poliaci, lebo vo všeobecnosti sa predpokladá poľský pôvod sv. Andreja-Svorada. Maďari vidia vo Andrejovi-Svoradovi i Beňadikovi dávnych hostí na Panónskom vrchu; Česi zas považuju Andreja-Svorada za svojho priateľa lebo sa traduje, že v Nitre ho navštívil Prokop Sázavský.
Kláštor predstavoval dar duchovného, vzdelanostného a všeobecného kultúrneho vzrastu, nielen pre obyvateľov Skalky, ale aj celého Považia, ba i značnej časti Slovenska. Kláštor bol ohniskom evanjelizácie, ale aj duchovnej a materiálnej kultúry. Na Skalke, ako zaznamenávajú dobové záznamy z tých čias „mohutnel nábožný spev veriacich v slovenčine (idiomate slavonico). “
Vysielač Skalka nad Váhom
Súčasnosť
Skalka sa stala obľúbeným pútnickým a návštevným miestom nielen pre obyvateľov Považia, ale celého Slovenska, Moravy a Poľska. Hlavná púť sa koná v sobotu a nedeľu po 17. júli, kedy je sviatok sv. Andreja-Svorada a Beňadika.
Pútnické miesto Skalka pri Trenčíne pozýva na PÚŤ KU GUADALUPSKEJ PANNE MÁRII DAR ŽIVOTA, v sobotu 31.5.2025.
- 14.00 prednáška PÚTNICI NÁDEJE NA CESTE K RODIČOVSTVU, manželia Simona a Jozef Predáčoví, potom diskusia.
- 15.00 modlitba ruženca.
- 16.00 sv. omša, hl. celebrant vdp. ThLic. PaeDr. Peter Čieško, poverený pastoráciou rodín v Nitrianskej diecéze.
CPR Trenčín pozýva na Púť rodín Trenčianskeho dekanátu, v sobotu 21.6.2025.
- O 14.00 začiatok pešej púte od kostola sv. Štefana v Orechovom.
- O 16.00 svätá omša v Diecéznej svätyni sv.
Program púte:
- 9:00 - 9:30 • príchod k diecéznej svätyni - Malá Skalka
- 9:30 - 10.00 • modlitba sv. ruženca a možnosť pristúpiť k sv. spovedi
- 10:00 • privítanie a otvorenie púte - predseda ZKS Peter Mach
- svätá omša - diecézna svätyňa (Malá Skalka) Mons. Peter Beňo, nitriansky pomocný biskup• po sv.
V nedeľu 22.6.2025 Vás po sv. omši o 16.00 pozývame na Malú Skalku na koncert skupiny Klasfolk. Bude hudobne doprevádzať i sv.
Medzinárodné výtvarno-literárne sympózium ORA ET ARS - SKALKA 2025 Najstaršie pútnické miesto na Slovensku - starobylá Skalka pri Trenčíne privíta tento rok opäť umelcov - účastníkov 18. ročníka Medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia ORA ET ARS - SKALKA 2025.
V dňoch 12.-16. augusta 2025 sa uskutoční duchovná obnova s Augustiniánmi. Rímskokatolícka cirkev Farnosť Skalka nad Váhom Vás v rámci projektu INTERREG Slovensko - Česko srdečne pozýva na DUCHOVNÚ OBNOVU S AUGUSTINIÁNMI (P. Jozef Ržonca, OSA a P. Angelo Lemme, OSA z augustiniánskeho opátstva v Brne) 16. - 18.
V piatok 15. augusta 2025 veriaci z Farnosti Skalka nad Váhom v hojnom počte cestovali na celodiecéznu Púť k Palladiu mesta Brna. V dňoch 29. - 30.8. (piatok - sobota) vás pozývame na Nočné prehliadky Kláštora na Veľkej Skalke. V piatok 15.8.2025 na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie vás pozývame na Púť do Augustiniánskeho opátstva v Starom Brne. Tamojší pátri augustiniáni viedli Duchovnú obnovu na Malej Skalke pred Hlavnou púťou. Súčasťou púte je prehliadka opátstva so sprievodcom. Slávnostnú sv. omšu o 18.00 bude celebrovať Mons. Vojtech Cikrle, emeritný brniansky diecézny biskup.
V auguste 2025 sa uskutočnili ďalšie vzájomné stretnutia medzi Farnosťou Skalka nad Váhom a Opátstvím Staré Brno Řadu sv. Augustína v rámci projektu cezhraničnej spolupráce INTERREG SLOVENSKO - ČESKO, FOND MALÝCH PROJEKTOV, EUROREGION BÍLÉ - BIELE KARPATY.
V dňoch 22. - 24. augusta 2025 sa uskutočnil 2. ročník stretnutia mladých pod príznačným názvom „DOMa NA SKALkE“, ktorý sa konal na pútnickom mieste Veľká Skalka pri Trenčíne. Hlavnou témou bola myšlienka z podobenstva o márnotratnom synovi: „Vstanem a pôjdem k Otcovi“.
