Rímskokatolícka cirkev Šurany: História a vývoj

Šurany, ako prastaré ľudské sídlo s priaznivou polohou pri rieke Nitre, boli odjakživa lákadlom pre rôzne kultúry a kmene. Rímskokatolícka cirkev zohráva v dejinách tohto mesta významnú úlohu, ktorá siaha až do stredoveku.

Súčasťou poslania Cirkvi je aj apoštolská činnosť. Všetci veriaci majú právo, aby aj vlastnými podujatiami, každý podľa svojho stavu a postavenia napomáhali alebo podporovali apoštolskú činnosť.

Farnosť je spoločenstvom spoločenstiev i jednotlivých veriacich. Ako povedal sv. Ján Pavol II.: "Ak chceme byť verní Božiemu plánu a zodpovedať aj veľkým očakávaniam sveta, v tisícročí, ktoré sa začína, stojí pred nami veľká výzva: urobiť z Cirkvi dom a školu spoločenstva."

Farár má uznávať a napomáhať vlastný diel, ktorý majú v poslaní Cirkvi laickí veriaci, podporujúc ich združenia s náboženskými cieľmi.

V našej farnosti bolo založené spoločenstvo detí Svetielko v roku 2000. Detská organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou registrovaná na Ministerstve vnútra SR ako občianske združenie od roku 1990. Cieľ: Pomáhať pri výchove a neformálnom vzdelávaní detí a mladých ľudí na zrelé kresťanské osobnosti podieľajúce sa na rozvoji spoločnosti, v ktorej žijú. Poslanie eRka sa uskutočňuje cez osobný príklad mladých dobrovoľníkov, ktorí prežívajú spolu s deťmi život v spoločenstve. Spoločenstvo pod vedením animátorov sa schádza každú nedeľu na fare o 15.00 h. Termín je vždy vyhlásený vo farských oznamoch.

Vznikla v roku 2003. Ustanovil ju dekan Rudolf Daňo. Odvtedy pravidelne vydáva časopis farských listov z názvom Nádej. Vychádza štyri alebo päťkrát do roka. Redakčná rada sa schádza na fare každý utorok po svätej omši večer o 19:00 na spoločnú poradu a prípravu časopisu.

"Veriaci majú právo slobodne zakladať a viesť združenia na ciele dobročinnej lásky alebo nábožnosti alebo na rozvíjanie kresťanského povolania vo svete a zhromažďovať sa, aby tieto ciele dosahovali spoločne.

Farnosť Šurany je od 14. februára 2008 dekrétom Kongregácie pre biskupov súčasťou Nitrianskej diecézy a Šurianskeho dekanátu. Podľa posledného sčítania obyvateľstva má farnosť 10 491 obyvateľov, z ktorých je 8 395 rímskokatolíkov a 10 gréckokatolíkov. Existencia farnosti je datovaná k roku 1226.

Farský kostol je zasvätený sv. Štefanovi prvomučeníkovi. K farnosti patria aj filiálne kostoly v mestských častiach Nitriansky Hrádok - kostol sv. Martina z roku 1888 a Kostolný Sek - kostol Panny Márie Ružencovej z roku 1887. V roku 2000 bol v mestkej časti Kostolný Sek konsekrovaný kostol Božieho Milosrdenstva. Z roku 1937 je kaplnka Panny Márie Lurdskej.

Vo farnosti pôsobí Cirkevná Základná škola Žofie Bosniakovej, Kolpingova rodina či Spolok sv. Vojtecha na Slovensku. Vo farnosti vychádza periodikum Nádej - Listy farnosti sv. Štefana.

Šurany sú vstupnou bránou do Nitrianskej a Žitavskej doliny. Svojou priaznivou polohou pri dolnom toku rieky Nitry lákali k obývaniu kmene rôznych kultúr a plemien. Bronzová kultúra, rímska, avarská zápolili o mestečko pri dolnom toku rieky Nitry. Popolnice, kosti, tehly s nápismi, sponky, náušnice, príbytkové jamy a iné archeologické nálezy poukazujú na dočasný pobyt niektorých privandrovaných skupín, ktoré sa tu nevedeli nikdy natrvalo uchytiť.