Duchovná obnova pre mužov 12. - 14. Pozývame mužov na duchovnú obnovu pod vedením vdp. Antona Solčianskeho, ktorá sa uskutoční v dňoch 12. - 14. decembra 2025 v Pútnickom dome na Malej Skalke. Téma duchovnej obnovy: Nádej nezahanbuje - Kráčajme spoločne v nádeji. Začiatok v piatok 12.12. 2025 o 15.00, ukončenie v nedeľu 14.12. 2025 o 12.00 hod. V piatok večer by nebola prednáška, ale zdieľanie o viere.
V tomto roku Farnosť Skalka nad Váhom a Opatství Staré Brno Řádu sv. Augustína nadviazali cezhraničnú spoluprácu v rámci projektu Interreg Slovensko - Česko 2021-2027. Predmetom tejto spolupráce je realizácia malého projektu s názvom Obnova osvetlenia kaplnky kláštora Veľká Skalka, ktorý bude spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a predovšetkým organizovanie spoločných stretnutí a podujatí na území oboch partnerov.
Návšteva kláštora Veľká Skalka
Kláštor Veľká Skalka sa nachádza na návrší Skalky, týčiacej sa nad riekou Váh, medzi obcami Zamarovce a Skalka nad Váhom.
Pri prehliadke areálu ruín kláštora si najprv prejdite rajskú záhradu so zvyškami obytnej časti z dôb jezuitov, kde sa nachádza aj zachovalá zvonica. Ku samotnému kláštoru vedie 180 kamenných schodov, ktoré boli vybudované ešte v roku 1755. Po ich prekonaní sa ocitnete pred kamenným rano-gotickým portálom z prelomu 13. a 14. storočia, ktorým prejdete do najstaršej sprístupnenej jaskyne na Slovensku - Benediktovej (Beňadickej) jaskyne.
Podľa jednej z legiend sa v jaskyni nachádza „odtlačok ruky“ sv. Benedikta, ktorý utekal pred lúpežníkmi do otvárajúcej sa jaskyne, ale zaváhal a premohli ho pochybnosti a jaskyňa pred ním uzatvorila.
Benediktova jaskyňa je spojená s Kaplnkou sv. Andreja-Svorada a Benedikta, a tak vytvára vchod do samotného kláštora. Príležitostne sa tu konajú sväté omše. Táto kaplnka je na najvyššom podlaží unikátneho trojpodlažného objektu kaplnky. Podlažie uprostred patrí sakristii, v ktorom je umiestnený veľký betlehem a najnižšie je kaplnka Umučenia Pána, kde uvidíte Boží hrob.
Archeologický výskum z posledných rokov odhalil aj unikátne podpodlahové kúrenie z tehál, ktoré sa dochovalo vo výbornom stave - tzv. hypok. V blízkosti sa nachádza aj prírodná pamiatka Opatovská jaskyňa. Chránené územie v Považskom podolí severne od Trenčína v masíve Skalka bolo vyhlásené v roku 1994 na ochranu jaskyne verejnosti voľne prístupnej za účelom zotavenia a poznávania jej prírodných a historických hodnôt.
Ako sa tam dostať:
- Autom: Kláštor leží pri ceste II. triedy z Trenčína do Nemšovej asi 6 km severovýchodne od Trenčína. Pod kláštorom sa nachádza parkovisko a viacero informačných tabúľ pre návštevníkov.
- Autobusom: do Skalky nad Váhom, zastávka pri Malej Skalke je na znamenie. Ak spojíte návštevu kláštora aj s prehliadkou Trenčianskeho hradu, tak po ceste 516, pokračujete po ceste 61 a potom po ceste 507 do Skalky nad Váhom. Z Kúpeľov Nimnica sa do Skalky nad Váhom dostanete po ceste E50/E75, z ktorej odbočíte V Nemšovej na cestu III/507. Využitie hromadnej dopravy je časovo náročnejšie. Nie je to nemožné, ale obrňte sa potrebnou dávkou trpezlivosti.
Kláštor Veľká Skalka je súčasťou náučného chodníka Malá a Veľká Skalka otvoreného v roku 2013. Východiskom je Malá Skalka. Odtiaľ pokračujete asi 1 km po náučnom chodníku až ku kláštoru Veľká Skalka. Celková dĺžka trasy je asi 2,2 km, prevýšenie 128 m. Po ceste možnosť opekania.
Keďže je to predovšetkým pútnické miesto, každoročne okolo 17. júla sa tu koná púť pri príležitosti sviatku sv. Svorada a sv. Vstupné je dobrovoľné. K dispozícii je aj sprievodcovská služba.
Farský kostol v Skalke nad Váhom je zasvätený sv. Imrichovi Uhorskému, ktorého sviatok sa slávi 5. novembra.