Rušné dejiny Šurian sa priam ponúkali ku spracovaniu, ale všetkým záujemcom sa stavali do cesty veľké prekážky. Mestečko nikdy nemalo a ani nemá archív. Šľachtické rodiny, ktoré kedysi zbierali takýto materiál, dávno vymreli. Napríklad zo šurianskeho hradu zostalo sotva niekoľko tehál a jeho jediný obraz sa ocitol v súkromnom majetku rodiny, ktorá býva v cudzine. Historia domus fary zhorela v búrkach Rákoczyho povstania.

Napriek týmto ťažkostiam sa šuriansky rodák Michal Matunák v r.1889 jako mladý bohoslovec podujal na ťažkú a krásnu prácu, načrtnúť úryvky z dejín Šurian a zároveň ich školstva. Stal sa miestnym priekopníkom na neľahkej pôde miestnej histórie. Počas 2. svetovej vojny sa opäť pokúša zozbierať dejiny Šurian do roku 1868 ThDr. Karol Markovič, šuriansky dekan.

V roku 1968 vydávajú knihu Šurany, v ktorej spracovali svoje nazbierané materiály zo staršej i novšej regionálnej histórie. V ďaľších rokoch sa vydávajú už iba pamätné dokumenty při rôznych významných príležitostiach života mesta.

Významné osobnosti a rodiny

Roku 1613 sa majiteľom Šurian stal horlivý katolík Tomáš Bosniak. Bol veľkým bojovníkom proti Turkom, otec nitrianskeho biskupa Štefana a Žofie, manželky palatína Františka Vešeléniho. Žofia sa narodila 2. júna 1609 a zomrela v chýre svätosti na Strečne 28. apríla 1644. Jej zachovalé telo sa teraz nachádza v Tepličke pri Žiline.

Tomáš Bosniak postavil budovu fary a jeho syn Štefan, odchovanec Pazmánya, neskôr biskup nitriansky, asi v rokoch 1630-1640 postavil kostol, ktorý bol tureckými vojskami zničený v roku 1663. Tomáš Bosniak daroval kostolu strieborný kalich, cibórium a kríž. Okrem farských pozemkov mal šuriansky farár určite 100 meríc pšenice od majiteľa hradu. Za Bosniakovcov bol kostol bohato dotovaný a náležali mu majetky v Malej Kesy a v Kostolnom Seku.

Po porážke Rákoczyho povstania bol znovu postavený kostol v Šuranoch Bosniakovými dedičmi, z rumov šurianskeho a novozámockého hradu. Znovu postavený kostol z úcty k Štefanovi Bosniakovi niesol tento nápis (v roku 1719): Stephan V s Bosnyak Ine aeDIfIeaVIt posterI refeCer Vnt.

Ďalšie údaje o šurianskom kostole a náboženskom živote nám podávajú kánonické vizitácie. Niektoré sú spracované ohľadom minulosti svedomito, iné podávajú len mienky farára. Uvádzame ich v poradí, ako nasledujú, bez toho, aby sme menili nepresnosti niektorých údajov, aby sa neporušila patina starobylosti. Niektoré kánonické vizitácie si v historickej časti protirečia, iné sa dopĺňajú.

Prvý doklad pochádza z roku 1713. Podáva správu o úradnej návšteve fary, ktorú vykonal 28. septembra 1713 prepošt Pavel Zicky. Šurany v tej dobe nemali vlastného farára. Boli administrované z Komjatíc farárom Michalom Turnajom. O kostole sa píše, že bol postavený nitrianskym biskupom Štefanom Bosniakom. Neskôr znesvätili kostol Turci a povstalci počas revolúcií. Fara potrebovala v tej dobe súrnu opravu. Počet veriacich v Šuranoch schopných svätej spovedi bol 338. Z tohto počtu vidieť pokles obyvateľstva zapríčinený vojnami. Na zásah bolo napočítané 130 duší schopných svätej spovedi. K Šuranom patrila v tejto dobe cirkevne Bánovská Kesa ako filiálka.

Podrobnejšie údaje o Šuranoch obsahuje kánonická vizitácia vykonaná 10. augusta 1755 nitrianskym biskupom, veľprepoštom a ostrihomským kanonikom Antonom Révayom de Réva. O šurianskom kostole je zaznamenané, že biskup Štefan Bosniak zanechal pre kostol majetok na Malej Kesy a v Kostolnom Seku, aby z jeho príjmov bol opravovaný a udržovaný. V dobe tureckých vojen a vnútorných zmätkov menili majetky držiteľov, takže cirkev stratila nakoniec právo na pôvodný majetok, ktorý prešiel do vlastníctva troch zemepánov. Šurianskym farárom bol v dobe kánonickej vizitácie Jozef Jelenčič, svedomitý kňaz. Patrónom fary bol nitriansky biskup Imrich Esterházy, ďalej gróf Károlyi a Štefan Holešický.

Z kánonickej vizitácie, ktorá bola spísaná 21. októbra 1779, vynikajú ďalšie detaily o Šuranoch. Kostol sa nachádzal skoro uprostred obce a obklopený bol cintorínom a pevným múrom. Nový cintorín sa nachádzal ďalej od obce (pri železničnej stanici). O kostole sa píše stručne, že ho dal postaviť Štefan Bosniak, ako tomu nasvedčuje nadpis: Honovi divi Stephani protomartynis Stephanus Bosnák sne aldificanit, posteri eices sefecesunt. Za ktorého farára sa to stalo, nedá sa určiť, poznamenáva táto kanonická vizitácia.

O materinskej reči ľudu poznamenáva kanonická vizitácia z roku 1779: „pralvalet slavonica tam in matre guam in filiabus adeo, ut admodum pauci numerentur hungari (Ovláda reč slovenská v Šuranoch, ako aj na filiálkach natoľko, že sotva niekoľko Maďarov možno napočítať.). Spev pri službách Božích, kázne a katechézy sa odbavujú výlučne v reči slovenskej. Počet veriacich sa udáva číslom 2547. Veriacich chváli kanonická vizitácia ako zbožných a hostinných, ktorí si riadne vykonávajú veľkonočnú svätú spoveď.

3. mája 1847 bola vykonaná kánonická vizitácia ostrihomským kanovníkom Vincentom Jarošom. Pripomína sa dar biskupského otca Tomáša Bosniaka, ktorý venoval bohatý majetok Malej Kesy šurianskemu kostolu. Vo veži boli štyri zvony, za zvonenie sa platila jedna zlatovka. Patronátmi kostola boli: gróf Ludovít Károlyi, grófka Mária Berchtoldová, rodená Husárová, Pavel Motešický a grófka Terézia Pongrácová.

23. mája 1852 vykonal kanonickú vizitáciu arcibiskup Ján Satovský. O starom kostole hovorí táto listina, že bol vystavený Štefanom Bosniakom, nitrianskym biskupom, ktorý žil za panovania cisára Ferdinanda II. Za tureckých vojen bol kostol zneuctený a vraj úplne zhorel. Obnovený bol rodinou Bosniakovou v roku 1719.

Za účinkovania kňaza Františka Gratzera v roku 1935 začali stavať terajší šuriansky kostol. Je to krásna a jedinečná stavba. Úplne ho dokončili až po vojne. Nový farský kostol sv. Štefana, prvomučeníka bol konsekrovaný dňa 25. októbra 1942. Za maďarskej okupácie v r. 1938-1945 Šuranci veľa trpeli. V roku 1938 na vianočné sviatky žandári do ľudí i strieľali. Vtedy bola usmrtená 19-ročná Mária Kokošová. Dnes stojí na počesť Márie Kokošovej pamätná busta pred kostolom.

V roku 1945 začína v Šuranoch účinkovať Dr. Karol Markovič, ktorý veľmi napomohol duchovnému životu v Šuranoch a aj inak. Bol profesorom náboženstva.

Kánonické vizitácie v Šuranoch

Táto tabuľka sumarizuje kánonické vizitácie v Šuranoch:

Aj mesto Šurany má bohatú náboženskú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Sú prastarým ľudským sídlom a svojou priaznivou polohou pri dolnom toku rieky Nitry lákali k obývaniu kmene rôznych kultúr a plemien. Bronzová kultúra, rímska, avarská zápolili o mestečko pri dolnom toku rieky Nitry. Popolnice, kosti, tehly s nápismi, sponky, náušnice, príbytkové jamy a iné archeologické nálezy poukazujú na dočasný pobyt niektorých privandrovaných skupín, ktoré sa tu nevedeli nikdy natrvalo uchytiť.

Vysvetlenie významu jednotlivých prvkov erbu:

V pravej zlatej časti hornej časti štítu sa nachádzajú symboly z erbu Novozámockého archidiakonátu. V ľavej zelenej polovici sú umiestnené symboly z erbu Dekanátu Šurany. Váhy v dolnej časti štítu symbolizujú svätého Michala.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #surany